Port Hedland - mesto na konci sveta

Momentalne nastalo take hluche obdobie medzi dvoma projektami, a tak volny cas travim povacsinou servisnymi pracami, ktore mi serviruje moj sef - Keith. Konkretne tento job bude o upgrade softwaru na najnovsiu verziu. Vcelku jednoducha a priamociara rutinna praca. Staci nainstalovat novy software a otvorit v nom aplikaciu. Ta sa sama prekonvertuje do najnovsej verzie. Vcelku standard takmer pri kadzom programe.

Zaujimavym na tomto jobe je miesto, kde sa to cele odohrava. A to je prave Port Hedland, miesto na konci sveta. Na prvy pohlad, ked sa clovek pozrie na mapu, to vyzera ako krasna malebna cast Australie, kde som vzdy planoval sa ist pozriet. No teraz, po navrate si uvedomujem, ze nie je nutne prejst krizom krazom celu Australiu, lebo tam, kde nic nie je, naozaj nic nie je. Ale podme pekne poporiadku.

Cesta. Ano, maju tu letisko. Clovek z Europy nauceny,ze ked na letisku pristavaju Boeingy, bude to asi blizko dost velkeho mesta, vsak ako doma. Cim vacsie mesto, tym vacsie letisko. No, tak tu to vobec neplati. Lietadla pristavaju aj v totalnych dierach, ak su tam ludia ochotni cestovat. Jediny rozdiel je v tom, ze sem ludia idu len za pracou v bani, alebo v pripade, ze chcu zit uplne izolovane od celeho sveta:))

Pristatie a letisko. Tak to uz bol prvy mierny sok. Lietadlo sice pristalo velke, no letisko je uplne malicke. Ziadna velka priletova a odletova hala, vsetko pekne kompaktne a minimalisticke. Osadenstvo lietadla napoveda, ze nejde o ziadnu turisticku lokalitu. Vacsina ludi cestuje priamo v ochrannych odevoch - takze hraju vsetkymi farbami - v popredi je hlavne oranzova a zlta s reflexnymi pasikmi.

Na letisku ma caka zakaznik a vyberame sa na cestu do riadiaceho strediska. Uz pomaly zacinam tusit, kam som sa to dostal. Auta su tu takmer vsetky len velike jeepy s korbou na nosenie materialu. A vsetko vonku je cervene. Myslim teda zem. Celkovo v Australii maju dost zelezitu podu no a tam, kde sa zelezo alebo med tazia, je este viac cervena ako inde. Asi po pol hodine cesty prichadzame na miesto urcenia. Je to mala prevadzka, sluzi na precerpavanie a kompresiu zemneho plynu. Funguje ako zasobaren pre bane vzialene desiatky kilometrov smerom do vnutrozemia. Ano, nakoniec som sa k baniam ani len nedostal, ale popravde povedane, viem si to celkom zivo predstavit. V mierne kulturnom soku zabudam uplne, ze by som si mohol tieto krasy aj vyfotografovat, takze zial fotky z okolia si mozete najst akurat na googli.

Praca prebieha celkom svizne, po absolvovani povinneho BOZP skolenia sa presuvam do druhej miestnosti a zacinam naozaj pracovat. Netrva to vsak dlho, aj s konzultaciami a vysvetlovanim ako nas system funguje mi to nezabralo viac ako hodinku. Tak, vsetko je hotove, akurat tesne pred obedom sme skoncili.

Zakaznik si poziciava jeep od operatora a vyzarame do centra Port Hedland na obed. Vraj tam pozna nejaku vychytenu restauraicu. No, som zvedavy. Atmosfera mesta je fakt jedinecna. Ako by som to len opisal. Predstavte si scenu s westernoveho filmu. Zaber na staru pumpu, siroko daleko nic, v kute sa prevaluje dunco pred budou, pumpar na priedomi fajci cigaretu. Pofukuje vietor a vnom sa po okoli gulaju velke chumace vyschnutej travy. No, tak asi takto to tu vyzera, akurat tu chyba ta pumpa s pumparom, pes a travnata gula:) Inac je to presne rovnake. Proste skapal tu pes. I ked aj o tom mam svoje pochybnosti, lebo keby skapal, aspon by smrdel, ale ani len ten pes tu nie je;)

Ale naspat k obedu. V meste, rozumej sest ulic krizom, prichadzame k miestu, kde by sme sa mali naobedovat. No pre velky uspech miestneho hotela s restauraciou je tato zatvorena, takze s delikatneho obedu vela nebude - a mozno je to aj dobre, ktovie, co by to bolo zac. Ako nahradne riesenie volime miestny supermarket, pri ktorom je maly stanok rychleho obcerstvenia. Nuz, lepsie ako byt hladny;)

Jednu vec som este zabudol spomenut a tou su road-trains, cize cestne vlaky. Je to vlastne tahac, ktory ma za sebou pripojenych niekolko navesov. Ja som videl kamion s piatimi privesmi za sebou. Je to uz fakt taky maly vlacik a taketo tu brazdia cesty hore dole. To je asi jedine, co tu stoji za pohlad pre navstevnika ako som ja.

Neskor po praci, asi okolo tretej, ked  uz nikto nema co robit sa chlapi rozhodli, ze je najvyssi cas to tu zabalit a kedze mame este niekolko hodin do vecerneho odletu lietadla, rozhodli sa,ze zajdeme s miestnym operatorom, ktory tu zije, na jedno-dve pivka. No, branit sa veru nebudem. Miestny podnik je kupodivu celkom fajn, akurat na obsluhu. Kedze tu nie je ziadna konkurencia, je tu podobna obsluha ako u nas doma. Casnicka ani muu ani buu, o nejakom milom slove alebo usmeve sa neda ani hovorit. Ale aspon to pivo nacapovala, tak fajn. No aj tak tu zazivam dalsi kulturny sok. Miestny operator sa rozhovoril a mimo ineho spomina, kolko tu tak stoji byvanie. A skoro mi vypadli oci z jamiek. Plechovy dom, dovezeny na kamione, vyzera fakt otrasne si tu mozte kupit od 1.5 miliona dolarov. A to je ten najmensi, najskaredsi a najlacnejsi. Vsetko trosku lepsie sa hybe nad 2 miliony. No hroza co i len pomysliet. Vsetko je to koli baniam v okoli, vacsinu obyvatelov tvoria robotnici v baniach, ktorym jednak platia dobre peniaze a jednak firmy platia vysoke najmy majitelom takychto plechovic. Preto su ceny take vysoke. Ti, co tu kupili dom pred desiatimi rokmi, su jednoducho deti stasteny a luxusny dochodok maju viac nez isty. My ostatni si to budeme musiet ale vsetko pekne odmakat...Takze takyto bol Port Hedland, miesto, kde skapal pes.