Piatok 28.12:
Tak a je to tu, posádka dnes nad ránom prilieta do Perthu. Ja mám uz dovolenku, dokončili sme posledné upratovacie úkony a tak už len pozerám telku a čakám kedy im pristane lietadlo. Očakávaný prílet je asi o pol druhej ráno. Vyrážam preto okolo jednej na letisko. Stretli sme sa akurát v priletovej hale, takže všetko prebehlo očividne hladko. Cestu mali celkom príjemnú, akurát Janči odpadol z nedostatku tekutín, no aj tak sa objavili názory, že to urobil len aby získal pozornosť letušiek. 
Došli sme k nám na dom, Slávka už spí, ráno ide do roboty. My sadneme do obývačky, naberem hladným krkom výbornej kapustnice a popri tom otvoríme aj uvítaciu flašku. Debata beží celé ráno, preberáme plán, čo tu v Perthe budeme robiť. A takto, svorne sme sa prepili až do rána. Slávka sa s nimi teda zvítala a vyrazila do práce. A my sme dopili čo sme mali a ľahli si spať.
Zobudili sme sa okolo štvrtej po obede, niečo sme zjedli a už mi volá Slávka, že kde sme a čo robíme. Tak som jej povedal nech príde domov, že akurát raňajkujeme a potom pôjdeme na pláž. Kúpili sme aj zopár vecí na grilovanie a rovno na pláži si dáme večeru.
Kedže máme zatiaľ iba naše auto a je nás šesť, riskli sme to a uložili sme Jančiho do kufra a dúfame, že nás nikto nezastaví. No ako na potvoru, cestou na pláž sme stretli asi štyri policajné autá. Ale našťastie nás nechali napokoji.
Prišli sme na pláž a v tom momente sa Maťka dostala do extázy z oceánu a kým sme sa vymotali od auta, ona už bola v ňom, celá mokrá. Nevadí, že nemala plavky, však aj oblečenie časom vyschne. Počasie nám vyšlo úplne super. Obloha bola čiastočne pokrytá oblakmi, čo vytváralo neskutočnú farbu vody. Tyrkysovo modré more sa na obzore menilo na purpurovo červenú farbu od zapadajúceho slnka. Manaz fotil koľko sa dalo a nakoniec sme ho presvedčili že si urobíme aj spoločnú fotku. 
Postavil foťák na malinký statív a dobehol k nám. No čo čert nechcel presne vtedy prišla veľká vlna a foťák akoby jazykom oblizla. Manaz skočil obrím skokom aby ho zachránil. Okamžite sme ho vysušili a po chvíľke Manaz skúsil, či ide. Našťastie bolo všetko v poriadku, lebo prvý deň prísť o super fotky by bola veľká škoda.
A tak sme si mohli v kľude ugrilovať klobásky na večeru. Cestou domov som už nechcel riskovať a tak som odviezol Vena a Slávku na vlak domov a zvyšok osadenstva sme išli autom. Dnešný deň sme úspešne zvládli, boli to teda dva dni v jednom ale bolo to super. Zajtra ideme hneď ráno prenajať druhé auto aby sme sa mohli bez problémov presúvať po okolí.
Sobota 29.12:
Ráno sme s Manazom išli do mesta po auto. Dostali oranžové mitsubishi lancer, tak boli veľmi spokojní. Akurát nikto zrazu nechcel sedieť v našej malej Kii;). Vrátili sme sa domov po zvyšok posádky a vyrazili sme do Caversham národného parku pozriet sa na klokanov a koaly. Ked sme ale vystúpili z auta, vonku bolo viac než 40 stupňov a to bola teda riadna facka. Nejako sme to ale prekonali. 
Park bol plný rôznych druhov zvierat, no nás najviac lákalo ísť sa pozrieť na kengury. Dajú sa tu voľne hľadať a aj kŕmiť. Len tak si posedovali alebo poskakovali. Malé mláďatá sedeli vo vakoch veľmi smiešne, ako sa im podarilo. Raz hlavou von, inokedy nohami. Na konci parku sme videli aj koaly, jednu sme si mohli aj pohladkať. Koaly spia 20 hodín denne a zvyšok iba jedia, tak preto sme mohli hladkať iba jednu.
Z parku sme okamžite vyrazili na pláž. Tentokrát na našu najobľúbenejšiu, na Scarborough beach. Celkom sa poobede rozfúkalo a tak sme sa poriadne vybláznili vo vlnách. Odkedy sem chalani (a Maťa) prišli, poriadne sa oteplilo k štyridsiatkam, takže vietor na pláži bolo naším jediným útočiskom.
Večer v rámci zachovania tradície sme opäť grilovali. Teraz prišli na rad kengurie steaky, aby sme to mali pekne komplet. Všetkým veľmi chutilo a nezostalo po nich ani stopy.
Nedeľa 30.12:
Plán na dnešný den je návšteva Penguin Islandu. Je to niečo menej ako hodina cesty autom smerom na juh. Vyrazili sme kúsok po desiatej aby sme stihli loď o jedenástej. Keď sme dorazili na miesto, prvé parkovisko už bolo plné, všade kopec ľudí, tak sme museli zaparkovať trošku ďalej. Na loď bola veľmi veľká rada, no cesta trvá len päť minút.
Ostrov je totiž len 800 metrov od pobrežia. Vedie sem aj brod cez more po piesku, tak sme sa s Manazom rozhodli, že pojdeme pešo. Voda bola miestami po pás, niekde po kolená a na pár úsekoch aj trošku hlbšia. Ale plávať sme nemuseli ani raz. Keď sme došli na druhú stranu netrvalo dlho a bol tam aj zvyšok posádky, čo sa plavil loďou. 
Penguin Island je veľmi malý ostrov, na dĺžku má iba 1.5 km, takže sa dá bez problémov prejsť pešo za jeden deň. Ako prvé sme zamierili do piknik oblasti sa trošku posilniť a občerstviť, potom sme vyrazili na obhliadku ostrova. Z prvej vyhliadky sme videli kolóniu pelikánov, ktorý sú vraj taký drzý, že si bez problémov zoberú jedlo aj z rúk, tak treba byt veľmi obozretný. Prešli sme na opačnú stranu ostrova a konečne sme mali šťastie - videli sme tučniaka. Len tak si sedel a oddychoval medzi skalami. Bola tu taká malá pláž tak sme sa tu uvelebili. Tu začal Vendlín svoj proces spálenia sa do červeno červena. Nejako sa mu podarilo sa zle natriet krémom (ak sa vôbec natrel) a večer sa už musel natierať aloe vera.
Cestou z ostrova sme už išli všetci loďou, nechceli sme byť v aute mokrí. Mólo bolo plné ľudí čakajúcich na jednu loď, ktorá premávala hore dole. A opäť sme mali super šťastie. Prišla ešte druhá loď s veľmi vtipným kapitánom a asi v polovici cesty začali okolo nás poskakovať tri delfíny. Kapitán začal o nich rozprávať a namiesto toho aby sme šli nabreh, otočil loď a začali sme ich sledovať. Bolo to úplne super. Aj kapitán, miesto toho aby nás len odviezol na druhý breh, nás pekne povozil a porozprával všeličo. Bola to vlastne loď ktorá robí výlety za delfínmy, takže sme aj ušetrili. Cestou domov sme už len dokúpili nejaké potraviny na večeru a krém po opalovaní pre spáleného Vena.
Pondelok 31.12:
Dnes sme sa zobudili do najteplejšieho dňa. Už doobedu stačilo vyjsť von na terasu a okamžite nás zabil závan horúceho vzduchu. Teplota dosiahla rekordných 42.1 stupňa. Tak sme dnešok miesto na terase trávili dnu v obývačke. Bolo opäť treba nakúpiť na večeru, dnes sme pôvodne plánovali robiť hamburgery na pláži alebo aspoň pri rieke. 
