Albany

Po vianocnej prestavke a svadbe opat vyzarame na cesty. Slavka sa len pred par dnami vratila za mnou do Perthu zo Slovenska a uz vyrazame na vylet na juh do Albany. Zobral som si v piatok dovolenku, v pondelok mame statny sviatok a tak sa nam spravil pekny predlzeny vikend. Tentokrat namiesto nahanania sa a cestovania vo stvrtok vecer, vyrazame pekne v piatok rano. Auto uz standardne plne nalozene a mozme ist.

Do Albany to nie je velmi daleko - teda na tieto pomery. My sme si uz na tieto vzdialenosti celkom zvykli, takze ked poviem nie velmi daleko, ide o vzdialenost cca 400 kilometrov. Takze sme pripraveni stravit doobedie cestovanim v aute. Soferuje sa prijemne, akurat si musim chvilku zvykat, ze opat sedim v nasom lunochode, ktory zrychluje len velmi velmi pozvolna.

Ako uz byva nasim zvykom, na vylet sme sa samozrejme pripravili kolko sa dalo. Okrem ineho mam zmapovane kempy, kde chceme prenocovat a kedze dnesny den chceme vyuzit v maximalnej moznej miere, Slavka berie mobil a prvu noc si rezervujeme po telefone. Trosku som mal obavy, ci bude volno, kedze predlzene vikendy s oblubou vyuziva vela ludi na cestovanie a ubytovacie kapacity niekedy nestacia, no v nasom pripade sme mali stastie a hned v prvom kempe maju miesto.

Do Albany prichadzame nieco po dvanastej, mierime hned do informacneho centra. Velmi prijemne sme ostali prekvapeni ochotou personalu a mnozstvom informacii, ktore sme sa tu dozvedeli. Slavka chce ist pozriet Velerybiu Stanicu - miesto, kde spracovali veleryby, no odporucili nam to odlozit na iny den, lebo vraj je to dost velke a lepsie si na to nechat aspon pol dna. A tak dnesne popoludnie stravime v narodnom parku Torndirup, ktory chrani Albany z juhu od oceanu a vytvara pred Albany velky zaliv.

Park je dost znamy, je tu aj vyssie spominane muzeum Velerybej Stanice, no tiez casto navstevovany Natural Bridge (prirodny most zo skal) ci Blowholes - praskliny v skale cez ktore morske vlny pod obrovskym tlakom vystrekuju vodu. Cestou sa v parku zastavujeme aj na prilahlych plazach a kedze poludnie je uz za nami, ozyvaju sa nase zaludky.

Zastavujeme na jednej malinkej plazi s parkom, nechybaju ani barbecue grily. Bez toho by tu asi ani ziadny park nepostavili. Ako vzdy, sme ocareni ako to vedia krasne zapustit do prostredia. Iba zo par laviciek, gril, travnik no cele je to ciste a udrziavane a posobi to velmi uhladnym dojmom. Ani sa nam odtialto nechce pohnut. Slnko svieti, voda laka, uplna romantika.

Navela navela sa zbierame a ideme obzriet dalsie casti narodneho parku. Po kratkej obednej prechadzke okolo vyhliadky sa posuvame pozriet na vyssie zmienene Blowholes. Od parkoviska je to asi 15minut chodze, tabula nas vsak upozornuje, ze nie kazdy den je nedela a teda blowholes tiez kazdy den nefunguju. Zalezi hlavne od vetra a vln, no mam pocit, ze hlavne to viac funguje v zime ked je drsnejsie pocasie. A tak aj bolo. Prisli sme na miesto urcenia, no nevideli sme nic. Obcas, ked sa pod skalami nazbierala energia bolo pocut silny dunivy zvuk, ale voda sa cez sparu von uz nedostala a ked tak, tak jedine vo forme jemnej hmly.

Dalsia zastavka uz na ceste von z parku je Natural Bridge a The Gap - prve je kamenny most a druhe je medzera medzi skalami. Dozvedame sa, ze geologickymi pohybmi sa tu vytvorila takato vec - most. A ze casom, ked sa budu skaly od seba nadalej vzdalovat, spadne a vytvori novu medzeru - The Gap. A ten stary gap uz bude taky siroky, ze uz onho ani pes nestekne. Kto by sa uz len siel pozerat na dva Gapy, no nie?

Slnko sa pomaly blizi k vode a opat si ideme vychutnat zapad slnka. Tentokrat sa presuvame k miestnej veternej elektrarni, teda k veternym mlynom. Je to sice moderna, ale aj tak miestna atrakcia. Kedze tu na pobrezi dost fuka, zistili, ze veternou energiou su schopni pokryt takmer celu spotrebu Albany, co teda vobec nie je zle. Ostali sme az do zapadu slnka a vyrazame do kempu.

