Nasim dnesnym cielom je dostat sa do Moneky Mia. Offroad sme uspesne zvladli a teraz mame pred sebou opat iba asfaltovu cestu, takze dufam, ze nas nic nemile neprekvapi. Po chvilke odbocujeme zo Steep Pointu na dalsi polostrov. Je tu iba jedno mestecko - Denham, no my sa tu planujeme len na chvilku zastavit a chceme prespat v Monkey Mia.
Ale to by som predbiehal, po ceste este mame niekolko zastavok. A tou prvou je Shell Beach - muslickova plaz. Asi na polceste do Denhamu zastavujeme na tejto krasnej plazi. Je cela tvorena drobnymi bielymi muslami, ziadny piesok. Voda je len po kolena v celom zalive a tak ma nadhernu tyrkysovo modru farbu. Jedine minus su opat a zase muchy. Su asi vsade, je ich tu aspon milion. Rychlo preto utekame z parkoviska od auta do vody, aby nam aspon na chvilku dali pokoj. Hned som tam skocil a cely sa ponoril, aby odisli a nasli si obet niekde inde. Esteze sme si minule kupili tie sietky na hlavu, tak ich opat asi vytiahneme, lebo takto sa to veru neda.
Oddychli sme si tu len chvilku a vyzarame dalej. Musime. Cas sa neuprosne krati a ak prideme do Monkey Mia neskoro, nemusime uz najst ubytovanie. Poslednou zastavkou pred Denhamom je vyhliadka Eagle Bluff. Ziadne orly som tu ale nevidel, zato bol prekrasny vyhlad na more a cele okolie. Dole pod bralom si vo vode lezerne kruzili zraloky lagunove (Triaenodon obesus). Su to take male (max 2m) zraloky s bielym zakoncnim na plutve. Neskor sme sa dozvedeli, ze su dost plache a cloveku neublizia. Najedli sme sa a za necelu pol hodinku prichadzame do Denhamu.
Denham je malicke mestecko na tomto polostrove. Jediny problem je, ze tu nemaju ziadny prirodzeny zdroj pitnej vody, takze ju vyrabaju zo slanej, co je dost drahe. Preto maju pitnu vodu na pridel a na polievanie musia pouzivat iny zdroj - a to zo studni. No tato voda vraj nie je pitna - volaju to bore water - su tu podzemne teple pramene a nie je ta voda vhodna na pitie, ale je pouzitelna na polievanie zahrady alebo umyvanie mimo domu.
Rychlo sa ideme opytat na informacie, ci je este volne ubytovanie v Monkey Mia. No zistujeme, ze tam musime ist osobne, lebo to funguje na principe kto prv pride ten prv melie, ziadne rezervacie neprijmaju. Za dolar doplname pitnu vodu z automatu na vodu, aby sme jej mali dostatok na tomto polostrove a rychlo palime co nam auto staci do Monkey Mia.
Prisli sme este za svetla a opat mame velke stastie. Dostali sme posledne miesto v kempe. I ked aj to bolo velmi drahe. 80 dolarov za jednu noc, tolko sme tu este nikdy nikde neplatili. No je to posledne miesto, mozno preto drahsie, ale nemame na vyber. Rano o 7:30 sa chceme ist pozriet na delfiny (dufam, ze naozaj pridu) a najblizsie ubytovanie je az v Danheme, tak ostavame. Slavka sa tesi tak ci tak, opat je v civilizacii, a tak si berie 10kil vseliakych samponov, uteraky, fen a odchadza do kupelne. Snad sa do rana vrati.
Ja som sa zatial podujal pripravit veceru. Dnes bude teriyaki kura s ryzovymi rezancami a zeleninou. Jednoduchy ale velmi dobry recept. Zacal som si teda v klude vsetko pripravovat a krajat, aby to bolo hotove kym sa Slavka vrati. Dovaril som to az potme, Slavka sa konecne vratila vysmiata a vyvonana zo sprchy, zjeme veceru, ja este rychlo tiez skacem sa umyt a ideme pomaly spat. Som cely nedockavy co bude zajtra. Bjoern a Kathi tu na delfiny marne cakali tri dni, tak dufam, ze budeme mat vacsie stastie.
Rano vstavame skoro, 7:30 zacina ranne krmenie delfinov, tak nech sme tam na cas. Vlastne hned na plazi pred kempom sa to cele odohrava. Tak sa zberame a spolu s nami desiatky dalsich ludi, ktori su tiez tak ako my zvedavi, co sa bude diat. Sadli sme si na schodiky a cakame. Netrvalo dlho a zjavili sa asi tri delfiny a zacali kruzit v malom zalive, co tu je. Velmi sa tesime, ze prisli.
No nie je to jedine co je tu pekne. Na plazi si len tak posedavaju pelikany a tie su veru tiez uplne nadherne. A popri tom v celkom kempe sa len tak, akoby nic premavaju emu. Clovek si ide z obchodu, alebo si len tak sedi na stolicke a popija kavu ked v tom sa zjavi z nicoho nic emu, a pozera co by kde uchmatol. Velke je to asi ako pstros, uplne super.
No ale podme k delfinom, pre to sme sem prisli. Je tu s nami uz aj ranger s pomocnikmi, ktory nam povedia co mame robit a ako sa budeme s delfinmy zblizovat. Najprv cakame skoro pol hodinu, lebo delfiny maju so sebou aj mlade a kedze je tu plytka voda, nechcu ich krmit skor ako sa mlade nakrmia. Lebo teraz delfiny plavaju dalej od brehu v hlbsej vode a to je jedina sanca pre mlade sa napit mlieka spod mamy delfinice.
