Deň 1
Už je tomu dlhšie, čo som mal čas pridať pár riadkov na tento blog, no tento výlet si to asi zaslúži. Tak dufam, že sa Vám bude dobre čítať. Všetko sa to začalo pred asi dvoma mesiacmi, keď sme sa cez vikend vybrali so Slávkou do centra. Poprechádzali sme sa po botanickej záhrade, obišli operu, no a pri ceste domov sme v prístave uvideli veľkú výletnú loď. Slávka vždy túžila ísť na takýto výlet a tak ked sme sa vrátili domov, pozrel som na internete ponuky a hneď nás zaujal dvojtýždňový výlet do Pacifiku. Dlho sme neváhali a zarezervovali sme si dve miesta. 
A tak sme tu, prvý deň na otvorenom oceáne, plavba sa začala. V piatok ráno sme ostali doma, pobaliť posledné veci. Nalodenie je naplánované na pol tretiu, nie z centra Sydney ale z prístavu trošku viac vo vnútri na rieke, dokonca je to bližšie pri našom bývaní. O druhej poobede, pekne skromne nabalení na dva týždne v trojkombinácii kufor, ruksak a cestovná taška plus dva príručné batôžky som zavolal Uber taxi a ide sa do prístavu a na check-in. Ten prebiehal veľmi hladko, väčšina pasažierov už bola na lodi tak sme nemuseli stať v žiadnych radoch. Vlastne to celé priebiehalo podobne ako na letisku. Odovzdali sme batožiny a my sme sa pobrali cez security kontrolu na loď. Izbu máme na ôsmom poschodí zo štrnásť, tak akurát. Dokonca máme aj okno, aby sa nepovedalo.
Zhodili sme príručné batohy na izbe, zoznámili sa s našou chyžnou a máme pol hodinu do cvičného poplachu. Chyžná poradila, nech sa ideme naobedovať, ak sme ešte nejedli. Vyzerá ako rozumná žena tak sa s ňou nebudeme hádať a ideme na prieskum.
Funguje to tu tak, že v cene zájazdu máme jedlo v dvoch priestoroch. Prvým je reštaurácia a druhým niečo ako food court, je tu asi šesť rôznych kuchýň formou bufetov, kde každému naložia čo si kto vyberie. Dávam si na úvod ochutnávku indickej kuchyne a klincujeme to dezertom s ovocnou miskou. Toto veru na odtučňovaciu kúru nevyzerá. 
Po uspokojení chuťových pohárikov rýchlo este vybehneme na vonkajšiu palubu a v tom zaznie alarm a my musíme do izby, zobrať si záchranné vesty a poďho na siedmu palubu, kde sa máme zhromaždiť. Po pol hodine čakania a pár preslovoch nás pustili, vraj toto bolo prvé a posledné cvičenie a ak budeme počuť alarm znova, už to bude naostro.
Odchod z prístavu je naplánovaný na štvrtú, no osem pasažierov nestíha z letiska a kapitán, dobráčisko od kosti sa rozhodol, že hodinku počkáme, však čo sa budeme naháňať. A tak postávame na hornej palube a pokukujeme na výhľad na mesto. Zatiaľ to ale ako letná dovolenka nevyzerá, zima ako na Sibíri, nečudoval by som sa, keby sme stretli polárneho medveďa na výlete.
Turisti z ďaleka dorazili a my slávnostne vyrážame z prístavu. Pod Harbour Bridge loď tradične trúbi, rezonuje všetko, myslím, že šofér autobusu na moste si asi aj cvrkol do gatí. Úvod plavby je majestátny, plavíme sa okolo Sydney Opera House a mávame všetkým, čo nám z brehu slepo závidia. 
V extáze a opojení nás nič lepšie nenapadlo ako ísť opäť niečo zjesť, však čas večere, všetko treba vyskúšať. Po prvom chode vo vývarovni - tak budem volať tento spôsob stravovania - ideme rovno skúsiť aj reštiku na siedmom. No po príchode sme predsa len zhodnotili, že v žalúdkoch veru nemáme na takýto experiment veľa miesta, tak si dáme hodinku a pol pauzu a ideme sa kultúrne vyžiť na úvodnú laser show a predstavenie. Kúzelník čaroval ťažkú mágiu, kruhy sa spájali a rozpájali, zajtra snáď bude aj prehĺtať meč. Potom trochu srandy od pár komediantov a ideme dať reštiku druhý pokus pekne na Slováka - zadarmo, nech aj črevá trhá. Trojchodové menu bolo našťastie v miniatúrnych porciách, tak to nevyzeralo tak zle, keď sme všetko nezjedli. Každopádne s týmto nasadením musíme prestať lebo uženiem ďalších desať kilov nadváhy. Kdeže sme z predstavenia odišli skôr, ideme na opakovačku o deviatej. Kúzelník opäť čaruje koľko mu kovové samo sa spájajúce kruhy stačia, no po pol hodine zisťujeme, že sme vlastne odišli tesne pred koncom celej šou, takže sme si to pozreli komplet dvakrát. No i tak sa dá.
Únava nás pomaly ale isto dobieha a my sa chystáme pomaly na spánok. Teda uvidime aké to bude. Zabudol som totiž spomenúť, že sú trošku vlnky, aj kapitán nám vravel, že sa budeme hojdať. No hojdáme sa ako po troch pivách - pre Ružomberok - ako po dvanástich. Zatiaľ sa naše žalúdky držia a ja dúfam, že to takto ostane aj po zvyšok plavby. Máme pred sebou dva dni do prvého prístavu, tak to ešte bude veselé.
Deň 2
V noci sme toho moc nenaspali a to hlavne z dvoch dôvodov. Prvým bolo, že sme išli spať dosť neskoro a navyše sa o hodinu posúval čas, takže sme si ľahli až o druhej ráno. No a druhým bolo hojdanie lode. Neskôr sme sa dozvedeli, že za tieto vlny môžme ďakovať búrke na Novom Zealande.
Budík ráno o ôsmej sme úspešne odignorovali, vymotali sme sa z postele až o deviatej, akurát ešte stíhame raňajky. Po včerajšom bláznení sme to ale dnes pojali len tak poskromne, klasickými anglickými (alebo Austrálskymi?!?) raňajkami - toasty, praženica, klobáska, slanina a paradajka. Ok, tak až také diétne to nebolo, ale vynechali sme lákavé koláčiky a to sa musí počítať. Presadili si k nám taký starší pár, tak sme aj trošku pokonverzovali, aspoň nebola nuda. Čo sa týka populácie na lodi, asi nikoho neprekvapí, že väčšinu tvoria dôchodci. Samozrejme žiaľbohu nie Slovenskí, ale hlavne Austrálsky. Myslím, že aspoň tri štvrtiny sú starouši. A poniektorí aj na vozíčkoch alebo s tými zaujímavými posuvnými stolíkmi. Jednoducho, sú všade. Každý asi pozná scénu z Mr. Beana, keď sa snaží obehnúť na schodoch pomalú babičku. Tak toto my robíme nonstop.Tmolia sa všade, budeme si na to musieť zvyknúť.
Po raňajkách začíname konečne dovolenkovú náladu, vybrali sme sa na hornú palubu, slnko svieti, voda láka, kapela hrá do skoku, čo viac si priať. Ležíme si na lehátkach a relaxujeme, úplná pohodička. 
Poobede pokračujeme v podobnom duchu, no neskôr sa dostavila únava z predchádzajúcej noci, a tak sme zaliezli na izbu si na chvíľku schrupnúť. Vstali sme so západom slnka, akurát načas na večerný program. Čo sa týka aktivít na lodi, tak je toho neúrekom. Každý deň nám do izby donesú plán aktivít na další deň a veru je z čoho vyberať. Živá hudba, zabávači, programy pre deti i seniorov. Večer je vždy nejaké predstavenie, tak sa ideme pozrieť. Kôli množstvu ľudí a kolízii s časom večere sa predstavenie opakuje trikrát. Dnes je na programe tanečné vystúpenie.
Poobede pokračujeme v podobnom duchu, no neskôr sa dostavila únava z predchádzajúcej noci, a tak sme zaliezli na izbu si na chvíľku schrupnúť. Vstali sme so západom slnka, akurát načas na večerný program. Čo sa týka aktivít na lodi, tak je toho neúrekom. Každý deň nám do izby donesú plán aktivít na další deň a veru je z čoho vyberať. Živá hudba, zabávači, programy pre deti i seniorov. Večer je vždy nejaké predstavenie, tak sa ideme pozrieť. Kôli množstvu ľudí a kolízii s časom večere sa predstavenie opakuje trikrát. Dnes je na programe tanečné vystúpenie.
Po programe sme si išli zarezervovať stôl na večeru a potom sa trošku nahodiť na večernú párty - Gatzby night. Cez deň dokonca bežal workshop na výrobu pier a čeleniek do vlasov a veru treba povedať, že niektorý sú tu vyprádení ako naozaj z minulého storočia. Touto párty sa deň skončil a zase ideme do postele až o polnoci.
Deň 3
Po dvoch náročných dňoch si dnes doprajeme trošku oddychu. Z postele sme sa vymotali až o desiatej, len tak tak sme ešte stihli raňajky. Oceán a vlny sa už umiernili, je krásne slnečno a hlavne už aj dosť teplo, takže dnešok strávime jednoducho leňošením na lehátku na hornej palube. Vždy od dvanástej do druhej hrá vonku aj kapela, skvelý deň sa môže začať. Obloha bola celý deň takmer bez obláčika, Slávka sa opaľovala a ja som podriemkával pod klobúkom až do večera. 
Dnes sú na programe dvaja akrobati a žongléri, šou nebola zlá, celkom to mali vtipne urobené. Páči sa mi, že predstavenie ide trikrát, nie je tak problém skĺbiť večeru aj predstavenie.
Na večeru ideme klasicky do reštaurácie, zvykli sme si chodiť bez rezervácie, zatiaľ sa pre nás vždy miesto našlo. Dnes nebol voľný stôl pre dvoch, tak nás šupli k štyrom dôchodcom. Boli ale veľmi milí, sme poklábosili o všeličom. Dnes musíme ísť do postele trochu skôr, zajtra sme na našom prvom ostrove. Loď pristáva ráno o siedmej a odchádza o tretej poobede, tak aby sme z toho dňa čo to vyťažili.
Deň 4
Budík nás zobudil o štvrť na sedem, nejako sme sa vymotali z izby a ideme na raňajky. Je tu už kopec ľudí, každý sa chce dostať na ostrov čo najskôr.
Aby som nezabudol, sme v Novej Kaledónii, na Borovicovom Ostrove, alebo Isle of Pines. No tak ako bolo včera krásne, tak dnes sme v pravom tropickom počasí. Je zamračené a mierne mrholí. Ale aj tak si balíme veci a ideme.
Na ostrov musíme ísť na záchranných člnoch, anglicky sa to volá tender. To preto, lebo naša loď je veľmi veľká a uviazla by na plytčine, ak by chcela vplávať až mólu. Funguje to tak, že zídeme na druhé poschodie lode, tender je už vo vode, vyklopia sa velikanske dvere smerom dopredu a tým sa vlastne vyrobí malé mólo priamo z lode, ku ktorému priparkuje tender a my môžeme nasadnúť. Na jeden krát odvezie stoštyridsať ľudí, točia sa naraz štyri tendre, takže to ide celkom rýchlo. 
Deň sme si kôli času rozdelili na dve polovičky, ráno ideme turistukovat a poobede šnorchlovať na pláž. Asi pätnásť minút od prístavu sa začína túra na najvyššiu horu ostrova, no kôli oblakom ju veru zatiaľ nevidíme. Výstup trvá trištvrte hodinu, stále mrholí ale je teplo, tak nám to veľmi neprekáža. Akurat výhľad na ostrov by bol krajší keby svietilo slnko, no o tom môžme dnes iba snívať. Cestou sme stretli asi šest dalších turistov, zvyšok lode sa rozhodol pre pobyt na pláži.
Vrátili sme sa okolo jedenástej, nalodili na sa tender na loď, vymeniť mokré tričká a zobrať so sebou šnorchel a už aj opäť sedíme v tendri smerom na pláž. Pršať už naštastie prestalo, ale stále je obloha zatiahnutá oblakmi. Slávka ide pozrieť stánky so suvenírmi a ja nasadzujem masku a už aj som vo vode. Šnorchluje sa okolo takej veľkej skaly, no asi koli počasiu viditeľnosť nie je úplne najlepšie. Voda je trochu zmútená, čo sa dá robiť. Aspoň som nafotil Nema so sasankou, pekne tu bolo vidieť ich spolužitie. Sasanka má veľmi pŕhlivé zakončenia, no Nemo je voči tomu imúnny, takže vždy len tak vykukol jedným okom a keď som bol stále blízko, zase zaliezol dnu. 
Domorodcov sme na ostrove veľa nestretli, teda okrem tých, čo predávali suveníry v stánkoch. A keď sme už na tej francúzskej kolónii, Slávka kúpila dva slimáky. Pre mna to bola prvá skúsenosť s touto delikatesou, takže nemám este objektívny pohľad, no chutilo to ako morské príšerky, akurát neviem, či to teta trošku buď nedovarila, alebo prevarila, lebo to bolo dosť gumové. 
Pomaly ale isto sa blíži druhá hodina popoludní, a to je čas odchodu posledného tendra z móla. Väčšina ľudí sa vrátilo na loď skôr, na posledný tender je nás len štrnásť. Na loď prichádzame akurát na záver obeda, kým dojeme, loď dvíha kotvy a my pokračujeme v plavbe. Samozrejme ako to už býva, teraz vykuklo slnko a škerí sa na nás, ako s nami vybabralo. Po dobrom obede sme sa vrátili na izbu, kde nás podľa očakávania odstrihlo ako šnúru na prádlo. 
Zobudili sme sa až o pol siedmej, presne včas na druhú šou. Dnes to bude kúzelník. A veruže dobré bolo, kúzlil perferktne, asistentku rozpolil v krabici, karty hádal, peniaze nechal zmiznúť, i keď to dnes dokáže asi každý. Celkovo super predstavenie, po ktorom sme sa išli rovno navečerať. Dnes máme stôl pre dvoch. Každý deň majú okrem normálneho menu aj jedno tématické. Už bolo švédske a dnes je nemecké. Tak si dávam rezeň so šalátom, veru dobrý vyber. Po výdatnej večeri ideme na country šou, ďalší tématický večer. Zábava pokračuje až do jedenástej, teda vlastne do polnoci, lebo zase posúvame čas o hodinu dopredu. Tým pádom sa do postele nedostaneme pred jednou ráno a zajtra budeme zase viac menej oddychovať na lodi.
Deň 5
Dnešok opäť deň na vode, takze relax. Už klasicky, dávame raňajky o desiatej, po ktorých nasleduje obligátne opaľovanie sa na palube spríjemňované vystúpeniami hudobnej kapely. Boli sme si aj objednať výlet na zajtrajšej Suve, hlavnom meste Fidži.
Zvyšok dňa trávime relaxom na lodi, večer obligátne predstavenie, večera a môžeme ísť spať. Takto by ma to veru bavilo.
Deň 6
Ráno niečo pred desiatou pristávame na Suve v prístave, hneď vedľa centra mesta. Na dnešok sme si objednali výlet do miestnej dediny, tak po raňajkách vychádzame z lode von, kde nás hneď čaká autobus. 
Cestou do dediny nám domáci sprievodca opisuje čo vidíme z autobusu, no moc toho nie je. Míňanie zopár dedín, kvalita stavby je niečo medzi záhradnou chatou a maringotkou, pár dosák a vlnitý plech na streche. Asi po pol hodine jazdy prichádzame do dediny, tu nás už hudbou a spevom vítajú domáci odetí do tradičných farebných odevov. Následne sa všetci presúvame dovnútra do veľkej miestnosti. Na úvod nás čaká Kava ceremónia. Najprv ale niečo k fidžijancom. Pravý fidžijanci pochádzajú z Afriky, odkiaľ sa doplavili až sem. Obyvatelia preferujú život na dedine pred mestom a stále žijú v klanoch. To v akom klane sa narodí mu ostáva po celý život. Náčelníkom dediny je Chief, po našom Šéf. Dedina sa správa ako jedna komunita, všetko si robia spoločne. 
Kava je na privítanie napríklad hostí, ale pijú ju aj po večeroch, keď sa všetci stretnú. Kava - nezamieňať si z našou kávou - sa pripravuje z koreňa rastliny menom Kava, po jeho usušení sa koreň pomelie na prášok a z neho sa potom zmiešaním s vodou pripraví nápoj. Chutí to ako hlina v poháre, má dosť zemitú chuť. Čo sa týka samotnej prípravy, tak vlastne jeden chlap dal do handry neznámeho pôvodu namletý koreň a druhý mu cez ruky na to leje vodu a následne ten prvý tú handru žmýka a tým sa vyplavuje hnedkastá tekutina do veľkej misky. Z tej potom nabere trošku do malej mištičky z kokosového orecha a podá starejšiemu a tiež zástupcom z autobusu. Miska je iba jedna a kto všetko nevypije, zvyšok sa opäť zmieša vo veľkej mise. A takto postupne pije asi päťdesiat ľudí z autobusu, zbohom naša hygiena. 
Po tejto úvodnej ceremónii sa vyberáme na obhliadku dediny krátkou prechádzkou pomedzi domy. Na záver ešte ukazujú šúpanie kokosového orecha, no nie som si istý, či si myslia, že v Austrálii nepredávajú celé kokosové orechy, alebo naozaj väčšina ľudí pozná kokos iba z plechovky. Nasleduje ešte jeden tanec bojovníkov a výlet sa končí. 
