Deň 1: 27.12.2014


Vianoce sme oslávili v pokoji a skromnosti, no a teraz je najvyšší čas na kopec zážitkov. No a s tými nám práve teraz prichádza na pomoc Ružomberská posádka v obsadení Baška, Ugo, JoSrík a Marínka. Kým my sme oddychovali počas sviatkov, oni trávili pár dní cestovaním na druhú stranu zemegule za nami. Dnes ráno pristávajú o pol desiatej, tak ich idem čakať na letisko.


Ešte ani nedorazili a už je veselo. Teta Eda mi píše, že či už reku pristali alebo kieho, a aké majú číslo letu. Nakoľko dnes letecké spoločnosti zdieľajú lety, je to dosť dobrá detektívka zistiť, akým lietadlom človek naozaj letí. A tak sa stalo, že oni doma sledovali úplne iný let, než ktorým k nám Ružomberčania letia. Všetko som ale dal hneď naporiadok a už vyrážam na letisko, za chvíľu pristávajú.


Počasie nám na úvod moc nepraje, je pod mrakom a občas aj zaprší, no ale to už my ovplyvniť nevieme. Zaparkujem náš tank na parkovisku a už na nich čakám v príletovej hale. Dlho netrvalo a známe tváre sa vynárajú spoza dverí, vyzerajú presne podľa očakávania. Akoby dva dni nespali. Zvítali sme sa a ideme. Teda ja by som aj šiel, no Baška dostáva nikotínový absťák a namiesto kochania sa krásami letiska už myslí len na to, kde by si zapálila. No ja som sa nedal, pekne som ich chtiac-nechtiac naložil do auta, u nás na teraske je fajčiť dovolené.

Slávka sa zvítava až u nás doma, viac ľudí sa už do auta nezmestilo. Po hygienickej očiste konečne všetci svorne zasadáme na teraske, otvárame prvú fľašku a dovolenka sa môže začať. Popíjame, klábosíme a zase popíjame a takto až do neskorého večera, kedy sa už unavení všetci poberáme spať. Úvodný deň je za nami a pred nami veľká kopa srandy.
Deň 2: 28.12.2014


Prvú noc u nás všetci zvládli, dom máme našťastie celkom veľký takže oba páriky mali svoju vlastnú izbu. Chrápajúci Ugo a Baška v jednej izbe a JoSr s Marínkou v druhej. Chvíľami sa zdalo, že máme v spálni dva bobre, ktoré si tam z poličiek stavajú hrádzu, ale tieto informácie sa ukázali nakoniec ako mylné.

Dnes plánujeme krátky výlet do centra, síce neprší, no je teplo a vlhkosť vzduchu presahuje hranice príjemnosti, inými slovami, von sa nedá vydržať, je tam ako v parnej saune. Ale nedá sa nič robiť, ked musíš, tak musíš. Kedže hneď prvý večer sa ukázalo, že spotreba alkoholu Liptákov je priamo úmerná ich koncentrácii na meter štvorcový, dnes ideme nakúpiť rovno nejaké pivo, aby nezomreli od smädu. Neskôr sa ukázalo, že tridsať tretinkových pív je akurát na maximálne dva dni, ale k tomu sa ešte dostaneme.


Do mesta ideme autobusom, aspoň si všetci môžme dať jedno chladené. Obhliadka centra netrvá dlho, pozrieme si vianočný stromček a zopár ulíc v okolí, potom už parkujeme v krčme, treba sa trošku ochladiť, lebo toto nie je veru počasie na romantické prechádzky.
Neskôr, po zotmení prechádzame cez most na druhú stranu, do South Bank-u. Tu je okrem veľkého ruského kolesa aj malá pláž z mestským bazénom. Veľká škoda, že sme si nezobrali plavky, ináč by sme tam veru isto skočili.
Deň 3: 29.12.2014


Ďalší deň plánujeme opäť odškrtnúť z povinných atrakcií, a k tým neodmysliteľne patrí návšteva Lone Pine Koala Sanctuary, niečo ako Zoo pre koaly a kengury. Ráno si dávame v kľude raňajky a okolo obeda vyrážame. Ešte že máme také veľké auto, kde sa akurát šiesti zmestíme. Ja so Slávkou vpredu a zvyšok posádky v zadnom trakte, kde sa sedí pozdĺžne v smere jazdy. To im veru veľmi nezávidím, aj keď nebolo by zlé si to raz tiež vyskúšať.


