Ako som uz pravdepodobne pisal, kupili sme si uz davnejsie so Slavkou bicykle a veru ich aj dost pravidelne vyuzivame. Su tu celkom pekne cyklotrasy v meste. Jedna s nasich naoblubenejsich je popri oceane a plazach. Kupil som tiez nosic na bicykle, aby som ich furt nemusel rozoberat a pchat do kufra. Takto ich len hodim na kufor a je. Nosic je na tri bicykle, takze este aj navstevu vieme povozit:)
Zaciname povacsinou na Scarborough beach a potom pokracujeme smerom na sever az pokial ide chodnik. Je to cca 20 kilometrov jednym smerom, takze s prestavkou tak dve a pol hodinky a mame super vylet. Tuto trasu sme uz absolvovali niekolko krat, raz aj s Bjoernom, tak mame dokonca aj spolocnu fotku. Cestou sme toho postretali uz viac nez dost, okrem dalsich cyklistov, bezcov a psickarov minule aj hada, ktory si to prasil cez cestu. Nastastie si nas nevsimal, tak sme veru mastili prec ako rychlo sa len dalo.
Druha nasa celkom oblubena trasa je v centre mesta okolo rieky. Je to taky kratsi okruh, ale zase prijemny, pekne v centre. V strede rieky je maly ostrov a tak sme sa tam boli poceste pozriet. Mimo ineho sme tam objavili par kengur, ktore si tam len tak skakaju:)
Raz sme sa tiez vybrali s Bjornom a Kathi do Fremantlu, je to asi 60km tam a spat, no vyrazili sme dost neskoro tak sme sa museli par kilometrov pred koncom otocit a vratit domov, aby sme dosli pred zapadom slnka. Vsetky trasy su bud rovinate, alebo len mierne kopcovite, takze sa velmi dobre bicykluje aj mne a aj Slavke. Cestou do Fremantlu sme dokonca videli v zalive poskakovat delfina! No uzasny zazitok. Neviem sice, co robia delfiny v rieke a cim im ta sladka voda nevadi, ale ocividne sa im tam paci. Mozno je tam viac ryb, tak sa tam chodia stravovat, ktovie.
A posledna trasa je taka hodinovka, ktoru vyuzivam hlavne v tyzdni po praci, ked uz nie je cas na dlhe tury. Idem rovno z domu par kilometorv az pridem k takemu jazeru, je to asi len 6 kilometrov okolo. Tak si to obehnem dva krat a zase frcim po chodnikoch domov. Chodniky su tu super, su uplne prazdne. Vsetci tu chodia autami, takze aj ked nie vsade su cyklotrasy, vobec to nevadi, da sa tu krasne jazdit aj po chodnikoch.
Niekedy, ked sa nam podari sa dohodnut, pokracujeme po vydatnej ture hodovanim priamo na plazi. Aj posledne sme sa takto stretli so vsetkymi, posedeli sme a ugrilovali, co bolo po ruke - teda lepsie povedane v chladnicke:)
Este teda aby som podal kompletne informacie, zatial sa nam nic vazneho nestalo, akurat Slavka sa minule trosku zlakla ked jej vcela (alebo iny bzuciaci hmyz) pristala na hlave. Tak v panike a strese stlacila obe brzdy a co cert nechcel, kedze velmi dobre brzdia, preletela cez predne koleso. Tak pristala na zemi trosku tvrdsie, no nastastie boli z toho len trosku odrete ruky a zopar modrin na nohach, ktore po case hrali vsetkymi duhovymi farbami.
Nuz, ako sa hovori, sportom k trvalej invalidite!!!
A nasleduje kratky prispevok s mojej dalsej sluzobnej cesty. Tentokrat moje kroky viedli asi hodinku lietadlom severne od Adelaide. Miesto sa vola Olympic Dam a je to jedna z najvacsich bani, kde tazia med a popri tom aj uran. A prave koli uranu a radioaktivite tu maju velmi prisne bezpecnostne predpisy. Radioaktivita je tu vsak velmi nizka, nizsia ako davka, ktoru clovek dostane v lietadle. Cele to divadlo je len koli vlade, aby sa urobilo zakonu zadost.
Este pred prichodom som musel absolvovat online skolenie BOZP, po jeho zvladnuti som musel priniest certifikat, inac by ma dnu nepustili. Netreba si vsak nosit ziadne ochranne oblecenie, pretoze vsetko tam davaju. Funguje to nasledovne. Po prejdeni hlavnej brany sa ide do satni, kde su dve zony - spinava a cista. Pri vstupe z vonkajsieho sveta teda ako prve clovek vstupi do cistej zony, kde ma kazdy svoju skrinku s vypratym oblecenim a overalom. Je to ale kompletka. Dovnutra sa nesmie doniest ziadne oblecenie vratane spodneho pradla. Takze pekne donaha a sup do pracovneho. Na konci dna sa vraciame cez spinavu zonu, ktora je hned za cistou. Tu zase vyhodime vsetky veci do velkej vane na spinave pradlo, potom kazdy povinne sprcha a pekne umyty a vonavucky prekracat zo sprchy do cistej zony k svojej skrinke, kde je ulozene civilne oblecenie. Obliect, vyjst hlavnou branou a je to, den v bani za nami.
Celkovo praca nebola velmi zlozita, no bol to fajn zazitok, aj ked s tolkym mnozstvom pravidiel co tam mali som vlastne dokopy ani nic nevidel, lebo ma nikam nepustili. Po robote som sa presunul par kilometrov do miestneho a jedineho hotela v prilahlom mestecku Roxby Downs, ktore tu vlastne vybudovali, ked stavali tuto banu. Je to len par ulic krizom krazom, jeden hotel, nakupne centrum, skola, kino. Taky maly zapadakov. Hotel bol ale na moje prekvapenie celkom v pohode, dokonca mali v strede aj bazen, sice bol mimo prevadzky ale mozno len preto, ze jar este len prichadza. Mam sem ist este raz za par tyzdnov, tak som zvedavy, mozno sa mi podari sa aj okupat:)