Nakoniec sme sa vsak dockali aj my. Ranger zavelil a vsetci sme vykrocili smerom k vode. Vchadzame asi po kolena, on je kusok pred nami a tu budeme cakat, co delfiny spravia. Pomedzi to nam vysvetluje a rozprava rozne informacie zo zivota delfinou. A tie sa pomalicky osmeluju a prichadzaju blizsie a blizsie az nakoniec plavaju popri rangerovi, takze su od nas ani nie meter daleko. Po dalsej pol hodine prichadzaju dalsi pomocnici s vedrami plnymi ryb a nastava ocakavane krmenie. Z davu ludi nahodne vyberaju stastlivcov, ktory mozu dat rybu delfinovi priamo do ust. Nas zial nevybrali, ale zazitok z toho je viac menej taky isty. Takto sa to opakuje az kym sa vsetky ryby neminuli. Delfiny tiez za chvilku pochopili, ze uz viac nebude a odchadzaju zo zalivu naspat do mora. A tymto sa cele predstavenie konci.
My sa vraciame k autu naranajkovat sa a tiez vyrazame na severny cip polostrova, do Francois Peron narodneho parku. Cely park je pristupny len autam so 4x4, cesta je sice piesocnata, no je to iba rovina takze sa jazdi omnoho jednoduchsie. Ani gumy nedavam na 20psi, zatial postacuje bez problemov 30. Prva zastavka je farma s ovcami. Je tu tiez teply pramen artezkej studne, domaci z toho urobili maly bazenik. No teplo je nam aj bez toho, tak si len pozerame proces strihania vlny, lebo zo starej casti tu urobili taky naucny chodnik pre turistov.
Kusok dalej piesocnatou cestou sa dostavame k velkej lagune a tu planujeme obedovat. Bol som si aj trosku zaplavat, voda mi prisla trosku chladnejsia ako inde, ale aspon som sa dobre osviezil. V celom parku je vela kempov, aj tu je jeden priamo na plazi. No su tu aj nase milovane muchy, takze obed (gulas z domu) zohrievame so sietkami na hlavach. Po obede odchadzame a prechadzame celym parkom az uplne na jeho najsevernejsi bod. Tu je opat spravena pekna vyhliadka. No nez sa sem dostaneme, musim napokon aj tak vypustit gumy na 20 psi, lebo posledny usek je strasne jemny a hlboky piesok, a auto sa jednoducho odmieta posunut. So spravnym tlakom ale nemame ziadny problem, tak len dufam, ze uz dalsi defekt nedostaneme.
Velmi popularne je tu, respektive asi uplne vsade v Australii chodit na ryby. Takze aj tu na severnom cipe polostova stretavame kopec rybarov, ktory tu posedavaju a popijaju pivo. A popri tom snad aj nieco obcas chytia. Ktovie, vody su tu vraj plne ryb, takze snad neobidu naprazdno. My sa pomaly musime vratit, aby sme pred zotmenim dosli do Denhamu. Najprv sme planovali prespat kusok nizsie od mesta, su tu tiez kepmy zadarmo, no treba sa zaregistrovat do stvrtej. My prichadzame do mesta nieco po piatej a tak nam neostava nic ine, len tu ostat v normalnom, civilizovanom kempe. A to je opat balzam na dusu pre Slavku.
Kemp je taky standardny, uz sme si na to celkom zvykli. Pripravil som veceru, davame si obaja sprchu a po dlhsej dobe mame opat internet, tak aspon aky taky navrat do civilizovaneho sveta. Zajtra nas ale caka dlhy den, tak uz ideme spat.
Je pondelok, prveho aprila a odchadzame z Denhamu. Dnes mame pred sebou 330kilometrov, ciel nasej cesty je mesto Carnarvon. Tu prespime a v utorok rano tu snad kupime novu pneumatiku. Teraz mame iba jednu rezervu, no chodit mimo asfaltiek sa citim lepsie s dvoma. Cestou s Denhemu sa zastavujeme este na rannej prechadzke po plazi ponize mesta a tiez sme si este raz zasli na Shell Beach, velmi sa nam tu paci. Zvysok dna uz travime takmer stale len za volantom. Cestou miname 26tu rovnobezku a prechadzame do severozapadnej Australie. Kedysi davno totiz definovali prave tuto rovnobezku ako miesto za ktorym je uz v lete strasne teplo a preto to povazovali za nie najlepsie miesto na zivot a pracu. Ale to sa postupne s prichodom priemyslu samozrejme zmenilo.
Do Carnarvonu prichadzame dost skoro poobede, mame preto aj trosku casu a ideme sa poprechadzat na miestne molo. Taha sa viac nez kilometer ponad plytke more. Vecer si vyberame jeden kemp spomedzi asi styroch. Vela ludi tu nie je, kemp je ale celkom pekny. A keby aj nie, na jednu noc nam to aj tak velmi nevadi.
Na druhy den v utorok si rozdelujeme ulohy. Slavka ide na nakup doplnit potraviny, ja zase do servisu kupit novu pneumatiku. Vsetko prebieha hladko podla planu, akurat teda si pekne priplatime, za jednu pneumatiku tam nechavam takmer 400 dolarov. No ale co uz mam robit, na vyber nemame. Lepsie zaplatit teraz ako mat potom niekde problemy a platit omnoho viac za odtahovu sluzbu. Natankujeme plnu nadrz a naberame kurz Coral Bay (koralovy zaliv)Vsetky fotografie najdete na:
