Z Melbourne cez Snowy Mountains do Sydney

Deň 134 - Pondelok, 6.2.2017

Ráno je ešte upršané, no my sa veru dnes nikam neponáhľame, leňošíme v posteli v aute až do obeda. Napokon sa počasie trošku umúdrilo a my sme tiež vystrčili nosy z auta. Po včerajšom lejaku je všade kopa vody a bahna, no hádam to do večera vyschne. Začínam už s predajom nášho auta, mám zopár záujemcov a dnes poobede sa naň príde aj tu pozrieť jeden chalan, tak auto trošku upratujeme, aby to tam nevyzeralo ako po výbuchu. Okrem toho ale celý deň ostávame v kempe, až zajtra sa vyberieme do mesta. Záujemca o auto aj prišiel, celkom sa mu páči, no chce si nechať deň na rozmyslenie, tak uvidíme, čo z toho nakoniec bude.

Deň 135 - Utorok, 7.2.2017

Dnešok sa začína fakt skvele. Ráno si tak vykračujem z auta na záchod, v kempe pán venčí chlpatého veľkého psa, síce na vodítku no bez náhubku. A ako sa tak míňame, ja ešte v polospánku, zrazu pes spravil dva skoky, cvakol ma do stehna a kým sa milý pánko spamätal, bol zase pri ňom. Síce sa pán potom ospravedlňoval, že je pes teraz trošku agresívny, odkedy cestujú, mne to už veru moc nepomohlo. Našťastie to nebolo až také hrozné, ale zuby mám veru pekne v nohe vytlačené.

Po raňajkách ideme spolu so Slávkou zaniesť auto do servisu a potom vyrážame vlakom do mesta. Chvíľu sa prechádzame po uličkách a nakoniec sa zastavujeme v parlamente. Akurát začne zadarmo prehliadka, tak sa ideme veru pozrieť, lebo ináč sa tam len tak ľahko nedostaneme. Po obhliadke parlamentu sme sa ešte chvíľu spolu pomotali po centre mesta, no ja sa dlho zdržiavať nemôžem, lebo musím ísť do servisu po auto. Ukázalo sa, že diagnostika zo servisu v Tasmánii bola chybná a tak som zvytočne kupoval extra posilovač bŕzd, problém bol úplne inde. Nanešťastie sem musím aj zajtra, lebo danú súčiastku nemali na sklade a tak mám aj na zajtrajšok o program vystarané. Slávka ešte ostala v meste a prišla až v noci po tme, no zo stanice som ju bol zobrať autom.

Deň 136 - Streda, 8.2.2017

Dnes mám nabitý deň. Ráno pálim autom do mesta, tu mám dohodnutú opravu čelného skla, ktoré nám jemne puklo na Tasmánii od odletenej skalky z iného auta. Prišiel som tam ráno o desiatej, puklinku zalepili, no veru kvalita opravy sa mi moc nepozdávala a tak sme sa dohodli, že ak by to bol problém pri predaji auta, že mi vymenia celé sklo. A tak sa zase vraciam do servisu, kde mi majú dnes konečne opraviť tie brzdy.
Kým som sa dostal na radu, bolo už poobede, no nedá sa nič robiť, bez funkčných bŕzd auto nepredáme a veru ani ho už viac nechcem šoférovať, je to veľmi nebezpečné. Okolo tretej poobede je konečne všetko ako má byť a ja idem na stanicu na vlak za Slávkou do mesta. Tá tu už medzičasom stihla obehnúť mesto a vyliezť na vyhliadku na Eureka Skydeck 88. Počasie je fajn, i keď dosť pripeká a je poriadne teplo. Podvečer sme sa ešte vybrali na koncert vážnej hudby do centra do parku, bolo to fajn, len sme mali veľmi zlé miesto a nič sme dokopy nevideli. Ako tak koncert končil, pozrel som do mobilu, kedy nám ide posledný vlak do kempu a z hrôzou som zistil, že už nám ide len jeden spoj, tak sme poriadne kopli do vrtule, aby sme to stihli. Na stanicu to bola dobrá pol hodina rýchlej chôdze, no stihli sme to len tak tak a už sa vezieme do mestečka Bacchus Marsh, na stanici máme auto a do kempu je to už len pár minút. Prišli sme až po polnoci a zajtra ráno už aj odchádzame zase o kus ďalej.

Deň 137 - Štvrtok, 9.2.2017

Ráno sme vstali a rýchlo sa odubytovali, čaká nás dlhý deň. Z predaja auta tu nakoniec nič nebolo a tak musíme byť v Sydney v nedeľu ráno, tam máme dvoch potenciálnych záujemcov na kúpu auta. Dnes ešte chceme ísť na chvíľu na známu pláž Brighton Beach, kde sú vychýrené malé plážové domčeky. Nachádzajú sa nielen tu, ale po celom pobreží polostrova Mornington. Po krátkej zastávke pokračujeme ešte ďalej na polostrov, tu sa stretávame s chalanom, čo nám strážil tri týždne naše cestovateľské zásoby medu, ktoré sme si kôli karanténe nemohli zobrať na Tasmániu. Po odovzdávke a obede napokon sadáme do auta a vydávame sa na dlhú cestu až pod úpätie Snowy Mountains.
Cesta ubiehala celkom fajn, spať budeme zadarmo na jednom odpočívadle. No čo čert nechcel, pár kilometrov pred cieľom nás trošku opustilo šťastie a do cesty mi vbehol wombat. Nedalo sa veru nič robiť, vbehol priamo pod kolesá a takto, po viac ako štyroch mesiacoch sme zrazili prvé zviera. Veru, nie nadarmo sa hovorí, že po západe slnka sa moc šoférovať v Austrálii neoplatí. Autu sa nestalo nič, no chudák wombat to mal rýchlo za sebou. A to ešte aj ten kemp, kam sme išli, vôbec nebol pekný. Iba taká lúka, kde nič, tu nič. Tak som bol nahnevaný, mohli sme kľudne zastať už skôr, tentokrát veru odporúčania našej cestovnej aplikácie WikiCamps úplne nevyšli.

Deň 138 - Piatok, 10.2.2017

Dnes sa vydávame pokoriť najvyššiu horu Austrálie, Mount Kosciuszko. Z kempu sme vyrazili skoro ráno, aby sme to celé stihli, no kým sme prišli k lanovke, bolo už tesne popoludní. Na naše veľké prekvapenie lanovka končí už o pol piatej, tak som sa nakoniec rozhodol opustiť Slávku a viac menej polobehom som vybehol až na vrchol, aby som to stihol. Nakoniec sa ukázalo, že výstup nebol až tak časovo náročný, ako uvádzala mapa a stihla by to v kľude aj Slávka, ktorá došla takmer pod vrchol, kde sa napokon otočila.
Na vrchole fúkal ale strašne silný vietor, dlho som sa tam preto nezdržoval a po chvíľke oddychu som sa vybral na cestu dole. Lanovku sme stihli tak akurát a ešte za svetla sme dorazili do super kempu v mestečku Jindabyne. Na vrchole hory bola síce celkom zima, no tu v doline pieklo slnko a len tak tak sa dalho vrdržať v tieni. Po náročnej túre sme si dopriali parádny nanuk a potom sme už len oddychovali až do večera.

Deň 139 - Sobota, 11.2.2017

Ráno sme sa v kľude najedli a vyrážame smerom na sever do Jervis Bay, počasie je zatiaľ krásne, svieti slnko a je teplo, tak dúfam, že nám to vydrží takto celý deň. Cesta do Jervis Bay trvá viac než štyri hodiny, zastavujeme na ceste v jednej mini dedinke na obed v miestnej krčme, no kým sme dorazili k moru, akurát sa prihnali mraky a tak namiesto tyrkysovej vody je len taká obyčajná modrá. Človek by neveril, koľko robí to slnko, strašne záleží, či svieti alebo nie a podľa toho niektoré pláže vyzerajú úžasne, alebo len tak primerne.

Chvíľu sme tu ale aj tak pobudli, no mraky sa zbierali čím ďalej, tým viac. Navyše sa už aj pomaly končil deň, a tak sme to tu ukončili, nasadli do auta a dnes strávime našu úplne poslednú noc v aute. Spíme v mestečku Jamberoo v kempe zadarmo, no je tu veľmi pekne a aj poriadne plno, akurát bolo voľné jedno miesto pre nás. V noci zase trošku spŕchlo, no už nám to moc nevadí, zajtra už budeme spať v normálnej posteli.

Deň 140 - Nedeľa, 12.2.2017

Po raňajkách nám ostáva ešte chvíľa šoférovania a sme v cieli, prichádzame do Sydney. Ako prvé ideme rovno na prvé stretnutie na predaj auta, bol to nejaký Američan, no zistil, že auto je moc vysoké a nezmestí sa mu do garáže. Nevadí, ešte máme posledného záujemcu, ktorý už dlho dobiedza, tak dúfam, že to napokon všetko klapne. Kým sme sa sním stretli, stihli sme sa ubytovať v našom dočasnom byte, ktorý sme si našli cez Airbnb, úplne super, máme peknú izbu v novostavbe.
Kým sme stihli vypratať veci z auta, prišiel aj chlapík, auto poobzeral a nakoniec sme sa aj dohodli a náš dom na kolesách už vlastne nie je náš, ale bude teraz slúžiť niekomu inému. Tak som hneď aj kúpil letenky domov, poletíme budúci piatok. Do konca dňa sme sa už nikam nedostali, iba sme vybaľovali a triedili veci až do neskorého večera.

Nasledujúci týždeň trávime prevažne v centre Sydney, posledné nákupy suvenírov, nechýbajú ani skvelé rebierka či známa Bondi Beach. Čas ubehol ako voda a prišiel piatok, čas návratu na rodnú hrudu. Tento výlet trval krásnych stoštyridsať dní, ušlo to ako voda, zažili sme obrovské množstvo vecí, snažil som sa aspoň časť zachytiť do tohto blogu, tak dúfam, že sa mi to ako tak podarilo.