21.09.2014 - Deň 86
Dnešný deň strávime v Národnom Parku Daintree, čo je asi najväčší národný park daždového pralesa, ktorý sa končí až priamo pri mori na plážach. Slávka sa dnes rozhodla vyskúšať si trošku horolezectva a pôjde sa spúšťať na lanách do pralesa, ja sa budem zatial motkať po pláži, lebo mňa veru lozenie po stromoch do výšav neláka, iba ak by mi primontovali aj padák.
Kým Slávka behala po stromoch a spúšťala sa na lanách ako Tarzan, ja som sa bol poprechádzať po pláži. Počasie tu ale teraz nie je bohviečo, veru, až teraz sme naozaj v tropoch a tak to aj vyzerá. Veľa mrakov a tiež zvýšená vlkhosť vzduchu, tak som rád, ked aspoň občas zafúka vietor.
Ked sa Slávka vrátila z výletu, ktorý sa jej mimoriadne zapáčil a zistila, že ju asi adrenalínové športy budú baviť, vybrali sme sa spolu na náučnú prechádzku daždovým pralesom. Tu sme sa dozvedeli, že je viacero typov pralesa, podľa toho, na akej pôde rastie sa mení aj zloženie rastlín.
Celý deň sme vlastne trávili behaním po pralese po rôznych chodníkoch, lebo však kedy sa už len my zase dostaneme do daždového pralesa. Preto si ho musíme teraz užiť koľko sa dá. Pomedzi to sme si samozrejme odskočili aj na pláže, no a cestou z Cape Tribulation sme si tiež dopriali výbornú domácu zmrzlinu.
Cestou na juh musíme prejsť cez rieku Daintree, no tentokrát nie bez vlastnej pomoci, ale cez kompu. Cesta sem je popri pobreží, no je to tu samá zákruta a kopce, tak sa naše auto veru poriadne potrápilo, aby to celé zvládlo. Trajekt tu bol za pár drobných, veľký rozdiel oproti Cape Yorku. Potom už len pár kilometrov a dnes zakotvíme vo Wonga Beach, je tu malý karavan park hned vedľa pláže. Skoda len, že všade tu strašia s krokodílmy a tak sa ani tu nemôžeme ísť okúpať.
22.09.2014 - Deň 87
Po raňajkách vyrážame z Wonga Beach do mestečka Mossman, kde len kúsok opodiaľ je Mossman Gorge, údolie s údajne malebnou riekou a teda tiež daždovým pralesom. Toto miesto je ale tak veľmi populárne, že pôvodné parkovisko by už kapacitne nestíhalo a tak zriadili dva kilometre nižšie jedno obrovské záchytné parkovisko a hore premáva autobus. Akurát ten je aj na miestne pomery celkom drahý, tak sme sa rozhodli, že dva kilometre nás neohrozia a prejdeme sa pešo.
Po príchode k Mossman Gorge sme ale ostali mierne sklamaní, nič extra to tu nie je. Jedna väčšia rieka s balvanmi, miestami vytvára malé pláže, kde sa kúpu davy ľudí. Preto sa tu dlho nezdržujeme a po krátkej obhliadke sa vraciame dole na parkovisko, tentokrát sme použili voľnú jazdu autobusom smerom dole a tak sme pri aute akurát na poludnie.
Slávka si tu niekde prečítala, že v opodiaľ je malá vinica, čo robí vína z tropického ovocia a tak zvedavosť zvíťazila a ideme sa pozrieť, čo je to zač. Volajú sa Shannonvale Tropical Winery a veru robia vína z rôznych tropických plodín ako mango, limetky, lichy a kopec iných. Začali sme postupne ochutávať a ako sme tak ochutnávali, niektoré nám veru natoľko zachutili, že sme sa rozhodli si zopár fľašiek aj kúpiť.
Takto nabalení pokračujeme asi päťnásť kilometrov a prichádzame do malebného mestečka Port Douglas. Veľa tu toho nie je, no to, čo majú, je naozaj krásne. Ako prvé zavítame do prístavu, kde je v parku postavený malý kostolík s výhľadom na more. Konajú sa tu samozrejme svadby a je tak populárny, že si tu svadbu treba zarezervovať minimálne rok až dva dopredu. Cez mesto, popri milionárkych vilách, prichádzame na prekrásnu pláž, dlhú asi štyri míle. Usudzujem tak podľa jej názvu, volá sa Four Mile Beach. Tu sa napodiv dá aj kúpať, je tu plavčík a ten asi stráži, či na okolí nie sú žiadne krokodíly. Voda je tu celkom príjemná, tak sa len tak prechádzame po členky vo vode po pláži.
Týmto sme vlastne aj vyčerpali možnosti tohto malého mestečka a po návšteve vyhliadky nad milionovými vilami sa pomaly zberáme preč. Dnes mierime už takmer do Cairns, prespíme kúsok povyše na jednej z mnohých pláží. Cesta sem vedie tesne popri útesoch a malých plážach, až nakoniec prichádzame na miesto, kde prenocujeme. Je to len maličké parkovisko kúsok od cesty, takže noc bude hlučná, no je už dosť neskoro, tak tu napriek tomu parkujeme a ostaneme do rána.
23.09.2014 - Deň 88
Ráno sme vstali už o pol siedmej a hned odchádzame do civilizácie, do malej dedinky na pláži Palm Cove. Tu sú vlastne všade samé malé pláže, tak sme si vybrali túto prvú v poradí. Majú tu záchody, lavičky aj barbecue, tak si tu môžeme zadarmo uvariť raňajky, čo aj robíme. Jediná nevýhoda je, že je zamračené a občas aj zaprší, no ako v tropoch.
Do Cairns to už máme len pol hodiny autom a naše prvé kroky smerujú do pneuservisu, objednať sa na vyváženie pneumatík, lebo s autom sa už nedá poriadne šoférovať, tak to trasie. Všetky závažia sme vytriasli a postrácali na prašnej ceste a hlavne na 4x4. V jednom nemali dnes čas, no v druhom povedali, že o hodinku ma zoberú, tak ideme zatiaľ do centra.
Tu majú spravenú krásnu promenádu popri mrzkom zálive, dno je bahnité, teraz je aj odliv, no aj keby nebol, voda bude špinavá a hnedá. Ale čo je super, majú tu spravené obrovské kúpalisko s pieskovou plážou, kedže v mori sa tu nikde kúpať nedá. Na trávnikoch sú barbecue samozrejmosťou a tiež sú tu sprchy s teplou vodou, a tam mieria naše kroky.
Osprchovaní sa vraciame do pneuservisu, kým vyvážia kolesá, stíhame sa akurát naobedovať v priľahlom shopping centre. Naša dalšia úloha je nájsť si ubytovanie na noc. Prvý kemp vyzerá dosť hrôzostrašne, no druhý je krásny s bazénom, tu ostaneme tri noci. Okamžite skáčem do bazéna sa ochladiť, lebo síce slnko iba občas vykukuje spoza mrakov, je veľká vlhkosť vzduchu a tým pádom je strašne teplo.
Neskôr poobede opäť vyrážame do ulíc mesta sa poprechádzať. O piatej otvárajú nočné trhovisko s rôznymi suvenírmy a občerstvením, tu sa nám, teda hlavne Slávke strašne zapáčil čínska vývarovňa, môžme si naložiť s každého trošku a výber majú veliký. Takto dobre najedený pokračujeme v prechádzkach až prichádzame ku kasínu a veru neodoláme.
Je tu ruleta, black jack a veľa dalších hier, čo nepoznám, no a množstvo hracích automatov. Do jedného hádžem dolár, jedna hra stojí len cent a tak mám pred sebou sto stlačení gomíka. Ako to funguje nevie nik, len tak bezducho stáčam. No zrazu padli asi vhodné symboli a svieti mi tam výhra päť dolárov, natešene vyberám výhru. Takto nabudený potom skúšame šťastie aj v dalších automatoch, ja aj Slávka, no postupne zase tých päť dolárov prehrávame, takže kasíno vie, čo robí.
Slákva ešte skúsila vyhrať na kolese šťastia, no bez úspechu a tak potom už len postávame a pozeráme, ako hrajú ostatní. Totiž kto si chce zahrať v kasíne, potrebuje aspoň pár stovák, aby mal akú takú šancu občas niečo vyhrať. Tiež sme videli pár ludí vyhrať veľa žetonov a za pol hodiny odchádzali s prázdnymi rukami, takže umenie kedy prestať je veľmi dôležité. My, aby sme vykryli naše straty, používame automat na kávu a čokoládu, ktorý je tu zadarmo. A tak sme si každý dali zo tri, štyri kolá aby sa nám cesta aspoň naoko oplatila.
24.09.2014 - Deň 89
Dnes máme voľný program, vymýšľame, kam by sme išli a nakoniec sme sa rozhodli ísť sa pozrieť do miestnej Zoo. Všetko je tu autom relatívne blízko, aj Zoo je len dvadsať minút autom z mesta.
Zoo v Cairns je ladená do tématiky daždového pralesa a zvierat, ktoré tu žijú. No čím je odlišná od iných je to, že sa tu snažia ponúkať čo najviac interaktivity so zvieratami, ´koľko sa len dá. V prvom pavilone si voľne pobehujú kengury, v dalšom sú koaly, ktoré sa dajú aj pohladkať.
Majú tu aj obrovské priestory so sieťami, kde majú rôzne papagáje a iné vtáky a tu sa dá pomedzi ne prechádzať a ak je človek trpezlivý, niektoré sa nám dali aj pohladkať. Poobede sú tri predstavenia zadarmo, prvé je o vačkovcoch, hlavne o Wollabie, ktoré vyzerá ako zmes kengury, krtka a prasaťa.
Neskôr začína aj predstavenie s krokodílmi, síce sme také podobné už videli, ale aj tak je to celkom zaujímavé. Potom ideme ešte pozrieť kengury a na záver dňa je pripravená vtáčia šou, ktorá bola úplne super, mali pre nás pripravených viacero druhov a veru ani by som neveril, aké kúsky ich dokázali naučiť.
V Zoo sme skončili večer o štvrtej a tak ideme už klasicky do mesta a najesť sa do čínskej vývarovne, ktorá Slávke veľmi zachutila. Trošku sa potom ešte pomotáme po meste a večer o šiestej ideme na dvojhodinovú lekciu o koralovom útese. Je to malá večerná škola, ktorú vlastní jeden mladý chlapík z južnej afriky a veľmi zaujímavo nám rozpráva všeliaké informácie. Najprv o koraloch a malých morských živočíchoch a druhú hodinu o rybách, ich rozdelení a ako ich môžeme identifikovať. Celé to trvalo viac než dve hodiny, no bolo to naozaj veľmi poučné a aj zábavné. Potom sa už len vraciame späť do kempu, zase pôjdeme spať neskoro, no zajtra máme tiež voľný deň, tak sa nemusíme nikam ponáhľať.
25.09.2014 - Deň 90
Dnes začíname zase pomaly, ani sa nám veľmi nechce, hlavne kôli teplu. Teda ani nie tak teplo je problém, ako vysoká vlhkosť vzduchu a tak sa neustále potíme. Nepomáhajú ani sprchy, ani chladný bazén, tie sú fajn na krátkodobú úľavu, no za desať minút je už telo zase prehriate a nevie sa ochladiť a celý kolotoč začína odznova.
Na dnešný deň si vyberáme prehliadku botanickej záhrady, mne sa teda moc nechce, ale idem. Po príchode zisťujeme, že časť je práve v rekonštrukcii, no aj tak ešte ostalo celkom dosť na pozeranie. Majú to tu krásne urobené a vidno, že sa o to nonstop starajú. Trávniky sú pokosené a kvety pekné bez buriny, všade samé palmy a rôzne druhy papradí, no ako v ozajstnom pralese.
Z botanickej záhrady už obligátne nasleduje centrum mesta, ešte sme totiž nevyskúšali lagúnu, teda bazén, čo je hned vedľa mora, tak sa tam pôjdem na chvíľku omočiť. Ešte predtým ale ideme na prechádzku po mole okolo celého mesta, popri prístave až ku kasínu, kde sme pred pár dňami neúspešne skúšali šťastie. Na záver sa teda ochladzujem v celkom veľkom bazéne a potom už máme namierené domov.
No ani sme nevedeli, ale celý týždeň tu kúsok opodiaľ majú každý deň predstavenia rôzne krajiny žijúce v Cairns a okolí. Dnes je na programe vystúpenie Azijskej menšiny Hmong, o ktorých som ja veru doteraz ani len nepočul. A tak sa aspoň dozvedáme, že sú to ľudia bez vlastného štátu z okolia Vietnamu, Laosu a Cíny. Vystúpenie bolo fajn, občas trošku neorganizované ale to k životnému štýlu v Autstrálii v podstate patrí.
26.09.2014 - Deň 91
Po raňajkách vyrážame kúsok severne, dnes pôjdeme na výlet lanovkou cez daždový prales do mestečka Kuranda a odtiaľ zase späť starodávnym vláčikom po viac ako storočnej železnici cez kopce. Lanovka je taká klasická ako doma, akurát nejdeme na žiadne lyžiarske stredisko, ale len ponad stromy, palmy a paprade. No výhľad je zato tiež skvelý.
Lanovka má dve zastávky, na prvej je krátky náučný chodník cez prales, no väčšinu informácií sme už čítali inde, na druhej zastávke je toho trošku viac, je tu výhľad na vodopády Barron Falls, no a tiež sme si objednali prechádzku s Aborigénskym sprievodcom, ktorý nám rozpráva o rôznych rastlinách a ich význame v historii, ako sa používali, ktoré plody sú jedlé a naopak, ktoré jedovaté.
Do mestečka Kuranda sme dorazili o druhej poobede a máme ešte hodinu kým pôjde vlak, tak ideme na krátku prechádzku do mesta, no okrem stánkov a obchodov so suvenírmi tu toho moc nie je. Samotný vlak je ale super. Stará diesel-lokomotíva ťahá asi päťnásť vozňov, ludí je celkom dosť, no nakoniec máme dobré miesta a aj trošku priestoru na hýbanie. Celá trasa trvá jeden a pol hodiny, prechádzame cez päťnásť tunelov a veľa mostov a dokonca aj popri jednom vodopáde. Po príchode do stanice nás autobus odviezol na parkovisko k autu a tým sa tento výlet končí.
My ale zase ideme do centra mesta, dnes tu má mať vystúpenie skupina so Srílanky, no ked sme prišli zistili sme, že polka programu už prešla a táto druhá nie je moc zaujímavá, iba púšťajú video cez projektor. Ked sme už tu, ideme sa osprchovať do lagúny a navečerať na trhu, no a potom potiahneme dvadsať kilometrov južne na malé odpočívadlo, tu strávime noc. Je tu dosť veľa áut a ešte aj policajti sa dvakrát zastavili, tak sa cítime úplne bezpečne a pod kontrolou.
27.09.2014 - Deň 92
Kým sme sa ráno vymotkali z odpočívadla, veľa ľudí tu už nebolo, ale na to sme si už zvykli, my sa zráno nikdy nikam neponáhľame. Po raňajkách sme nabalili všetko do auta a vyrážame na Josephine Falls, vodopády, ktoré máme po ceste na juh, smerom do našej destinácie, Brisbane.
Všade okolo ako teraz cestujeme je nasadená cukrová trstina, oblasť od Cairns až dole pod Brisbane patrí k jednému z najväčších svetových výrobcov cukru. Obrovské polia sú na každom kroku poprepletané železničnými koľajami, aby mohli úrodu jednoducho prepravovať na spracovanie. Za hodinu cesty dorazíme k vodopádom a ide sa na prechádzku.
Okolo nás je stále daždový prales, alebo polia s cukrovou trstinou, ktoré boli kedysi tiež pralesom, no ten musel poľnohospodárstvu ustúpiť. Okamžite ako vystúpime z auta sa na nás začínajú lepiť komáre a ovädy, aplikujeme repelent, ale ten nejako extrémne nepomáha. A tak ako každý deň, aj dnes pribudne na naše telá niekoľko štípancov.
K vodopádu ide vyasfaltovaný chodník, asi sedemsto metrov a prichádzame k spodnému jazierku, kde sa dá aj kúpať. My sa ale nejdeme, vždy ráno sme nejaký bezvládni a tak sa iba pozeráme. Asi sa potrebujeme najskôr vyhriať, aby sme mali chuť vliezť do studenej vody. Hore pri vrchnom jazierku je spravená iba vyhliadka, kúpanie je zakázané a veru vyzerá to dosť nebezpečne, prúd je silný a vodopád je plný veľkých skál, to by isto dobre nedopadlo.
Cestou z vodopádu máme namierené do múzea historie výroby a pestovania cukru, no po ceste len kúsok za vodopádmi je miesto cukrovej trstiny veľký sad banánovníkov a majú tu aj malý stánok s banánmi na predaj. Nik tu nie je, iba ceduľka s nápisom, päť banánov dolár, desať za dva doláre. K tomu je prilepená malá pokladnička na peniaze. Banány sú fajné, zrelé a veru si za jeden dolár nakupujeme.
Kým prídeme k múzeu, zastavujeme sa ešte v malom mestečku pri ceste, kde predávajú čersto vytlačenú šťavu z cukrovej trstiny. Tu nás obidvoch hned napadne kontrast z Indiou. Tam starý stroj, špina a prach, olej tiekol všade, pohon na benzínový motor, poháre sa recyklovali po použití napustením novej štavy pre dalšieho kupujúceho, tu krásny, nový, čistý stroj na elektriku, plastové poháre, každý kus trstiny je vopred umytý, pani má na rukách gumové rukavice. No a výsledok je vlastne ten istý, sladká šťava z cukrovej trstiny, tu je ale predpoklad, že žiadnu chorobu nedostaneme.
Múzeum samo o sebe poskytuje veľa informácii o historii pestovania a spracovania cukrovej trstiny v Austrálii, teda vlastne len na východnom pobreží, inde sa nepestuje. Už podľa očakávania sa v minulosti na prácu používala lacná pracovná sila domácich obyvateľov, ostrovanov, neskôr ich nahradili bieli, hlavne prišelci z Talianska, no a postupne prišli stroje, ktoré už dnes dokážu trstinu pokosiť, nakrájať na malé kúsky a rovno nasypať do vagona, takže už teraz tak veľa ľudí netreba. Väčšina cukru ide na vývoz v surovom stave, ja to volám nehygienický hnedý cukor. Dozvedeli sme sa, že potom sa dalším varením a odstránením melasy vyrobí biely cukor, no a potom, na naše prekvapenie, opäť farbením a pridaním melasy sa vyrába hnedý cukor, lebo v dnešnej dobe všetko tmavé je zdravé, no pravda bude asi niekde inde.
Z múzea napokon odchádzame okolo tretej a rovno smerujeme na známu pláž široko daleko, Mission Beach. Ked sme sem došli, ideme hned do kempu, ktorý je rovno pri pláži. Máme šťastie, je tu voľné posledné miesto, tak platíme rovno dve noci a potom uvidíme, či ešte ostaneme, alebo pôjdeme dalej.
Pláž je úplne rozprávková. Jemný piesok, krásny, dlhý prístup do vody, teplé more a palmy lemujúce celú pláž, úplná romantika. Kúsok vedľa kempu je informačné centrum, už klasicky sa tam ideme pozrieť a zobrať nejaké letáky, aby sme vedeli, čo sa tu dá robiť, no zisťujeme, že okrem pláže tu toho veľa nie je, ale nevadí, my sa už nejako zabavíme.
K večeru idem zase po dlhšej dobe skúsiť šťastie a vyberám sa chytať ryby, Slávka chtiac nechtiac musí so mnou, lebo auto je aj náš dom a ked sa presúva dom, musí sa aj Slávka, ak nechce len tak sedieť v kempe na stoličke. Nedaleko je skalnatá hrádza v mori, ktorá vytvára malý záliv a chráni lode, tu idem na vec. Na skalách stretávame rodinku miestnych aborigéncov, sú veľmi milí a stále sa na nás usmievajú. Dokonca som aj chytil zo štyri ryby, no neboli to až také veľké kúsky, ako by som si želal a tak som všetky musel pustiť späť, až na jednu, tá je celkom veľká a bude na večeru.
Po zotmení sa už nedalo dobre rybárčiť a my sa preto vraciame do kempu. Ja si idem ešte uvariť večeru, čo som si chytil, Slávka je unavená a ide rovno do postele. Rybička veľká nebola, ale zato chutila výborne, škoda len, že už nemáme žiadne zemiaky ako prílohu, no aj samotná bola fajn. Po dobrej večeri to na dnes balím aj ja a idem konečne tiež spať.
28.09.2014 - Deň 93
Dnešok trávime relaxačne, na pláži. Je veľmi teplo a vlhko, no a nič iné sa veru v tomto počasí ani robiť nedá ako leňošiť pod slnečníkom a občas sa okúpať v mori. Slávka mala v pláne ísť na nedeľný trh, no nakoniec si to rozmyslela, ani jej sa v takom teple nechce a radšej sa ide osviežiť do vody. V takomto duchu v podstate trávime takmer celý deň, len sa motkáme po pláži hore dole, ležíme, alebo sa kúpeme.
No ako sa blíži večer, opäť ma chytá rybárska nálada, dnes chcem skúsiť šťastie na miestnom móle. Slávke sa už štandardne tento nápad nepozdáva, ale ide so mnou ako morálna podpora. Ako to už ale býva, dnešok je veru mizerný, čo sa týka rybačky. Nič neberie a okrem jednej korytnačky a raje, čo sa tu premáva hore dole sa vo vode nič zaujímavé nedeje. Zmena nenastala ani pri súmraku a tak dnes končíme a odchádzame do kempu naprázdno.
29.09.2014 - Deň 94
Ráno sme sa rozhodli, že dnes sa opäť presunieme kúsok nižšie, akurát chceme počkať do obeda, o jednej bude totiž v informačnom centre ochutnávka tropického ovocia, na ktorú sa hlavne Slávka veľmi teší. Máme šťastie, končí sezona, dnes a zajtra je posledná ochutnávka, ktorú túto sezonu robia.
No musíme počkať do poobedia, a ako inak si skrátiť čas než opäť lenošením na pláži. Ani neviem ako, no čas sa posunul a my musíme pobaliť veci do auta a ideme z kempu hned vedľa do infocentra, kde sa to celé bude odohrávať. Je tu celkom veľká miestnosť, stoličky asi pre dvadsať ľudí, každý dostal tanierik, lyžičku a servítku. Ochutnávame asi desať druhou ovocia, no názvy sú tak exotické, že si takmer žiadny nepamätám. A aj ten, čo viem, mám iba anglický názov, takže je to aj tak jedno. Podstatné ale je, že takmer všetko nám strašne chutilo a aj ked nevieme názvy, podľa tvaru aspoň čo to už spoznáme a môžeme si to kúpiť, ak to niekde v obchode uvidíme.
Ochutnávka sa skončila a my vyrážame na cestu, našiel som malý kemp kúsok od nás pri ústí rieky do mora, volá sa to Hull Heads, tu sa usídlime. Okrem prechádzky po pláži a chytania rýb sa tu nič iné robiť nedá, samozrejme, ja sa už teším na rybolov. Cestou sem ale ešte konečne popri ceste stretávame naživo a voľne v prírode jednu Cassowary, čo je ohrozený druh, žije len tu v tropickej časti Austrálie, vyzerá to ako čierny pštros s pancierovým čírom na hlave, tak sme nadšení, že okrem Zoo ho vidíme aj len tak, v prírode. Pekne si zobkal hned vedľa cesty a vôbec mu neprekážala premávka. Asi preto sú všade značky upozorňujúce na ich výskyt, náraz auta by celkom zaručene spôsobil ich smrť.
Po príchode do kempu, čo je vlastne len väčšie parkovisko hned pri ústí rieky so záchodmi a sprchami, pár lavičkami a barbecue, sa vydávam opäť na rybačku. Rovno dole, kúsok od auta môžem skúšať štastie. Ako pravý Ozík si obúvam bezpečnú obuv, šľapky a idem na vec. No tento krát sa mi to vypomstilo, popri pláži a piesku sú tu aj kamene obrastené malými mušľami, kam som sa nejako zamotal. Ked som však spravil krok vzad, sľapka ostala bez pohybu a ja som bosou nohou stúpil na mušle, ktoré sú ostré ako britva a okamžite sa mi zarezali do nohy. Začala sa z nohy valiť krv a ja som musel prerušiť rybačku a vrátiť sa na ošetrovňu k autu, kde mi to Slávka umyla, vybrala čo možno najviac úlomkov a zalepila leukoplastom.
Mne samozrejme nestačilo, teraz si už obúvam poriadne topánky a idem chytať dalej. Najprv to bola bieda, no nakoniec, po západe slnka sa mi predsa len podarilo chytiť celkom pekný kúsok a zase budem mať na večeru čerstvé mäso z ryby. Slávka ma stále nabáda aby som šiel ráno do nemocnice, no nakoniec sme sa dohodli, že zájdem do lekárne kúpiť nejaký dezinfekčný prípravok, aby som zahnal prípadnú infekciu a to by malo stačiť.
30.09.2014 - Deň 95
A tak sa aj stalo, hned po raňajkách Slávka zbalila auto, ja som ako správny pacient len sedel na stoličke a všetko pozoroval, aby som si nezhoršil svoj zdravotný stav. Veru, asi by som si mal poskákať po pláži častejšie, celkom sa to oplatí. Auto je nabalené a my vyrážame do lekárne v mestečku Tully, nie dalej ako pol hodinku autom.
V lekárni sme sa chvíľku dohadovali, že či moje rezné rany sú malé alebo veľké a podľa toho bud dostaneme jednu mastičku, alebo dalšiu. Osobne si myslím, že len menia etiketu ale tak hlavne, že ide predaj. Nakoniec som kúpil nejakú jodovú tinktúru, toška dezinfekcie nemôže uškodiť. No a kedže sme už v meste, rovno si spravíme aj menší nákup, lebo chladnička v aute už zíva prázdnotou.
Takto nabalení vyrážame na cestu, dnešný cieľ sú najvyššie vodopády v celej Austrálii, Wallaman Falls. Vedie sem kľukatá cesta cez kopec, ideme pomaly no isto až dorazíme na miesto určenia. Obul som si teraz už normálne tenisky, aby sa mi do rán nedostávalo toľko špiny a ideme sa pozrieť, čo nás to tu čaká.
Vodopád našťastie tečie celý rok, veru by nás dosť nahnevalo, ak by sme prišli k prázdnej skale. Celkovo je úplne skvelý, síce nie je tak veľa vody, ale aj tak je fajn. Niekedy rozmýšľame, že na tieto miesta by sme sa mali vrátiť hned po období daždov a zažiť to v plnej sile. Priamo dole k vodopádu vedie cestička, ideme sa veru prejsť. Je to asi jeden a pol kilometra dole a potom zase to isté hore. Opäť je tu daždový prales, kým na vrchu je teplo, ako schádzame nižšie tak sa postupne ochladzuje a tiež pribúda vlhkosť a komáre. Dole pri vodopáde sme ostali len chvíľku, prišli sme totiž už dosť neskoro a s mojou nohou nie som zrovna teraz najrýchlejší turista, tak musíme vyraziť, aby sme stihli dôjsť do kempu za svetla.
Rozhodli sme sa, že tu ostaneme na noc, kúsok vedľa vodopádov je malý kemp. Jednak je už dosť neskoro a zadalšie ráno bude vodopád lepšie osvetlený slnkom. Samotný kemp je celkom fajn, je tu aj sprcha, no iba studená. Teda aby som bol presný, ľadová. No aj tak sa obaja ideme postupne osprchovať, chvíľku to trvá, kým sa človek odváži pod ten prúd ľadovej vody, no potom je to už fajn. Ešte si varíme večeru a po zotmení môžeme ísť akurát tak spať.
01.10.2014 - Deň 96
Ráno sme si dali načas, nikam sa veľmi neponáhľame a tak sme odišli z kempu až o desiatej. Ideme sa ešte narýchlo pozrieť k vodopádu, ako vyzerá v slnečnom svetle no a potom už vyrážame pomaly ale isto smerom na juh, k Brisbane.
Po ceste akurát na obed zastavujeme v malej zmrzlinárni, kde majú všeliaké exotické príchute a okrem zmrzliny kupujeme aj mango a banánový džem. Po tejto sladkej prestávke už zase sedíme v aute a pokračujeme v našej ceste. Dnes budeme spať na pri pláži v mestečku Balgal, je tu malý kemp so záchodmi a je úplne zadarmo. Jedinú malú chybu má, že tu nie sú sprchy a tak sa ideme pozrieť pár kilometrov vedľa do kempu, či sa tam dá osprchovať. Slávka to tu v Queenslande už raz skúšala, no nepochodila, no a tentokrát veru dopadla rovnako. Zdá sa, že to, čo fungovalo v Západnej Austrálii, tu vôbec nepoznajú a tak budeme musieť túto noc vydržať bez sprchy.
Ja na večer už klasicky vyberám udicu a idem skúsiť šťastie na molo, no zdá sa, že miesta, ktoré majú byť vychýrenou rybačkou na mňa nejako nefungujú a opäť dnes končím po tme na prázdno, iba čo ma zase doštípali komáre a malé mušky.
02.10.2014 - Deň 97
Ráno ešte raz zúfalo chvíľku skúšam uloviť nejakú rybu, no po hodine to vzdávam, toto nie je pre mňa očividne vhodné miesto na chytanie rýb. Vraciam sa preto k autu, zobudím Slávku a po raňajkách pálime do Townsvillu, kde sa pôjdeme osprchovať. Aj tu totiž majú krásne bazény na plávanie úplne zadarmo, samozrejmosťou sú teda aj záchody, sprchy a barbecue s možnosťou pikniku. Jediný tmavší bod nastal, ked sa Slávke niekto pokúsil uchmatnúť batoh kým bola na záchode, no kedže v ňom nič okrem uteráka nebolo, našla si ho v prvej sprche.
Umytí a voňaví sa ideme na chvíľu pozrieť do centra mesta, chcem sa v informačnom centre tiež opýtať, kde tu majú váhu na váženie kamionov a áut. Totiž som sa rozhodol, že si to naše monštrum pôjdem odvážiť, aby sme vedeli, s čím máme tú česť, no a tu, v tomto meste majú prístav, tak som našiel, že majú aj váhu. Tetuška mi rovno povedala, kde to je, aj mi to nakreslila na mapke, tak sa tam zastavíme, ked pôjdeme z mesta von.
Nateraz sa ideme naobedovať, pre zmenu ako civilizovaní ľudia do reštaurácie. Po obede ešte máme chvíľu čas na prechádzku, kúsok opodiaľ je dlhá promenáda popri pláži, tak sa tam ideme pozrieť. Aj tu majú všeliaké šmykľavky a fontány s vodou pre malé deti, naozaj tu vedia, ako spraviť krásne parky pre ľudí. Cestou k autu sa zastavíme na zmrzlinu a potom už ideme hľadať tú vyššie spomínanú váhu.
A naozaj, presne, ako teta povedala, na jednej ceste z prístavu sme to rýchlo našli. Tak nadchádzam s autom na ňu a som v napätí, čo za číslo to bude. No veru ostal som v nemom úžase, ked mi displej ukázal hodnotu 3.26 tony. A to ešte nemáme plnú nádrž nafty ani vody a aj potraviny máme len tak na jeden deň. Takže plne naložení máme okolo 3.4 tony isto, a to je už veru poriadna váha. Teraz ked si predstavím, kde všade sme sa s týmto tankom vybrali, až mi zimomriavky behajú po chrbte.
S Townsvillu pokračujeme asi sto kilometrov južne, dnes prespíme v mestečku Home Hill, maličké mesto urobilo na jednej bočnej ulici krásnu kuchynku, záchody a sprchy s horúcou vodou a to všetko úplne zadarmo, iba na parkovisku je dvojdňový limit, aby ľudia nebrali dlho miesto ostatným cestovateľom. Do zotmenia sa parkovisko takmer úplne naplnilo a ani sa nečudujem. Je pravda, že sme blízko pri železnici a pár vlakov v noci prebudí ľudí s ľahkým spánkom, no ale ako sa hovorí, darovanému koňovi na zuby nepozeraj a na to, že je to zadarmo, je to jeden z tých lepších miest, kde sme zatiaľ nocovali.
03.10.2014 - Deň 98
Tak a je to tu. Od dnes už naozaj vyrážame na cestu priamo do Brisbane. Dnešný deň nás čaká asi šesťstosedemdesiat kilometrov, zajtra štyristo no a na nedeľu si necháme posledných dvesto.
Po raňajkách sme teda opäť nabalili auto a vyrážame. Cesta je fajn, trošku dlhá, ale ok. Popri diaľnici ma zaujali tabule, čo majú udržať vodičov pri vedomí. Sú tu rôzne otázky typu aká je najvyššia hora Queenslandu a podobne. Dalšia tabuľa má odpoved no a posledná nabáda na pokračovanie v takejto hre, aby vodič nezaspal.
My šťastlivo prichádzame do nášho cieľa až o šiestej večer, budeme spať na benzínovej pumpe. Táto je cestovateľom priaznivo naklonená, je otvorená nonstop, dá sa tu najesť a majú tu aj sprchy. Teta pumpárka nám povedala, kde môžeme zaparkovať, sme kúsok za budovou na trávniku, tak by hluk od cesty mal byť len minimálny.
04.10.2014 - Deň 99
Kedže sme si včera odkrútili dlhší úsek, dnes sa nemusíme tak veľmi nahánať a cesta bude príjemnejšia. Aj v našom tanku štyristo kilometrov poľahky zvládneme, navigátor teraz hlási príchod o pol tretej, takže s prestávkami tam do večera isto budeme.
Dalšia vec, čo je tu fajn je, že peniaze z daní sa opäť vracajú ľudom. A tak sú na odpočívadlách stánky podporované vládou, kde podávajú zadarmo kávu, čaj a keksíky. Na jednom takomto odpočívadle sme zastavili aj sa naobedovať, pri druhom zase bola malá zmrzlináreň, tam sme tiež zašli na dva kopčeky. Dnes spíme kúsok za mestečkom Gympie, opäť na odpočívadle pri benzínovej pumpe, ale toto je už väčšie, sú tu aj obchody a rýchle občerstvenie. Parkujeme síce pri jazierkach, no našťastie komáre sú len v minimálnych počtoch, tak nás moc neotravujú. Jazierka sú ale plné vodného vtáctva, kačky, husi a rôzne iné, ktorých mená ani len nepoznáme. Slávka navarila večeru a potom už môžeme ísť do postele, dalšiu noc už budeme spať v Brisbane.
05.10.2014 - Deň 100
A je to tu, posledný deň cesty. Ani neviem, ako to ubehlo, no taktiež sa zdá až neuveriteľné, že sme cestovali neskutočných sto dní. Dnes máme pred sebou len kúsok, za dve hodiny budeme na mieste. Online sme si zarezervovali malý apartmán blízko centra mesta, tak ostáva dúfať, že to bude ok.
Naraňajkovali sme sa a vyrážame. Obyčajná cesta sa po chvíli mení na poriadnu diaľnicu, v každom smere sú zrazu tri pruhy, ktoré sa postupne zapĺňajú autami do takej miery, až sa nám robí nevoľno. V protismere sa vytvorila kolóna, náš našťastie pomaly pokračuje. Nuž, prichádzame do veľkomesta, ktoré nám to veru dáva na známosť.
Prvotný plán vyhnúť sa spoplatneným tunelom v meste nám nevyšiel, na spleti križovatiek som zle odbočil, takže budeme musieť zaplatiť mýto, no všetko sa to tu robí online, čo je dobre, aspoň netreba zastavovať a iba by sa zase vytvárali kolóny. Na hotel prichádzame presne napoludnie, privítala nás menežérka, popozerali sme si izby, sú maličké, no na začiatok nám to stačí, tak tu ostávame. No a týmto sa náš výlet končí. Bol skvelý, plný zážitkov, ktoré teraz musíme roztriediť a poriadne vstrebať, no už teraz viem, že by som sa na podobný výlet dal nahovoriť kedykoľvek znova. Tak teda docestovania, priatelia:)
Vianoce sme oslávili v pokoji a skromnosti, no a teraz je najvyšší čas na kopec zážitkov. No a s tými nám práve teraz prichádza na pomoc Ružomberská posádka v obsadení Baška, Ugo, JoSrík a Marínka. Kým my sme oddychovali počas sviatkov, oni trávili pár dní cestovaním na druhú stranu zemegule za nami. Dnes ráno pristávajú o pol desiatej, tak ich idem čakať na letisko. 
Ešte ani nedorazili a už je veselo. Teta Eda mi píše, že či už reku pristali alebo kieho, a aké majú číslo letu. Nakoľko dnes letecké spoločnosti zdieľajú lety, je to dosť dobrá detektívka zistiť, akým lietadlom človek naozaj letí. A tak sa stalo, že oni doma sledovali úplne iný let, než ktorým k nám Ružomberčania letia. Všetko som ale dal hneď naporiadok a už vyrážam na letisko, za chvíľu pristávajú.
Počasie nám na úvod moc nepraje, je pod mrakom a občas aj zaprší, no ale to už my ovplyvniť nevieme. Zaparkujem náš tank na parkovisku a už na nich čakám v príletovej hale. Dlho netrvalo a známe tváre sa vynárajú spoza dverí, vyzerajú presne podľa očakávania. Akoby dva dni nespali. Zvítali sme sa a ideme. Teda ja by som aj šiel, no Baška dostáva nikotínový absťák a namiesto kochania sa krásami letiska už myslí len na to, kde by si zapálila. No ja som sa nedal, pekne som ich chtiac-nechtiac naložil do auta, u nás na teraske je fajčiť dovolené.
Slávka sa zvítava až u nás doma, viac ľudí sa už do auta nezmestilo. Po hygienickej očiste konečne všetci svorne zasadáme na teraske, otvárame prvú fľašku a dovolenka sa môže začať. Popíjame, klábosíme a zase popíjame a takto až do neskorého večera, kedy sa už unavení všetci poberáme spať. Úvodný deň je za nami a pred nami veľká kopa srandy.
Prvú noc u nás všetci zvládli, dom máme našťastie celkom veľký takže oba páriky mali svoju vlastnú izbu. Chrápajúci Ugo a Baška v jednej izbe a JoSr s Marínkou v druhej. Chvíľami sa zdalo, že máme v spálni dva bobre, ktoré si tam z poličiek stavajú hrádzu, ale tieto informácie sa ukázali nakoniec ako mylné.
Dnes plánujeme krátky výlet do centra, síce neprší, no je teplo a vlhkosť vzduchu presahuje hranice príjemnosti, inými slovami, von sa nedá vydržať, je tam ako v parnej saune. Ale nedá sa nič robiť, ked musíš, tak musíš. Kedže hneď prvý večer sa ukázalo, že spotreba alkoholu Liptákov je priamo úmerná ich koncentrácii na meter štvorcový, dnes ideme nakúpiť rovno nejaké pivo, aby nezomreli od smädu. Neskôr sa ukázalo, že tridsať tretinkových pív je akurát na maximálne dva dni, ale k tomu sa ešte dostaneme.
Do mesta ideme autobusom, aspoň si všetci môžme dať jedno chladené. Obhliadka centra netrvá dlho, pozrieme si vianočný stromček a zopár ulíc v okolí, potom už parkujeme v krčme, treba sa trošku ochladiť, lebo toto nie je veru počasie na romantické prechádzky.
Ďalší deň plánujeme opäť odškrtnúť z povinných atrakcií, a k tým neodmysliteľne patrí návšteva Lone Pine Koala Sanctuary, niečo ako Zoo pre koaly a kengury. Ráno si dávame v kľude raňajky a okolo obeda vyrážame. Ešte že máme také veľké auto, kde sa akurát šiesti zmestíme. Ja so Slávkou vpredu a zvyšok posádky v zadnom trakte, kde sa sedí pozdĺžne v smere jazdy. To im veru veľmi nezávidím, aj keď nebolo by zlé si to raz tiež vyskúšať.
Prechádzame celým mestom a okolo jednej sme na mieste. Zoo, alebo čo to teda je, nie je extrémne veľká, zameraná je hlavne na koaly, tých je tu veru požehnane. Problémom sa ale stávajú voľne sa pohybujúce vtáky, kedže Marínka z nich má fóbiu. Tak ideme ako ochrankári, dvaja vpred a dvaja vzad a odháňame čo sa dá. Okrem iného tu majú v akváriu aj vtákopysky, tie sme veru ešte ani my nevideli. Čakali sme, že budú trošku väčšie, no majú na dĺžku len tridsať centimetrov. Pomedzi koaly stretneme vidíme aj dinga a zopár jašterov si tu tiež len tak vykračuje akoby nič.
Nakoniec prichádzame k veľkému pavilónu s kengurami, no nastáva problém, sú tam aj emu, takže sme sa s Marínkou a Jožkom rozlúčili a zvyšok ideme dnu. Kengury sa tu môžu kŕmiť, no očividne sú také prežraté, že okrem ležania a odfukovania ich nič netrápi. Nás ale oproti kengurám trošku trápi hlad, no kedže máme v pláne aj opekačku v parku, volíme len cestovný párok v rožku, teda v žemli, lebo tu rožky nemajú a odchádzame.
Jožko s Marínkou nás už čakajú pri aute a ja len dúfam, že prídu ešte aj dovolenkové pozitíva a neodídu zajtra najbližším lietadlom. Na internete som našiel nejaký park v okolí, tak sa tam skúsime pozrieť. Cestou zastavujeme nakúpiť párky a klobásky na grilovanie a tiež basu piva, aby nám návšteva neuschla.
No zdá sa, že dnes nám šťastie moc nepraje. Park, v ktorom sme teda nikdy neboli a našli sme ho len na nete, má už svoje najlepšie dni ďaleko za sebou, vyzerá dosť spustnutý, všade je vysoká, nepokosená tráva, no veru nič moc. A aby to nestačilo, párky som tiež kúpil také, ktoré nepoznáme a veru boli dosť odporné, ešteže máme aspoň to pivo, ináč neviem, čo by sme robili.
A tak po nevydarenej opekačke nás môže dnes zachrániť už len posledná zastávka, vyhliadka na Brisbane z Mt. Coot-tha. Časovo to stíhame úplne skvele, prídeme ešte za svetla a ostaneme až do západu slnka a vychutnáme si tak mesto za svetla a aj za tmy. Z vyhliadky je tu naozaj krásny pohľad na celé mesto, no netrvalo dlho a naše rozjímanie prerušuje poobedná búrka. Zaliezli sme preto do kaviarne, no tu si nás obsluha vôbec nevšíma, a tak len sedíme a čakáme, kým doprší.
Dnes pokračujeme ďalšou miestnou atrakciou, ideme sa pozrieť na krásne pláže Slnečného Pobrežia, teda Sunshine Coast. Už tradične ráno začíname v kľude, kým sa všetci vymotkáme a naraňajkujeme, je vlastne skoro obed. Nabalili sme do auta všetky dôležité plážové potreby, nechýba samozrejme zo dvadsať pív pre Ružomberskú posádku, no a môžme vyraziť.
Počasie dnes vyšlo úplne super, po niekoľko upršaných dňoch je dnes konečne pekne slnečno. No to sa ukázalo ako menší problém, tak ako my, aj zvyšok mesta sa rozhodlo vyraziť na pláže a tak hodina cesty na pláž za predlžuje na dve, kedže sa v zápche na diaľnici posúvame iba krokom. Naveľa naveľa sme ale dorazili na Slnečné pobrežie, zaparkovali sme na jednom z mála voľných miest a ide sa okúsiť voda.
Táto oblasť sa volá Surfers Paradise, teda raj pre surferov. To preto, lebo sú tu stále vlny a tie priťahujú hlavne ľudí so surfami. Na plávanie to tu moc nie je ale zato na vybláznenie sa vo vlnách je to tu ako stvorené. Všetci sme svorne naskákali do vody, konečne trošku osvieženia po tých tropických dňoch v Brisbane. Napriek tomu, že piť alkohol je tu takmer všade zakázané, našich kamarátov to nemôže odradiť a navyše, pivo vraj nie je alkohol, to je iba od smädu. A tak vymysleli spôsob, pri ktorom by boli čo možno najnenápadnejší. Finta spočívala v premise, že keď ja nevidím policajta, nevidí ani on mňa a tak si pri pití piva vždy prikryli hlavu uterákom. No srandy bolo kopec.
Na obed sme sa vybrali kúsok do nákupného centra a potom sa zase vraciame na pláž, kde ostávame viac menej až do západu slnka. A opäť, síce tabule hovoria "alcohol free zone", naši kamaráti si to z úsmevom na perách prekladajú ako alkohol zadarmo a natešene berú pivo so sebou na pláž. Tak dúfam, že nebudú tráviť noc v cele predbežného zadržania, i keď na druhej strane taký zážitok z Austrálie nemá len tak hocikto. Večer došlo pivo a nám tak neostáva nič iné ako sa vrátiť domov a zajtra sa môžme rozlúčiť so starým rokom.
Dnešok začíname pekne na teraske, počasie je celkom fajn a tak posedávame, popíjame a oddychujeme. Treba nám trochu doplniť zásoby a tak vyrážame na nákupy do blízkeho obchodného centra. Okrem potravín som sa rozhodol dokúpiť aj nejaké šortky, lebo nemám veru žiadne, tak aby som nebol za úplného chudobného príbuzdného, musím do obchodov. Kým my so Slávkou nakupujeme oblečenie, zvyšok partie sa motká po obchodoch.
A kedže je ten Silvester, treba pripraviť aj poriadny obed. Slávka sa pustila do krevetovej nátierky no a ja už tradične pre návštevy pripravujem vynikajúcu bagetu s hovädzím steakom. Chutila veru výborne a bolo toho tak veľa, že ostatné veci, čo sme na dnes nakúpili putujú pekne do chladničky a budú sa grilovať až zajtra.
Pomaličky popíjame a pohodujeme až do večera, pôjdeme sa pozrieť na novoročný ohňostroj do centra. Autobusy dnes jazdia zadarmo, čo veru pri týchto cenách celkom poteší, radšej si môžme kúpiť v meste pivo. Ľudí v centre je veru požehnane a možno aj kôli nedávnym teroristickým útokom v Sydney je to tu všetko držané nakrátko. Musíme prejsť prehliadkou, kontrolujú tašky a akýkoľvek alkohol je v centre zakázaný. Vyčkávame do poloci a potom to celé začína. Veľkolepý ohňostroj trvá takmer štvrťhodiny a naozaj to stálo zato.
Nový Rok sme teda privítali v centre mesta a teraz sa to patrí ísť trošku osláviť. Máme tu už svoju obľúbenú krčmu, ľudí je tu ale ako maku, no aj napriek tomu sa nám podarilo uchmatnúť jeden voľný stôl. Neskôr k nám došli aj Bjoern s Kathi a tak popíjame a rozprávame sa až do záverečnej, ktorá bola na náš vkus veľmi skoro. Už o druhej to tu zavreli a všetci sme museli odísť preč. Autobusy stále chodia a tak sa aj my poberáme domov, poniektorí majú v pláne vydržať až do rána a privítať Nový Rok aj na Slovensku, no nakoniec sa to nikomu z nás nepodarilo a všetci sme nad ránom zaspali.
Tak ako sme včera všetci postupne odpadávali, tak sa aj dnes pomaly, jeden po druhom prebúdzame až sa všetci nakoniec stretneme v obývačke. Dnešok iba oddychujeme, žiadne výlety ani nákupy, máme všetkého dosť, včera sme urobili zásoby na niekoľko dní.
Dnes ideme grilovať kengurie steaky a tiež máme krevety naložené v cesnaku a chilli papričkách, to bude veru dobrota. K tomu sme ešte dorobili grilovanú zeleninu ako prílohu a hodovanie sa môže začať.
Zajtra vyrazíme na náš prvý viacdňový výlet, ideme na Straddie Island, ostrov hneď kúsok od Brisbane, tak pred cestou pripravujeme auto. Musíme tam okrem nás nabaliť aj dva stany, oblečenie a všetky ostatné potreby, no a samozrejme jedna polička je vyhradená výlučne pre pivo, bez toho by sme nemohli odísť. Takáto príprava zaberá niekoľko hodín a tak ani neviem ako, a celý deň ubehol ako voda.
