Kitty's George trail

Tak vcera nam nestacilo, dnes planujeme spolu s kolegom Bjoernom a Kathi nasu prvu turistiku v australskom bushi - Kitty's George trail. Prechadzka lemujuca rieku slubuje krasne vyhlady na panoramu Serpentinskeho narodneho parku spolu so zurciacimi vodopadnmi. Tolko uvodne slovo od nasich priatelov B+K, realita ukaze ako to naozaj bolo.

Stretavame sa u Bjoerna doma rano o deviatej na ranajky. Doniesli sme co-to z domu, nieco pripravili zase oni a tak sme si pochutnali na pohodovych nemecko-slovenskych nedelnych ranajkach. Asi hodinku sme pobudli u nich doma a uz je cas pomaly vyrazit. Kedze doteraz nam so vsetkym pomahal Bjoern rozhodol som sa, ze pojdeme nasim autom, aby som mu to aspon ako tak oplatil. Tak nasadame do auta, otacam klucikom v zapalovani, a ... a nic. Auto strajkuje a nestartuje. Skusam este raz a je to jasne. Baterka je vybita, nic z toho nebude. Takze zmena planu - najprv musime ist kupit nabijacku na baterku do obchodu a potom pojdeme Bjornovym autom. Vecer auto nastartujeme na kabloch a doma si potom baterku nabijem. Zacina sa nam to teda vyborne;)

hm,...a voda je kde?!?

Cesta do parku trvala asi hodinku, je to cca 60km smerom na juh od mesta. Prichadzame do parku okolo jedenastej, auto sme nechali pred zavorou, lebo park zatvaraju o piatej a to my este urcite nebudeme naspat. Cely okruh ma mat 14km a uz sa tesime na Serpentinske vodopady.

aaale, daj pokoj, ziadne vodopady!!!

Uvod poznamenavaju dve dalsie udalosti - prichod do parku je fajn, na lavickach piknikuju rodinky s detmi a okolo poskakuju zive kengury!!! No uplne uzasny pohlad. Tak si zvykli na ludi, ze sa uz vobec neboja a nechaju sa dokonca aj pohladkat. Druha udalost az taka prijemna nebola. Hned ako sme vyrazili, Slavku ustipla nejaka vcera/osa do ruky. Ako to uz byva, nahoda je blbec a kto sa najviac obava, vzdy to nakoniec prvy schyta. Slavka skrikla, uskocila ale uz bolo neskoro, stipanec bol tam:) 

Tura inac pokracovala bez dalsich prekvapeni, teda az na jedno...Je leto, obdobie sucha, neprsalo uz ani najstarsi domorodci nepamataju....a zo zurciaceho potoka neostala ani len bystrinka, ani len naznak, len vyschnute koryto. Z vodopadov ostalo len sumenie vody v ozvene v korunach stromov, aspon tak sme sa utesovali, ze aspon nieco tu po tych vodopadoch ostalo.

miesto rieky kracajuci ludia v koryte

zvladli sme to!!!

Prva cast cesty bola po peknom chodnicku, neskor sa tento vsak zmenil na zapas cez zarasteny chodnik plny travy, pichliacov a krikov. Jediny, kto mal dlhe gate som bol ja a Bjorn, pricom Bjoern mal aj koselu s dlhym rukavom - tak to vyhral a ako vodca skupiny rozrazal vlastnym telom cestu pred nami. Namiesto nadsenia pre vodopady uz ostalo len mierne hura, ze sme dorazili na koniec treku - teda do pomyselnej polovice. Naspat je to po tej istej ceste, takze uz budeme napredovat rychlejsie, kedze sme si krasy prirody vychutnavali cestou sem.

Posilneny obedo-vecerou okolo stvrtej vyrazame na sedem kilometrovu cestu dole popri koryte smerom na zaciatok, odkial sme vyrazali. Cestu si kratime rozpravanim sa o vselicom moznom aj nemoznom a asi za dve hodky sme dorazili. Park je uz ludoprazdny, ostali sme len my. Tak aspon na zaver cesty si robime pekne fotky s kengurami, mala naplast na dusu, ked uz tie vodopady nam nevysli.

Vsetky fotografie najdete na:

https://picasaweb.google.com/101430570008874668546/20120226_kittysGeorgeTrail

Fremantle

Tyzden v praci presiel ako voda a mame tu zase vikend. V praci je fajn, uz som si celkom zvykol na novy office a novych ludi a tiez na iny sposob prace. A celkom mi to vyhovuje. V skratke - ludia su tu omnoho viac zrelaxovany a nestresuju koli vsetkemu. Ked to nejde, tak to nejde...naco sa este navyse aj stresovat, no nie?

Tak som zacal tento sposob tiez praktizovat a veru musim povedat, ze je to uplne super. Ziadny stres iba pohoda, klidek, tabacek...

Slavka sa snazi najst si stale robotu, ale nie je to az take jednoduche ako sme si najprv mysleli. Bola na pohovoroch v dvoch personalnych agenturach, kde sme dostali dobre ale aj zle spravy. Dobra sprava je, ze v personalkach zhodnotili, ze co sa tyka pracovnych skusenosti, vedomosti a tiez anglickeho jazyka, vsetko je ok. No zla sprava je, ze sa sem vali pomaly cela europa koli krize, takze takychto ludi hladajucich si pracu je strasne vela - na jednu poziciu kludne posle zivotopis aj 250 ludi!!! 

Takze sance na zamestnanie su nizsie ako sme cakali. Dalsia nevyhoda je, ze Slavka nema ziadne pracovne skusenosti v ramci Australie, a toto tu strasne moc vyzaduju, lokalne referencie hoci aj na upratovacku. Takze najhorsi bude asi ten prvy job, prva sanca, potom sa to snad zlepsi...nateraz teda hladame a uvidime, co bude.

No ale podme spat k teme - Fremantle, pristavne mesto s jednym z najvascich neposkodenych vazeni v zapadnej australii, ktore bolo funkcne do roku 1991. Tiez mesto jedla a trhov so vsetkym moznym. Tak, ideme na to. Kedze nam ide priamo autobus kusok od domu, rozhodli sme sa pouzit MHD miesto auto-dopravy. Cesta ma trvat cca hodinku v autobuse, snad to zmakneme. Hm....no kto by to povedal, ze vymakneme autobus, ktory ma pokazenu klimu!!! Tak to bola zase raz cesta. Spoteny, unaveny od tepla prichadzame do Fremantlu.

Mesto ako take je celkom pekne, take malicke historicke centrum - ak sa to da historickym nazvat, kedze vsetko je tu max 200 rokov stare. Ale je to tu velmi pekne udrziavane. Ako prve mieria nase kroky do informacneho stanku, kde bereme mapy, brozury a reklamne letaky co nam ruky stacia. Je to tu celkom fajn, da sa potom z toho povyberat, kam sa ist pozriet.

Najprv sme planovali aj navstevu vazenia, ale napokon sme od toho upustili, kedze sa sem este urcite vratime...mozno prave s niekym, kto toto prave cita;) Kusok od vaznice je velka trznica, kde predavaju zeleninu, ovocie a vseliake ine fajnoty od vymyslu sveta. Toto je dost velka zmena oproti Slovensku, velmi vela ludi nakupuje na trhoch a aj trhy su tu na kazdom kroku. Sice je zelenina/ovocie aj v supermakretoch, no mam pocit, ze na trhoch je omnoho vacsi vyber.

Prechadzame krizom cez mesto a za chvilku sme v prarku susediacom s pristavom. Chvilku si spravime prestavku v parku a potom ideme popozerat jachty a super lode, ktore su tu zaparkovane. Take typicke pristavne mestecko. Pristav je plny malych aj velkych restauracii a ludi posedavajucich a popijajcich rozne drinky. My klasika na Slovaka - zabalene sendvice;))) Nuz, musime trosku posetrit ale isto sa tam raz vratime na nejaku super grilovanu rybu;) Bez toho by to nebolo ono.

K veceru zistujeme, ze sice to najprv vyzeralo, ze slnko uz nie je az take silne, opak bol pravdou a nenatriet sa opalovacim kremom v tejto krajine sa rovna fatalnemu omylu, ktory sa neodpusta. Tak prichadzame mierne spaleny domov a kydam na seba krem po opalovani s aloe vera dufajuc, ze do rana vsetko prejde a moje cervene ruky a krk pekne zhnednu. Ano, je mi jasne, ze mozem snivat, pekne sa o par dni osupem. Jedine, co ma tesi je, ze nie som v tomto sam...dokonca aj nas sef - rodeny australcan sa minuly tyzden pozabudol a celu tvar mal krasne spalenu a osupanu...takze, stane sa kazdemu, kto si tu na slnko neda pozor:))

Vsetky fotografie najdete na:

https://picasaweb.google.com/101430570008874668546/20120225_fremantle

Kings Park

Je sobota, opat krasny slnecny den a tak sme sa rozhodli, ze ho stravime v najvacsom parku aky tu maju - Kings Park. Nachadza sa kusok od CBD - centra mesta a volny cas tu travi mnozstvo ludi. Cely park je vlastne viac menej obycajny les popretkavany cestami pre auta, chodnikmi pre pesich a bicyklistov.

Asi najkrajsia cast parku je Botanicka Zahrada, kde sa vraj nachadza cez 3000 roznych druhov rastlin - neviem, nepocital som to;)

No je fakt, ze je to krasna cast parku. Cela botanicka zahrada je vlastne jeden udrziavany park plny travnikov, stromov, zahrad, kvietkov spolu s roznymi lavickami, zatisiami, mostikmi a rotundami na posedenie. Do parku sme dosli na aute - ved ako uz inac v tejto krasnej zemi;) Je super, ze sa da ist autom az priamo do parku a tiez je parkovanie zadarmo (aspon niekde, kedze vsade sa tu za vsetko plati). Plan na dnes je jednoduchy - poprechadzat sa par hodin po parku a na vecer presun do trosku odlahlej casti parku na veceru - grilovacka na griloch v parku - toto sa nam totiz velmi zapacilo, staci si so sebou zobrat nejake maso a zeleninu a vecera na grile je raz-dva hotova.

V parku sme stravili asi dve tri hodinky co uplne staci na prejdenie celej botanickej zahrady. Akurat cast s fontanami sme nevideli, lebo sa tu prave mal konat open-air koncert nejakej domacej rockovej skupiny, takze to bolo pre neplaticov uzavrete. 

Vybehli sme akurat na DNA-tower - veza v tvare DNA. Uplne hore kazdou vetvou je to 101 schodov, Slavka to dokonca aj overila komplexnym matematickym vypoctom;) Potom sme chvilku este posedeli na travniku s kacickami a to uz bolo takmer pat hodin poobede - cas na grilovacku v prirode.

Tak sme sa pekne vratili k autu, premiestnili sa na opacnu stranu Kings Parku a sup grilovat kuracie stehienka so sladkym zemiakom - mnam mnam dobrota taky sladky zemiak, najlepsi je ugrilovany. Rozprestreli sme si deku a ani nie za hodinku bolo vsetko pekne dochrumkava upecene - ok, ok, zemiaky boli trosku na karbonovu dietu, no co, nie vsetko vzdy vyjde na prvy krat, ale aj tak to bola dobrota;)

Vsetky fotografie najdene na: 

https://picasaweb.google.com/101430570008874668546/20120218_kingsPark

Grilovanie a plaz

Co je tu uplne super su parky a plaze. A vsade tam sa nachadzaju grily a altanky, kde staci stlacit gombik a moze sa grilovat. Grily su na plyn ale je to zadarmo, nic netreba platit, len si doniest vlastne suroviny a vecera alebo obed sa moze zacat. Tak sme sa vcera spolu s Bjornom a Kathi, jeho priatelkou, vybrali do South Perthu grilovat pri nadhenrom vyhlade na „city“. Toto sa mi tu velmi paci. A tak isto si to moze clovek uzivat na plazi pri pohlade na zapad slnka, ktory sme si uz tiez stihli vychutnat na jednej z mnohych plazi lemujucich cele mesto.