Autobus nás potom cestou späť vyložil v centre mesta na nákup suvenírov, tak sa ideme trochu prejsť. Treba povedať, že to tu vyzerá dosť hrozne. Človek si pod pojmom Fidži predstaví malebné pláže a kokosové palmy, málokto chodí do miest. Je tu pár obchodov, hotelov a vládnych budov, ale nič čo by oslovilo oko turistu. Po dvoch hodinách prechádzok sa vraciame na začiatok centra kúpiť nejaké suveníry a potom už pekne krásne naše kroky mieria na palubu lode.
Zajtra nás čaká Dravuni Island s populáciou len okolo dvesto ľudí a veľkosťou len pár kilometrov, tak sa už nevieme dočkať.
Deň 7
Dravuni Island, maličký ostrov, kde prichádzame dnes ráno, je už tým pravým Fidži, ako si ho každý predstavuje. Celý ostrov lemujú pláže a koraly, takže dnes sa ide šnorchlovať. Na prehliadku ostrova máme takmer sedem hodín, snáď nám to bude stačiť.
Dnes je opäť trochu pod mrakom, ale zdá sa, že sa to bude časom zlepšovať. Ako prvé prechádzame cez dedinku a ideme sa vydriapať na miestnu horu, odkiaľ je výhľad na celý ostrov. Zhora si obzeráme miesta kam by sme šli šnorchlovať, rozhodli sme sa vyskúšať obe strany ostrova, ktorý má na šírku asi len okolo päťsto metrov.
Kým zídeme na piesočnú pláž, aj počasie sa umúdri a slnko vykukne spoza mrakov. Nasadzujem plutvy, okuliare a šnorchel a idem na prieskum. More je tu extrémne plytké, koraly nie sú ani meter pod vodou a sú pekne farebné, omnoho krajšie ako boli na Isle of Pines, našej prvej zastávke na tento plavbe. V koraloch je kopec malých farebných rybičiek, ktoré sa tam schovávajú pred predátormi. Po mojom prieskume sa odhodlala do vody aj Slávka, ideme spolu na obhliadku morského sveta. Keď sme vyšli z vody, rovno pred nami na mori na začína zbierať poriadne mračno a netrvalo dlho a lejak sa dohnal až na ostrov. Je ale stále veľmi teplo tak nám to ani nejak extra neprekáža. Zobrali sme veci a ideme sa pozrieť na druhú stranu ostrova. Kým sme tam došli, dážď ustal a zase slnko vykúka spoza mrakov. Aj na tejto strane absolvujeme šnorchlovanie, opäť zaujímavé koraly a pekné rybky. 
Čas sa pomaly kráti tak pobalíme veci a z nohy na nohu sa ležérne plazíme smerom k dedinke. Tu si na osvieženie kupujeme dva kokosové orechy. Miestna dedinčanka nám povedala, že majú tieto lode aspoň raz do týždňa, takže o príjem tu majú postarané. Dajú sa tu kúpiť nejaké tie suveníry a veľa miestnych žien tiež ponúka na Austrálske pomery veľmi lacné masáže. Majú tu dokonca aj základnú školu a kopec detí, ktoré sa teraz hrajú s turistami.
Čas sa nemilosrdne kráti a my sa musíme vrátiť zase na loď. Dnešný deň bol ale super, presne taký správny dovolenkový, ako sme si aj predstavovali.
Deň 8
Cez noc sme sa preplavili na západnú stranu ostrova Vanu Vitu do prístavu Port Denarau, ktorý je hneď vedľa druhého najväčšieho mesta Nadi, kde sa tiež nachádza medzinárodné letisko. Aj dnes sa na breh musíme dostať pomocou tendrov, naša loď je hold veľmi veľká a do väčšiny prístavov sa nezmestí.
Dnes sme sa rozhodli pre túru priamo od domácich, čo je viac než o polovicu lacnejšie ako pri rezervácii cez loď. Nevýhodou môže byť ľahká dezorganizácia miestnych, čo sa napokon ukázalo ako fakt. Nepodarilo sa nám dostať do prvého autobusu lebo sa teta prerátala o štyri kusy a tak sme museli čakať na další autobus, ktorý došiel až za hodinu. Dovtedy sa samozrejme nazbieralo kopec ďalších turistov a podľa očakávaní sa zopár opäť do autobusu nezmestilo. 