Kedže chalani okrem Manaza nikdy nešoférovali na opačnej strane, využili sme nakupovanie ako dobrú zámienku. Prvý išiel Veno. Najprv si dal koliesko okolo domu a potom posmelený vyrazil k obchodu. Zničil ho ale prvý kruhový objazd, kde miesto smerovky trafil stierač a zabudol krútiť volantom. Ešteže to Manaz ako spolujazdec vykrýval. Cestou domov išiel zase Janči. Štart bez problémov, no aj jeho na prvej križovatke rozhodli smerovky a zapol si stierače. Tu sú totiž vymenené aj tieto časti, nie len volant. Nakoniec to ale zvládol a v jednom kuse sme sa dostali späť domov.
Všetci boli veľmi unavení, tak som iba Manaza a Jana zobral pofotiť si panorámu centra. Odtiaľ sme si skončili na jedno pivko a večer domov. Plán sa mimovoľne zmenil a začal som teda pripravovať hamburgery doma na grile. Nakoniec sme sa nikam ani nedostali a Silvestra a Nový Rok sme oslávili tu. Videli sme dokonca aj ohňostroj z mesta, takže to nakoniec vypálilo celkom dobre. Potom sa začala séria telefonátov a želaní, ktoré trvali až do štvrtej rána, ked som ako posledný s Manazom šiel spať.
Utorok 1.1:
Na Nový Rok som všetkým pripravil novoročný obed podľa receptu Jamieho Olivera - Steak sarine v ciabatta bagete s opekanými zemiakmi a cviklovým šalátom s feta syrom. Myslím, že sa to veľmi vydarilo a všetci sa oblizovali až za ušami.
Po obede sme sa vybrali sa výlet do centra do Kings Parku. Spravili sme si prechádzku po botanickej záhrade, urobili zopár fotiek ale viac menej sme len oddychovali a leňošili v parku na tráve.
Večer sme ešte na chvíľku skočili okúpať sa k oceánu a unavení po včerajšku sme sa vrátili domov. Večer sme si pozreli telku, Slávka už musela ísť spať skôr, lebo od zajtra ide opäť do roboty. My zajtra plánujeme výlet na pinnacles.
Streda 2.1:
Dnes sme vstali skoro ráno aby sme stihli vrátiť auto do pozičovne a rovno odtiaľ vyrazíme na sever pozrieť pinnacles. My so Slavkou sme tam už boli a moc sa nám to páčilo, tak dúfam že sa bude páčiť aj im. Kedže Slávka pracuje je nás päť, akurát do jedného auta. Asi sto kilometrov za Perthom je mestečko Lancelin, ktoré je známe svojimi pieskovými dunami a plážmi. Je to približne na pol ceste a tak som sa rozhodol, že to bude ideálne miesto kde môžme spraviť prestávku v ceste. 
Nekončné pláže posiate jemným bielym pieskom sú lemované pieskovými dunami, ktoré tvoria hranicu medzi plážou a vnutrozemím. Pláž tu je jednoducho dokonalá. More sa len veľmi jemne zvažuje a tak aj niekoľko desiatok metrov od pobrežia voda stále siaha len do pása. Je to ideálne miesto pre surferov pretože vlny sú tu dlhé a stabilné. Keď sa vlna zlomí, ostane ešte dlho šumieť a bublikovať a takto sa pomaly blíži k brehu. Tu sme sa teda trošku vykúpali, najedli a potom sme sa pobrali ďalej za našim cieľom. 
Tak ako aj pred pár mesiacmi so Slávkou, tak aj teraz boli popri ceste kde tu mŕtve kengury, ktoré zkrížili niekomu pravdepodobne v noci cestu. Urobili sme ešte zopár fotiek z vyhliadky po ceste a už sme boli pri pinnacles.