Soferovanie naopak

Pocas skusobnych jazd som sa vlastne ucil ake je to soferovat na opacnej strane. Co vam budem hovorit, no vsetko je naopak. Sadnem do auta, ok, ze mam ist z opacnej strany som vdaka prirodzenej inteligencii pochopil hned. V aute je cast veci vymenena, no cast ostava normalne. Pedale su ako v nasich autach, spojka na lavu nohu. Takisto riadiaca paka. No tym, ze sa sedi na druhej strane, tak sa vlastne jednotka radi odseba a hore, teda ako u nas patka. Ale ked sa na to poriadne sustredim, je to ok. No ti tlci vymenili aj packy na volante!!! Takze miesto smerovky su stierace a naopak. 

A tak aj vyzerala moja prva jazda. Hned na prvej krizovatke som si pekne pustil stierace, delaer na mna pozera, ci som kompletny, ze sak neprsi...no co mu poviem, ked to maju vsetko naopak. Co sa tyka samotneho jazdenia, to je celkom lahke. Stredova ciara je zase na strane vodica, takze to ide viacmenej samo. Len sa nepozabudnut a z jednotky do dvojky nie cez spiatocku, ako sa mi to uz parkrat podarilo. Aspon som si spocital zuby v prevodovke;) V meste je tu vsade 60tka, ako za starych cias u nas. Akurat su tu dost citlivy na prekrocenie rychlosti. Kolega isiel o 7km/h viac a uz dostal pokutu 80dolarov. Mimo mesta po dialnici sa tu jazdi max. 100km/h, takze je to take pomale kludne presuvanie sa z miesta na miesto.

Hladanie nabytku a zariadovanie domu

to je on, uplne vzadu

vstup a dvoj-garaz

Sice sme si uz nasli byvanie, stale este pred nami ostava vela veci, co musime vybavit. Jednou z nich je zariadit si dom nabytkom a spotrebicmi, lebo tu sa vsetko prenajima vacsinou nezariadene, len s kuchynou, ale bez chladnicky. Dobrou spravou ale je, ze uplne vsetko sa tu da kupit za relativne malo penazi a v dobrej kvalite uz pouzite od dalsich ludi. Maju tu taku stranku, vola sa gumtree, kde ludia inzeruju vsetko mozne aj nemozne. Tak sme zacali hladat.

obyvacka

 Cez vikend vyzbrojeni kopou inzeratov sme sa pustili do hladania. Niektore kusky sa nam nepacili, tak sme jednoducho pozreli, podakovali a isli sme prec. No netrvalo dlho a vlastne za jeden den sa nam podarilo najst vsetko co potrebujeme. Od starsieho australcana sme kupili postel, k comu nam zadarmo pribalil telku aj s podstavcom. Cinana sme zase ukecali na pracku. Sedacku sme kupili za 30 dolarov od mladej Indky a chladnicku, len 3 roky staru od mladika z Irska. Narodnosti je tu veru pozehnane. Dalsie veci ako mikrovlnku, riady a podobne sme si kupili normalne nove, lebo to sa ani neoplati stare kupovat, nebolo to velmi drahe. Maju tu vela obchodnych centier, takmer kazda stvrt ma nejake centrum s obchodmi, kde na taketo veci do domacnosti je najlepsi bud BigW alebo K-Markt. Tam sa da kupit vsetko. Potom je tu este Bunnings, nieco ako nas Baumax. Takze kupa hocicoho vobec nie je problemom.

cast kuchyne