Táto túra nezačala teda veľmi slávne a veru aj pokračovala v nasadenom trende. Ako prvé sme sa zastavili v malom hoteli na pláži, tie sú tu na ostrove tmavé. Potom nasledovala cesta autobusom na letisko a späť, čo som doteraz nepochopil. Jediné pozitívum bola naša sprievodkyňa, ktorá nám porozprávala veľa z histórie ostrova a obyvateľov. Tak napríklad prví ostrovania boli aj kanibali, teraz vraj už ľudí nejedia. Asi polovicu obyvateľov tvoria Indovia, ktorých sem nahnala Britská kráľovná, lebo domáci nechceli pracovať na plantážach. Fidži exportovalo hlavne banány, kokosové orechy a cukrovú trstinu ale teraz je hlavným príjmom turizmus. 
Cestou sme sa ešte zastavili na miestom trhu a potom klasicky do centra, kde okrem obchodu so suvenírmi nič nie je. Takto sme teda strávili posledný deň na Fidži, zajtra nás čaká deň na mori a pozajtra Vanuatu a Port Vila.
Deň 9
Dnes máme opäť oddychový deň, ktorý využijeme na regeneráciu síl pred ďalšími troma dňami na pevnine. Deň prebiehal ako každý iný na lodi, pobehovaním medzi reštauráciou a lehátkami na hornej palube. 
Viac by som sa ale mohol venovať lodi samotnej. Čo sa týka servisu, my sme viac než spokojní, aj keď miestna smotánka nám povedala, že je to tak na tri hviezdičky. Izbu nám tetuška upratuje dvakrát za deň, ráno a večer. Každý druhý deň máme aj malú čokoládu a tie ďalšie dni zase zvieratko z uterákov na posteli. Na zájazd geriatrie sme si už ako tak zvykli aj keď je fakt, že niektorí vyzerajú, že možno ani nevedia, kde sú. Celkovo mám pocit, že nalodením sa všetci prišli aspoň o dvadsať percent IQ. Totiž všetko tu funguje na kartu od kajuty, funguje aj ako platobná karta. A tak ju všetci nosia zavesenú na krku. Je zaujímavé, že nikde inde ľudia nenosia svoje kľúče alebo platobné karty zavesené na krku, iba na výletných lodiach. Z toho usudzujem, že nalodením sa každý mentálne oslabol. Na lodi to ešte ako tak vyzerá, no na pevnine mi to pripadá ako kopa bezprízorných motajúcich sa stratených duší.
Deň 10
Ráno po celodennej plavbe pristávame na Vanuatu v Port Vila. Žiadny zájazd cez loď sme si nekúpili, pôjdeme po vlastnej osi do mesta a tam si nás niekto určite nájde. Z prístavu do centra ideme vodným taxíkom, trvá to len pár minút. 
V meste klasicky nie je nič, vyzerá to tu rovnako ošarpane ako na Fidži. Po krátkej prechádzke teda berieme miestneho šoféra a ideme na prehliadku niektorých turistických destinácii tohto ostrova. 
Ako prvé prechádzame cez miestnu dedinu, kde som vcelku rád, že nezastavujeme. Je to takmer ako v gethe, domy pozliepané z čohokoľvek, čo bolo práve k dispozícii. Je pravda, že tu mali len nedávno cyklón, ale nemyslím si, že predtým to tu vyzeralo inak. 
Ďalej pokračujeme smerom k najvyššiemu vodopádu na ostrove a cestou si robíme zastávku v tropických záhradách. Domáci tu robia aj predstavenie tradičných tancov a bojovníkov. Dnes je veľmi teplo a sparno, dúfam, že počasie vydrží a nezačne pršať. 
Ani neviem ako a prehupli sme sa cez poludnie, nasadáme do auta a vezieme sa k vodopádom. Samozrejme, všade musíme platiť aj nemalé vstupné, o nič nižšie ako v Austrálii. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že ceny sú extrémne nafúknuté práve kôli nám. Výstup k vodopádom trvá asi dvadsať minút po chodníku. V takomto teple nikto neodolám a idem sa schladiť do jazierka pod ním. Ľudí tu prekvapivo nie je veľmi veľa, tak sa nám ani nechce ísť preč. 
Ďalšou a vlastne takmer poslednou zastávkou je miestna pláž, hneď vedľa maličkého ostrova, kam sa dá okrem bárky prejsť aj pešo, voda nie je ani po kolená. Ostrov sme ale nepreskúmali, lebo ešte aj tu si vypýtali vstupné pätnásť dolárov. Za maličký ostrov s plážou a pár lehátkami mi to príde ako zlý vtip, nehovoriac o tom, že za všetky ostatné aktivity sa aj tak platí extra. A tak sme sa otočili na päte a vrátili sme sa odkiaľ sme prišli.