Tu všetko prebiehalo tak ako minule, s jedným dôležitým rozdielom - neboli tu žiadne muchy. Vôbec mi nechceli veriť, že naposledy ich tu bolo toľko, že som si musel dať na tvár sieťku. Spravili sme okruh autom, kedže cestou pešo je vidno úplne to isté. Chalani porobili veľa fotiek tak sa už teším, keď sa k nim dostanem.
Takisto cestou domov sme sa zastavili na pieskových dunách, ktoré sú fakt jedinečné. Z ničoho nič, medzi kríkmi sa zrazu nazbieralo veľké množstvo piesku pokrývajúceho možno kilometer dlhú oblasť. Je tu aj výstraha pred pieskovými búrkami, keď fúka silný vietor.
Z vyhliadky cestou sem sme zbadali cyklámenovo modrú vodu a rozhodli sme sa, že tam sa pôjdeme okúpať cestou späť. Navigácia nás sem bez ťažkostí doviedla. Cesta viedla až k moru - odporúčali ju len pre autá z 4x4, ale chalani ma vyhecovali, že ak zapadneme tak má potlačia, tak som šiel. 
Prechádzali sme okolo nejakej osady ako z amerického hororu. Osobne si myslím, že tam žila veľmi milá a mierumilovná komunita ľudí, no vyzeralo to všelijako. Domy z vlnitého plechu, nad domami veľká nádrž na vodu, no ako zo zlého filmu. Cesta nás doviedla priamo na pláž. A to myslím doslova. Zaparkoval som asi päťmetrov od oceánu, všade boli veľké 4x4 offroad autá a ja s mojou Kiou medzi nimi. Chvíľku sme si zaplávali, už sa zvečerivalo, začalo byť trošku chladno lebo fúkal silný vietor, tak sme sa poutierali a odišli sme domov.
Večer sme ešte stihli odfotiť nočnú panorámu Perthu a už sme boli doma. Slávka nás tu už čakala s navarenou večerou. Keď sme sa najedli, pozreli sme si fotky z celého dňa, aby aj Slávka videla kde všade sme boli. Unavení z celého dňa, no plný množstva zážitkov sme si po chvíli ľahli spať.
Štvrtok 3.1:
Dnes toho v pláne moc nemáme, pôjdeme len do centra poslať pohľadnice a nakúpiť nejaké suveníry. Naraňajkovali sme sa a začali sme plánovať odchod na Bali. Kôli vízam sme potebovali kúpiť ešte letenky z Indonézie do Singapuru. Popri tom sme si tiez rezervovali v Singapure hotel. Auto sme si už prenajať nestihli, tak to doriešime priamo na Bali. Kým sme toto všetko vybavili bolo už poobede, museli sme vyraziť do mesta.
Zaparkoval som v Kings Parku a odtiaľ sme zbehli pešo do mesta. Chvíľu trvalo kým sme našli poštu lebo ja do centra moc nechodím. Nakoniec sme ju našli a všetko bolo v poriadku. Pobehali sme aj obchody so suvenírmi, čo to tu aj ponakupovali. No to už bolo skoro päť večer, Slávka skončila v práci a stretla sa s nami v meste. Ja som sa ale poháhľal domov, ešte musím pokosiť trávnik, aby tu Slávka nemala veľa roboty, kým budem preč. Zvyšok osadenstva prišiel asi za dve hodinky so Slávkou. Navečerali sme sa a neostávalo mi už nič iné iba si pobaliť veci so sebou a o polnoci máme objednaný taxík a odchádzame.
O polnoci sme sa rozlúčili so Slávkou a vyrazili sme smer letisko. Tu veľa ľudí nebolo, rýchlo sme sa nacheckovali a už sedíme a čakáme do 2:20, kedy odletíme na očakávané Bali.
No comments:
Post a Comment