Prechádzame celým mestom a okolo jednej sme na mieste. Zoo, alebo čo to teda je, nie je extrémne veľká, zameraná je hlavne na koaly, tých je tu veru požehnane. Problémom sa ale stávajú voľne sa pohybujúce vtáky, kedže Marínka z nich má fóbiu. Tak ideme ako ochrankári, dvaja vpred a dvaja vzad a odháňame čo sa dá. Okrem iného tu majú v akváriu aj vtákopysky, tie sme veru ešte ani my nevideli. Čakali sme, že budú trošku väčšie, no majú na dĺžku len tridsať centimetrov. Pomedzi koaly stretneme vidíme aj dinga a zopár jašterov si tu tiež len tak vykračuje akoby nič.


Nakoniec prichádzame k veľkému pavilónu s kengurami, no nastáva problém, sú tam aj emu, takže sme sa s Marínkou a Jožkom rozlúčili a zvyšok ideme dnu. Kengury sa tu môžu kŕmiť, no očividne sú také prežraté, že okrem ležania a odfukovania ich nič netrápi. Nás ale oproti kengurám trošku trápi hlad, no kedže máme v pláne aj opekačku v parku, volíme len cestovný párok v rožku, teda v žemli, lebo tu rožky nemajú a odchádzame.


Jožko s Marínkou nás už čakajú pri aute a ja len dúfam, že prídu ešte aj dovolenkové pozitíva a neodídu zajtra najbližším lietadlom. Na internete som našiel nejaký park v okolí, tak sa tam skúsime pozrieť. Cestou zastavujeme nakúpiť párky a klobásky na grilovanie a tiež basu piva, aby nám návšteva neuschla.

No zdá sa, že dnes nám šťastie moc nepraje. Park, v ktorom sme teda nikdy neboli a našli sme ho len na nete, má už svoje najlepšie dni ďaleko za sebou, vyzerá dosť spustnutý, všade je vysoká, nepokosená tráva, no veru nič moc. A aby to nestačilo, párky som tiež kúpil také, ktoré nepoznáme a veru boli dosť odporné, ešteže máme aspoň to pivo, ináč neviem, čo by sme robili.


A tak po nevydarenej opekačke nás môže dnes zachrániť už len posledná zastávka, vyhliadka na Brisbane z Mt. Coot-tha. Časovo to stíhame úplne skvele, prídeme ešte za svetla a ostaneme až do západu slnka a vychutnáme si tak mesto za svetla a aj za tmy. Z vyhliadky je tu naozaj krásny pohľad na celé mesto, no netrvalo dlho a naše rozjímanie prerušuje poobedná búrka. Zaliezli sme preto do kaviarne, no tu si nás obsluha vôbec nevšíma, a tak len sedíme a čakáme, kým doprší.
No ako sa tak búrka pomaly presúva nad mesto, zpoza hory vykuklo slnko a vytvorilo nádhernú dvojitú dúhu ponad celé mesto. Takže nakoniec predsa len máme šťastie, nie každý deň má človek šťastie vychutnať si západ slnka a ešte aj s farebnou dúhou ponad mrakodrapy centra. Po západe som ešte urobil zopár fotiek nočného Brisbane a potom už nasadáme do auta a odchádzame domov. Koniec dobrý, všetko dobré a tak aj dnešok dopadol celkom fajn.
Deň 4: 30.12.2014


Dnes pokračujeme ďalšou miestnou atrakciou, ideme sa pozrieť na krásne pláže Slnečného Pobrežia, teda Sunshine Coast. Už tradične ráno začíname v kľude, kým sa všetci vymotkáme a naraňajkujeme, je vlastne skoro obed. Nabalili sme do auta všetky dôležité plážové potreby, nechýba samozrejme zo dvadsať pív pre Ružomberskú posádku, no a môžme vyraziť.


Počasie dnes vyšlo úplne super, po niekoľko upršaných dňoch je dnes konečne pekne slnečno. No to sa ukázalo ako menší problém, tak ako my, aj zvyšok mesta sa rozhodlo vyraziť na pláže a tak hodina cesty na pláž za predlžuje na dve, kedže sa v zápche na diaľnici posúvame iba krokom. Naveľa naveľa sme ale dorazili na Slnečné pobrežie, zaparkovali sme na jednom z mála voľných miest a ide sa okúsiť voda.


Táto oblasť sa volá Surfers Paradise, teda raj pre surferov. To preto, lebo sú tu stále vlny a tie priťahujú hlavne ľudí so surfami. Na plávanie to tu moc nie je ale zato na vybláznenie sa vo vlnách je to tu ako stvorené. Všetci sme svorne naskákali do vody, konečne trošku osvieženia po tých tropických dňoch v Brisbane. Napriek tomu, že piť alkohol je tu takmer všade zakázané, našich kamarátov to nemôže odradiť a navyše, pivo vraj nie je alkohol, to je iba od smädu. A tak vymysleli spôsob, pri ktorom by boli čo možno najnenápadnejší. Finta spočívala v premise, že keď ja nevidím policajta, nevidí ani on mňa a tak si pri pití piva vždy prikryli hlavu uterákom. No srandy bolo kopec.

Na obed sme sa vybrali kúsok do nákupného centra a potom sa zase vraciame na pláž, kde ostávame viac menej až do západu slnka. A opäť, síce tabule hovoria "alcohol free zone", naši kamaráti si to z úsmevom na perách prekladajú ako alkohol zadarmo a natešene berú pivo so sebou na pláž. Tak dúfam, že nebudú tráviť noc v cele predbežného zadržania, i keď na druhej strane taký zážitok z Austrálie nemá len tak hocikto. Večer došlo pivo a nám tak neostáva nič iné ako sa vrátiť domov a zajtra sa môžme rozlúčiť so starým rokom.
Deň 5: 31.12.2014


Dnešok začíname pekne na teraske, počasie je celkom fajn a tak posedávame, popíjame a oddychujeme. Treba nám trochu doplniť zásoby a tak vyrážame na nákupy do blízkeho obchodného centra. Okrem potravín som sa rozhodol dokúpiť aj nejaké šortky, lebo nemám veru žiadne, tak aby som nebol za úplného chudobného príbuzdného, musím do obchodov. Kým my so Slávkou nakupujeme oblečenie, zvyšok partie sa motká po obchodoch.


Nový Rok sme teda privítali v centre mesta a teraz sa to patrí ísť trošku osláviť. Máme tu už svoju obľúbenú krčmu, ľudí je tu ale ako maku, no aj napriek tomu sa nám podarilo uchmatnúť jeden voľný stôl. Neskôr k nám došli aj Bjoern s Kathi a tak popíjame a rozprávame sa až do záverečnej, ktorá bola na náš vkus veľmi skoro. Už o druhej to tu zavreli a všetci sme museli odísť preč. Autobusy stále chodia a tak sa aj my poberáme domov, poniektorí majú v pláne vydržať až do rána a privítať Nový Rok aj na Slovensku, no nakoniec sa to nikomu z nás nepodarilo a všetci sme nad ránom zaspali.
Deň 6: 1.1.2015


Tak ako sme včera všetci postupne odpadávali, tak sa aj dnes pomaly, jeden po druhom prebúdzame až sa všetci nakoniec stretneme v obývačke. Dnešok iba oddychujeme, žiadne výlety ani nákupy, máme všetkého dosť, včera sme urobili zásoby na niekoľko dní.

Dnes ideme grilovať kengurie steaky a tiež máme krevety naložené v cesnaku a chilli papričkách, to bude veru dobrota. K tomu sme ešte dorobili grilovanú zeleninu ako prílohu a hodovanie sa môže začať.

Zajtra vyrazíme na náš prvý viacdňový výlet, ideme na Straddie Island, ostrov hneď kúsok od Brisbane, tak pred cestou pripravujeme auto. Musíme tam okrem nás nabaliť aj dva stany, oblečenie a všetky ostatné potreby, no a samozrejme jedna polička je vyhradená výlučne pre pivo, bez toho by sme nemohli odísť. Takáto príprava zaberá niekoľko hodín a tak ani neviem ako, a celý deň ubehol ako voda.
Večer už len posedávame na teraske a plánujeme nasledujúce dni, kam by sme sa išli pozrieť. Ja len dúfam, že nám vydrží počasie, lebo predpoveď sa mení každým dňom. No neostáva nám nič iné iba dúfať, že to všetko nakoniec dobre dopadne.