Miesto uz mame zarezervovane, takze ziadny stres, akurat prekvapenie, aky kemp sme si to vlastne vybrali. No ukazalo sa, ze velmi pekny. Taky malicky, utulny kemp postaveny na brehu rieky. Uplne sa to tam hodilo. Je pravda, ze cim dalej, tym viac uprednostnujeme mensie kempy pred masovymi komercakmi. Moc nas uz nelakaju len velke luky rozparcelovane na sto stvorcov, kde su vedla seba odparkovane auta. Taketo mensie kempy maju svoje caro.

Na druhy den, podla rady z informacneho centra, vyrazame na sever do Narodneho Parku Porongurup, kde sa chystame na malu turu. Dnes nam tiez praje pocasie, je slnecno s par oblakmi, idealne na prechadzku. Je to len 5kilometrov tam a spat, takze zase taka vychadzka na doobedie. Nasim cielom ma byt balancujuca skala a "skywalk" - nieco pre mna. Skleneny chodnik vrazeny do skaly. No uz sa neviem dockat. Nepresla ani nie hodinka a boli sme tam. Stacilo uz len trosku preliezt par skal a boli sme na vrchole. Skywalk bol naozaj fajn, akurat mi zabudli dat na chrbat padak a tiez aspon dve istiace lana, takze ked som sa pozrel pod seba, prepadla ma standarda panika a viac mi nebolo treba - fujazdil som odtial kade lahsie.

25/01/14 Granite Skywalk

Adrenalinu na dnes veru stacilo, je teplo, slnko pripeka a my odchadzame obhliadnut miestne plaze. Ako prva je na rane Betty's Beach. Je tu aj maly kemp priamo na plazi, no je uplne plne obsadeny, takze nemame inu moznost ako pokracovat niekam inam. Kusok odtialto, par sto metrov je dalsi kemp, hned vedla v Two Peoples Bay. No aj ked je plaz nadherna, zial nemozme tu ostat. Jednak tu dost fuka, co sa Slavke moc nepozdava, no nie je tu mobilny signal a ja drzim 24hod pohotovost, tak musim byt na linke. Ale je tu fakt krasne, piesok opat taky jemny ako v Esperance. Je to ako chodit po snehu, piesok vrzga pod nohami.

Cestou do dalsieho kempu sa zastavujeme este v zalive Nanarup, no tu nas to moc neocarilo, dame si tu aspon neskory obed a pokracujeme do kempu. Nie je daleko, par kilometrov smerom k Albany a maju dost miest, no ostavame len na noc. Zajtra pojdeme na Velerybiu stanicu a tam je tiez jeden kemp, tak potom prespime tam. 

Velerybia stanica. Prichadzame sem okolo desiatej rano aby sme stihli sprievodcu. Prehliadka trva jednu hodinu, vysvetluju nam princip spracovania veleryb. V podstate je to ale dost jednoduche. Celu velerybu najprv stiahnu z podkozneho tuku (ci ako sa to vola), ktory ma samozrejme hrubku aj meter. Cele to naporcuju a hodia varit do kotlov aby ziskali olej. Pokrajaju ale aj zvysok, celu velerybu, dokonca aj hlavu. Aj toto vsetko nahadzu do kotlov, rozvaria a pomelu, potom vysusia a pouzivaju ako hnojivo. To je tak v skratke, co som si zapamatal z celodennej prechadzky. Teda okrem toho, ze cele to tu vtedy odporne smrdelo a bola to vsetko obrovska manualna drina. Tato stanica fungovala az do roku 1978, kedy ju zatvorili. Teraz sluzi uz len ako muzeum.

Neskore poobedie este narychlo venujeme prechadzke po samotnom
Albany, kde sme sa doteraz este vlastne ani poriadne nedostali. Centrum nie je velmi velke, okrem muzea tu maju aj repliku lode Amity, ktorou badali a objavovali okolie. Zasli sme aj na vyhliadku na kopec v strede mesta a pozriet sa na mestsku plaz, no den sa uz kratil a museli sme sa vratit do kempu.

V pondelok sme sa este raz vybrali do centra, tentokrat prejst aspon jedno muzeum a trosku sa len tak pomotkat po ulickach. Ani neviem ako a zrazu uz bol obed a treba nam vyrazit na cestu domov. Albany celkovo potesilo ako mile pristavne mestecko s peknymi plazami a aj historiou.


24/01/14 Albany - Perth

Vsetky fotografie najdete na:

https://picasaweb.google.com/101430570008874668546/20140126_Albany