Cestou k lodi sa už zastavujeme len na kvázi vyhliadke na mesto a odtiaľ nás už šofér vezie priamo do prístavu. Tu je teraz čas na nákup suvenírov. Okolo lode je kopec šiatrov z rôznymi šatami, tričkami, bižutériou a výrobkami zo skla i dreva. Už tradične si kupujeme magnetku na chladničku a ešte zopár dalších drobností. 
Takto sa nám skončil dnešný výlet v Port Vila. Večerný program bol tiež vcelku bláznivý. Na úvod vystúpil pán, ktorý síce vedel dobre stepovať, no so spevom a zabávaním to už bolo horšie. Keď popri sprve džezových šansónov začal vyhadzovať plyšové zvieratká a pingpongové loptičky, mysleli sme, že toto už nič neprekoná. No mýlili sme sa. Vrcholom vystúpenia bolo takzvané sexi prezúvanie topánok. Tažko to samotné opísať no keď si začal čmuchať topánky s tváril sa pri tom blažene, dosiahli sme vrchol zábavy aj my. Ešte šťastie, že každá večerná šou trvá len trištvrte hodinu. Večer sa podarilo zachrániť neskorým vystúpením talentov z posádky, kde kuchári, čašníci a vlastne hocikto z posádky mohol ukázať čo vie. Taká malá superstar. Šou skončila až o polnoci a narozdiel od tej prvej bola výborná. No ráno nás čaká Mystery Island, tak je najvyšší čas ísť do postele.
Deň 11
Mystery Island. Maličký neobývaný ostrov na južnom konci súostrovia Vanuatu. Budík na siedmu tradične ignorujeme, no o pol ôsmej nás budí kapitán oznamom, že je silný vietor a veľké vlny a kôli bezpečnosti nateraz cez koralový útes do lagúny vplávať nechce. Veru nadšený z toho nie sme, no nič s tým neurobíme. Po asi pol hodine sa ale kapitán rozhodol vyslať jeden tender na breh preskúmať situáciu, vietor naštastie ustal a tak predsa len ideme a budeme tu stáť tak ako bolo na pláne. 
Rýchlo sme sa naraňajkovali a okolo desiatej sme sa tendrom dostali na ostrov. Akurát teraz sa rozišli posledné mraky a slnko sa oprelo do lagúny. Tá je teraz prekrásne azúrovo modrá, ako z rozprávky. Cely ostrov sa dá prejsť pešo ani nie za hodinu, hneď z móla preto vyrážame na obhliadku.
Prvá zastávka je miesto na cípe, kde sa dá super šnorchlovať. Je práve odliv, koral je extrémne blízko hladiny, čo je už viac na škodu ako na osoh. Zopár ľudí vychádza z vody s krvavými kolenami, Slávka sa preto rozhodla vynechať a tak idem šnorchlovať sám. Viditeľnosť je super, len si musím dávať pozor kadiaľ idem, aby som neskončil z odretými kolenami aj ja.
Naštastie som vyviazol bez škrabancov a môžme pokračovať v obhliadke ostrova. Za cípom sme sa prehupli na opačnú stranu, kde sa sústredila väščina osadenstva lode. A nie divu, je tu malebná zátoka s nádhernou farbou vody, hladina je úplne pokojná, ideálne miesto na kúpanie.
Je tu tiež taký malý koral tak tentokrát ide do vody aj Slávka a ideme spolu popozerať rybičky. Akurat keď sme sa dokúpali a vysušili sa na pláži, z ničoho nič sa prihnali mraky a slnečnému raju je koniec. Takmer všetci sa zdvihli a odchádzajú na loď. My ostávame, ideme aspoň symbolicky dokončit trasu okolo ostrova, však koľko krát budeme mať možnosť povedať, že sme prešli celý ostrov dookola. Pršať naštastie neprší, ale bez slnka voda nevyzerá tak úžasne. 
V strede ostrova sú tiež šiatre zo suvenírmi, no nič nás tu nejak extra nezaujalo. A tak deň ukončujeme radšej na pláži vo vode, lebo pravdepodobne je to posledný deň, čo sa budeme mocť takto kúpať.
Deň 12
Noumea. Sme v Novej Kaledónii, a po posledných skúsenostiach neočakávame nič. Opäť rozbité mesto s cesty, chatrče z plechov a špina. Slávke navyše nie je moc dobre tak dokonca zvažuje, že by ani nešla. 
