Tak je tu sobota rano, po vydatnych ranajkach berieme mapu a vyrazame. Kusok, asi 10 minut peso mame vlakovu stanicu. Doprava im tu funguje znamenito, maju velmi dobre riesene linky autobusov, elektriciek aj vlakov. A hlavne co nas dost prekvapilo, je to tu aj celkom lacne v porovnani z Perthom. Za celodenny listok na dve zony (co je vlastne cele Melbourne) zaplatime len $3.30. To je tu skoro zaradmo:) Tak, hor sa do mesta.
Uz tak nejako tradicne zaciname v parku, v kralovskej botanickej zahrade. Celkovo zahrady a parky tu maju vsade velmi krasne a udrziavane. Pekne sa o to staraju a je to potom radost ist tam na prechadzku. A kedze je uz jesen, aj tu to hra vsetko krasnymi farbami. Mame toho dnes na plane pozenhane, tak parkom len prechadzame.
Dalsia zastavka - Shrine of Remembrance, akasi svatyna spomienok padlych vojakov vo vojne. Dalo sa ist aj hore na terasu, tak si uzivame prvy vyhlad na mesto. Pocasie nam zatial praje, je krasny slnecny den a ostava len dufat, ze nam to takto vydrzi az do vecera. Vyhlad na centrum nema chybu. Melbourne konecne vyzera ako mesto. Je to velky rozdiel oproti nasemu Perthu. Tu vsetko zije, pulzuje, ludia, auta, vsetko je v pohybe. Je tu mnozstvo obchodov na kazdom kroku. Na toto sme uz veru v Perthe davno zabudli. |
| centrum ako na dlani |
Vyhlad na mesto sa nam natolko zapacil, ze sme sa rozhodli ist na najvyssie polozenu plosinu v budove na juznej pologuli - Eureka Skydeck 88. Neviem, co to bol za napad, kedze ja taketo vysky zase nejako extra nemusim. Z vysky 300 metrov 380 stupnovy vyhlad na mesto, no kto by to nechcel zazit? Na 88me poschodie nas vezie najrychlejsi vytah na juznej pologuli - viac nez 9m/s a za 40 sekund sme tam. Ani poriadne neviem ako dlho sme tam boli, ale moc dlho veru nie. Pohlad dolu 300metrov mi nerobil moc dobre a aj ked verim, ze inzinieri budovu isto navrhli aby bola bezpecna, aj tak uprednostnim pevnu podu pod nohami, taketo veci by sme mali nechat len vtakom...alebo lietadlam;) Slavke sa tam vsak pacilo velmi, tak som musel nieco vytrpiet a urobit tiez zopar fotiek.
Hura, slava, sme opat na zemi. Keby som mal co, asi si aj hrknem jeden. Zvysok dna uz ziadne mosty ani ine zazraky. Pekne krasne prechadzky po uliciach centra. Dalsia zastavka nie je celkom jasna, ideme sa len tak pomotat a uvidime, kam nas nohy dovedu. A veru, doviedli nas na uzasne miesto, kde robia same dobroty, kolaciky, cokoladu a ine mnamky. Aj by sme ochutnali, no ocividne tento napad mali aj ini a ludia museli dokonca stat vonku v rade a cakat, kym sa uvolni miesto. A tak sme si isli po svojom, pretoze chceme vidiet co najviac a nemame cas stat hodinu niekde v rade. Mozno nabuduce. |
| vlakova stanica |
Dolezity bod v centre je zeleznicna stanica. Denne prepravi obrovsku masu ludi, krizuju sa tu vsetky vlaky. A hned oproti stanici je Federation square, take moderne namestie, kde sa skoro stale nieco deje. Ked sme tam dosli, akurat tam tancovali na podporu uz ani neviem coho, dakych nepravom odsudenych lekarov, a robili zbierku. Aspon nejake rozptylenie, kde tie peniaze skoncia nevie nik;)
V Melbourne, asi ako v kazdom velkom meste v Australii je MHD v centre zadarmo. Alebo aspon ciastocne. Tu maju starodavnu elektricku, ktora chodi okolo celeho centra. Je fakt, ze ked mame celodenny listok, je nam to dokopy jedno, lebo pre nas je vsetko zadarmo, ale je to pekne, ako tu vedia nastartovat turizmus a pritiahnut ludi do mesta. Niekedy sa zda, ze aj zo zdanlivo banalnej veci tu dokazu urobit atrakciu. Doma toto nikoho nenapadne a tu o hocijakej budove v meste su popisane litanie v roznych sprievodcoch. Hold, vedia ako na to, my sa este mame co ucit. |
| kacicky:) |
K veceru este prechadzame cez cinsku stvrt, ale je to len taky pokus. Ako vravim, zo vsetkeho tu chcu nieco vytlct. Nie je to nic extra v porovnani trebars s Londynom, ale dobre, aspon sa snazia. Tiez sme chceli najst nejake talianske a grecke ulicky, no to sa nam zial nepodarilo. Asi ich velmi dobre pred nami schovali. A tak ako naplast rychlo googlim a nachadzam cesko-slovensku kolibu, priamo tu v meste. Veru dlho nevahame a uz aj planujeme cestu elektrickou a uz sa tesim na bryndzove halusky. V takejto dalekej zemi som to veru necakal. Slavka si objednala vepro, knedlo, zelo s kofolou a ja ostavam verny haluskam s kozlom. Veeeelmi dobreeee, musim povedat. A ako sa dalo predpokladat, Slavka 5 knedlikov nemohla ani teoreticky zvladnut, takze ochutnavam este aj s ceskej kuchyne, no aka parada:) Trosku horsie to uz bolo s usmevom pri plateni uctu, takato sranda nas tu vysla na nieco vyse $50 dolarov. Ale tak raz zacas si treba aj nieco dopriat. |
| Federation Square |
Po veceri uz len sadame na elektricku a potom na vlak a za nieco vyse hodiny a pol prichadzame na hotel. Unaveni po celom dni dnes budeme spat ako zarezani. Zajtra bude lahsi den. Jednak pocasie sa ide zmenit a bude prsat a tiez uz nie je velmi vela co pozerat v centre. A pre kratkost casu sa nam mimo centra neoplati chodit. Tak dobru noc.
V nedelu rano si davame nacas, ziadna nahanacka, kludne ranajky. A preto vyrazame z hotela len nieco po jedenastej s planovanym prichodom co centra okolo obeda. Beriem so sebou pre istotu aj dazdnik, ale snad ho nebudeme potrebovat. Dazd v tejto krajine je totiz trosku iny ako doma. Tu proste svieti slnko, je krasne, potom v dialke vidno velky, cierny mrak. Tento sa za par minut priblizi na dosah a zacne prsat. Teda lepsie povedane, liat. Pusti sa brutalna burka, prsi akoby im za to platili. No za pol hodinky je po dazdi a opat sa ukaze slnko. Nie je to veru az take zle ako som si myslel.
Je nedela a to znamena skoro vsetko je v meste zatvorene. Mali sme v plane ist sa pozriet do Parlamentu, no je zavrete. Takze zmena planu, The Old Treasury Building - stara klenotnica. Maju tu akurat vystavu - 150te vyrocie budovy, tak fajn. Je to taka historia v kocke vzniku mesta, ako sem prisli ludia v zlatej horucke a snazili sa zbohatnut. Niektorym sa to podarilo, inym nie. V podzemi potom nachadzame kopiu zlatych tehliciek a najvacsieho zlateho nugetu na svete, skoda, ze nie su prave a nemozme si kusok odstipnut:)
Jednu burku sme teda preckali v klenotnici a pred dalsou sme sa ukryli v Katedrale sv. Patricka. Taka klasicka katedrala, no ja mam kostoly celkom rad. A potom ked prestalo prsat a zasvietilo slnko, vsetko zrazu zacalo hrat do oranzova koli farbe na oknach. Velmi pekne to cele posobilo.
Z kostola nase biedne kroky viedli rovno za nerestou - do kasina. Vstup je zadarmo, tak co by sme sa nesli pozriet. Obrovsky, megalomansky komplet so stovkami hracich automatov, mnozstvom ruliet a stolov pre kartove hry. A ludia. Vsade sa tmolilo milion ludi hore dole, ako keby tu davali nieco zadarmo. Chvilku sa mi to pacilo no potom predieranie sa davmi ludi zvitazili nad pokusenim a vypalil som odtial na vzduch prvou kozmickou rychlostou. Davy nie su veru pre mna.
A tak na zaver dna, potesenie pre oko este ideme pozriet do najstarsieho zachovaneho hotela - do Winsdoru. Je to tu fakt ako v minulosti. Naskrobeni panacikovia pri dverach nam otvaraju vstup do vnutra. Recepcny sice vie, ze sme sa neprisli ubytovat, no aj tak je extremne mily a oslovuje ma Sir. Hehe, na toto sa da rychlo zvyknut. Sice nejdeme minut ani cent, napriek tomu nas pustaju do salonika pozriet sa, ako to tam vyzera. Je prave cas vecere, vsetky stoly su obsadene. Ludia veceraju a v kute hra klasiku pianista. Celkom ako vo filme, no uzasne. Sem sa este isto vratim. Noc tu nie je az tak zavratne draha, do $200 sa to da zmestit a to je limit, ktory je firma ochotna bez problemu preplacat. Tak ahoj Windsor, dufam, ze sa coskoro vidime;)
A tymto zazitkom koncime aj nas vylet v Melbourne. Myslim, ze za dva dni sme toho videli tak akurat. Urcite sem este prideme na dlhsie, pobehat po okoli, no na centrum to staci. Tak zatial, Melbourne....Vsetky fotografie najdete na:
