Tento vikend sa ideme pozriet na Rottnest Island, ostrov vzdialeny len pol hodinku plavby z Perthu. Je to velmi znama dovolenkova destinacia pre australcanov, tak sme v napati, ci sa to aj nam bude tak velmi pacit. Odchod je naplanovany na piatok vecer, o siestej ideme poslednou lodou, navrat zase v nedelu vecer.
Funguje to tu podobne ako na letiskach, akurat nie su ziadne kontroly. Na osobu si mozme zbalit dva kufre plus jednu prirucnu batozinu, tiez si berieme so sebou vlastne bicykle, lebo na 10km dlhom a 4km sirokom ostrove sa inac ako peso alebo na bicykloch prepravovat neda. Teda, aby som bol presny, je tu aj lokalny autobus, ktory ludi dopravi na plaze okolo ostrova, ale predsa len mat volnost na bicykli je super.Spat budeme v kempe, celkovo sme sa aj so stanom, snorchlami a plutvami zbalili do dvoch kufrov, takze aspon tej batoziny nebude tak vela. Ked sme prisli do pristavu, chlapik mi hned zobral bicykle, nalepil na ne male fialove nalepky a povedal, ze oni ich nalozia na lod. Musel som si ist este vypytat nalepky na batozinu, lebo tu nam dorucia priamo do kempu. Teta za okienkom nam vydala batozinove nalepky a rukou mi ukazala, aby som tu batozinu zaniesol hen rovno, tam, kde su aj ostatne.
A tu nastal maly zadrhel, ktory nas skoro stal oba kufre. Totiz tym smerom, co ukazala, som akurat zbadal tabulu s napisom 'Baggage collection point", co som si v rychlosti prelozil ako miesto, kde vsetku batozinu zozbieraju. Bolo tam dost inych kufrov, tak som tam pridal aj nase dva a sli sme si sadnut. No stale mi to nejako nedalo, a uz ked prisla lod, stale som sledoval, kedy uz tu nasu batozinu nalozia. Furt tam ale bola vystavena a to sme uz mali ist pomaly na palubu.
Preto som tam rychlo zasiel a v tom som zbadal, ze na zemi par metrov odtial je napis "Baggage drop off" a hned mi bolo vsetko jasne. Totiz ten collection point bol mysleny opacnym smerom, to jest pre ludi, ktory vystupia z lode cestou z ostrova, aby si tam svoju batozinu vyzdvihli na ceste domov. Nastastie som si to ale vsimol, zobral som kufre a ako posledne dva kusy sa aj nase dostali na palubu lode.Po pol hodine jazdy na otvorenom mori sme dorazili na Rottnest Island. Cesta nebola uplne hladka, boli mierne vlny tak nas to trosku hadzalo z prava do lava, ale prezili sme. Zobrali sme si bicykle, v informacnom centre nam dali nalepku na stan a to bolo vsetko. Uz len stacilo pockat - vraj cca hodinku - na batozinu a mozme si postavit stan. Trosku nas ale aj tu vystresovali. Kym sme cakali na kufre, zasli sme sa prejst na prilahlu plaz a ked sme sa vratili, jeden kufor uz na nas cakal. Chytil som hned paniku, ze co je s tym druhym. Totiz ako na potvoru nam doniesli kufor, v ktorom nebol stan. No kym som nasiel cislo na spravcu aby som mu zavolal, dorutilo sa auto, chlap z neho vyhodil uz len nas druhy kufor a ufujazdil prec.
V sobotu sme sa zobudili okolo osmej rano, je pekne slnecno ale nie extremne teplo, tak sme sa rozhodli, ze dnesok venujeme plazam a snorchlovaniu. Zajtrajsok zase zobereme bicykle a prejdeme sa okolo celeho ostrova. Hned vedla kempu mame malu plaz, kde si ideme snorchlovanie spolu so Slavkou vyskusat. Velmi dobru vec sme spravili, ked sme si kupili kratke neopreny, pretoze voda nie je zase az taka tepla. S neoprenom vliezt do vody nebol ziadny problem.No na moje prekvapenie podvodny svet tu nie je zase az taky krasny, ako to ospevuju katalogy. Je ale aj dost mozne, ze uz sme rozmaznani vsetkym tym, co sme tu uz videli. Kazdopadne s Ningaloo reefom sa to veru porovnavat neda. Snorchlovanie si vyskusala aj Slavka, po minulotyzdnovom treningu na Penguin Isladne jej to uz celkom dobre ide.
 |
| ...ked priroda vola... |
Rozhodli sme sa nezostat cely den na jednej plazi, ale nasadli sme na bicykle, ze prejdeme aspon zopar blizsich lokalit, kde sa vraj da celkom dobre snorchlovat. Cestou sme stretli dve Quokky, (je to taka zmensena kengura, alebo prerasteny potkan, vyberte si, co sa vam viac paci) ktore si uzivali zivota, teda aspon si myslim;) Je ich tu na ostrove celkom vela, vyliezaju von hlavne vecer. Nie su vsak nebezpecne, akurat si treba davat pozor na potraviny, lebo su dost inteligentne a co nezje ich, zjedia oni.
Obehli sme teda vychodnu cast ostrova, este raz sme si vyskusali snorchlovanie, zopar rybiek sme videli aj tu a konecne aj nejky ten koral. Dostal som do vody opat aj Slavku, myslim, ze si uz na podvodny svet zacina pomalicky zvykat. Spat do kempu sme sa vratili cez stred ostrova popri majaku, tam sa pojdeme pozriet na druhy den.
Rano sme vstali dost skoro, lebo uz o osmej pridu zbierat batozinu a odnesu ju rovno na lod a hned prvym spojom do Fremantlu. Takze my sa potom mozme kludne motat cely den po ostrove a vecer sa prepravit poslednym trajektom a batozina nas tam uz bude cakat. Dost ma prekvapilo, ze mnoho ludi sem prislo iba na jednu noc a aj tak si so sebou doniesli obrovske stany s viacerymi miestnostami a vsetko to pracne stavali a dnes zase rozoberali.
Vsetko sme teda nabalili a poskladali do kufrov, stihli sme to este pred osmou. Oba kufre sme odniesli na stanoviste a hotovo - mozme relaxovat pri ranajkach. Nakoniec auto o osmej neprislo, ale prislo hodne neskor, ludia si tu balili veci este aj po deviatej, no to sme my uz nasadali na bicykle a vyrazali na cestu okolo ostrova.
Dnes bol prijemny den, svietilo slnko no nebolo strasne teplo. Nasadli sme na nase stroje a vyrazame. Cesta v podstate lemuje cely ostrov. Zaciname severnym pobrezim a postupne sa budeme presuvat smerom na zapad a vratime sa juznou stranou. Cesta je dost jednotvarna, ale napriek tomu zaujimava. Ako pokracujeme smerom na zapadny cip ostrova, objavujeme stale nove a nove plaze, krasne zalivy kde kotvia lode alebo len super vyhlady zo skalnatych utesov.
Okolo obeda sme dorazili na zapadny cip ostrova. Je tu spravena mala vyhliadka, plaze tu nie su ziadne, iba skalnate utesy na vsetkych stranach. Robime si tu prestavku na obed. Pocasie sa zacina trosku menit a z jasneho dna sa stava polooblacno. Trosku sa dviha aj vietor no nastastie nam bude fukat do chrbta, takze sa nam pojde naspat celkom dobre.
Cestou spat uz vela nezastavujeme, totiz ochladilo sa celkom viditelne. Akurat v strede ostrova si robime jednu prestavku a ideme za pozriet na majak. Obklopuje ho niekolko budov, ktore tu postavili pocas druhej svetovej vojny. Objekt sluzil ako stanoviste na hlasenie nepriatelskych lodi a tiez na navigacne ucely smerom do Perthu. 3Vybehli sme tiez hore na majak, vyhlad ale nebol najkrajsi, kedze sa uz dost zamracilo.
Potom sme uz len silou vole dosli spat na zaciatok ostrova, odkial sme vyrazali. Boli asi tri hodiny poobede, tak mame takmer tri hodiny cas kym pride nasa lod. Bicyklova tura nas ale dost unavila, tak len posedavame v pristave a cakame na lod.
Ta nakoniec prisla presne nacas, odlozili sme bicykle a uz sme pripraveni na cestu domov. Kedze dnes cely den dost fukal vietor, cesta bola celkom zaujimava. Vlny boli obrovske a sice sme sa plavili len pol hodinku, stalo to fakt za to. Niekedy som mal pocit, ze sme na kolotoci a nie na lodi. Vsetko ale dobre dopadlo a stastne sme sa dopravili na pobrezie.
Kufre nas uz cakali na pevnine, takze vsetko v poriadku, nabalili sme veci a mozme ist domov. Celkovo, vylet do bol pekny, mozno o jeden den viac by bolo treba, ale aj tak bolo dobre. Boli sme, videli sme, zazili sme. No popravde extremne nas to neocarilo. Su tu aj krajsie miesta, problem je, ze nie 30minut od Perthu...takze asi koli tomu je to jedna z najoblubenejsich destinacii.
Vsetky fotografie najdete na:
Dnesny den sme si naplanovali maly vylet do Serpentine Narodneho Parku, plan je pozriet sa na priehradu a potom si pozriet vodopady. Ako prve sa vyberame k priehrade na juznom konci narodneho parku. Tradicne, je teplo, slnko pali len taky fukot. Nas ciel je velmi prozaicky. Najst miesto pekne miesto, kde sa mozeme rozlozit a spravit si nedelny piknik.
Zrazu vsak od zadu z auta pocujeme sycat vzduch. Veru hned nam je vsetko jasne, urcite sme dostali defekt. Okamzite brzdim a vyskakujem z auta. No ked pridem dozadu, nikde nic, sykot jasne pocut, no gumy su ok. Ked v tom mi to doslo. Vzadu v aute mame tiez ulozene plynove flase, pridem blizsie k priehradke a je to jasne, syci to tu ako zbesile. Rychlo otvaram priehradku, ventil na jednej flasi sa povolil ako sme skackali po kamenoch, tak ho iba rychlo dotiahnem a zase je vsetko v poriadku, sme zachraneni a mozme pokracovat.
Piknik sa ale nekona, tesne pred odbockou je dalsia zavora, takze asi fakt robia udrzbu. Pokracujem teda po polnej ceste krizom cez narodny park na opacnu stranu k vodopadom, tam sa uz isto zlozime. Samozrejme, co cert nechcel, zavrete je aj tam. Jedna vec je ista, nik nemoze povedat, ze sme sa nesnazili si tento narodny park pozriet, no ked sa neda, tak sa neda.