Ako veľmi sme sa mýlili. Od okamžiku ako sme vystúpili z lode sa cítime ako na Francúzskej riviére. Je tu všade čisto a pekne, promenádu lemujú malé kaviarničky, zálivy sú plné luxusných lodí a jácht. A prekvapivo tu nie je o nič drahšie ako na Fidži alebo Vanuatu. 
Prvou zastávkou je Duck Island, kam nás vezie vodný taxík. Noumea je obklopená najväčšou lagúnou na svete. Ak neviete čo to je, vysvetlím, ani ja som nevedel. Lagúna je vlastne voda medzi ostrovom a koralovým útesom oddeľujúcim otvorený oceán od ostrova. Veľké vlny sa lámu na korale a tak je celá lagúna s veľmi pokojnou hladinou. A kedže koralový útes je miestami aj dvadsať kilometrov od ostrova, vznikla tak najväčšia lagúna na svete. 
Na Duck Islande idem opäť šnorchlovať, no viditeľnosť nie je najlepšia. Zobrali sme so sebou tiež len jeden šnorchel takže zatiaľ čo ja sa potápam, Slávka naberá bronz. Na poludnie hopneme na loď a za päť minút sme zase na pevnine. 
Prejdeme celou promenádou a na konci sa začneme štverať na kopec, odkiaľ máme výhľad na celé mesto aj s okolím. Všetko je tu úplne krásne a úhľadné, čisté a také Francúzske. Ani sa nám nechce odísť. 
Autobusom sa vraciame k lodi, rýchlo odložiť veci a pár suvenírov, čo sme stihli kúpiť a už aj sme opäť von na rýchlu prechádzku po centre mesta. Prechádzame cez námestie popri múzeu a kostoloch, cez čínsku štvrť opäť k lodi. No, zdá sa, že posmešky na všetkých nosiacich kartu od kajuty na krku sa mi vrátili ako bumerang, karta v zazipsovanom vrecku nohavíc nie je. Kde a ako som ju stratil ostane záhadou, nakoľko som to vrecko celú prechádzku neotváral. Problém to ale nie je, jednak mám so sebou doklady a hlavne každý bol pri vstupe na loď odfotený a vždy keď v prístavoch vystupujeme a nastupujeme, kontrolujú fotku voči karte a osobe ktorá ju má v ruke. Tak zabraňujú aby niekto iný, kto nájde kartu mohol nastúpiť na loď. Chvíľku si z brehu cez vysielačky vymieňali informácie keď v tom z lode vybehla strážnička, že je to ok, že ona si ma pamätá. Na recepcii mi potom vydali novú kartu a je po probléme. Opäť si leží v tom istom vrecku nohavíc. 
Tak a to bola naša posledná zastávka na pevnine. Odteraz uz len dva dni na mori a sme doma. Teda dúfam, že ešte mame strechu nad hlavou, cez Sydney a vlastne celé východné pobrežie sa cez víkend prehnala supersilná búrka, z Tazmánie hlásia aj obete na životoch a záplavy. Nám neostáva nič iné iba počať dva dni a dúfať, že je všetko v poriadku.
Deň 13 a 14.
Posledné dva dni sme strávili na mori a na lodi plavbou späť do Sydney. To už bol len taký relax pred návratom a koncom dovolenky. Posledné opalovanie na hornej palube, pobehali sme ešte pre istotu po všetkých miestach kam sa dalo dostať. Slávka si vyskúšala miešanie drinkov a veru celkom jej to išlo. Na záver sme sa dostali aj do kuchyne na obhliadku a pre veľký úspech reštaurácie sme si aj kúpili knihu receptov. A nie len to. Celkom sa mi páčili ich večerné menu, tak som si od šéfkuchára vypýtal komplet štrnásť večerných menu, ktoré mi vo veľkom štýle doručili na izbu posledný deň. Potom na večeri ma čašníci poznali a celkom z toho bolo na záver plavby veselo. 
V piatok ráno sme asi okolo šiestej vplávali do Sydney, pristáli sme priamo v centre mesta. A kedže sme sa zapísali na odchod až o pol desiatej, mohli sme si vychutnať úžasné raňajky na palube priamo s výhľadom na Sydney Opera Hause a Harbour Bridge. Veru záver ako sa patrí. Už ostalo len vystúpiť, prejsť cez kontrolu a boli sme v meste. Domov ideme tiež loďou, aby sme nevyšli z cviku. A takto sa skončila naša dovolenka na vode, bolo to vcelku fajn, bezstarostné dva týždne, úplná pohodička.Vsetky fotografie najdete na:
