Kedze sme si nedavno zadovazili naozajstne auto, uz som sa nevedel dockat vikendu, ked ho pojdeme naozaj vyskusat v praxi. Nakoniec som sa dockal. V pondelok 4.3 sme mali sviatok, takze mame predlzeny vikend. Nasim cielom je narodny park Kalbarri, taky maly australsky Grand Canyon vzdialeny necelych 600km od Perthu.
Vyrazili sme hned v piatok poobede po praci, aby sme z tych 600 kilometrov spravili co najviac. Cielom je maly kemp na plazi menom Coronation, cca 450 km, takze to by sme mali do vecera stihnut. Vyrazame o tretej pobede, no kym sme sa vymotali z mesta, presla viac nez hodina. Predsa len, je piatok a vsetci sa niekam hrabu, kedze je predlzeny vikend. Cesta bola celkom fajn, polovicu sme uz isli ked sme boli v Jurian Bay minuly rok, takze nam to celkom rychlo ubiehalo.
 |
| Natural Bridge |
Co sa tyka nasho 'traktora', drzal sa celkom dobre. Musim ale povedat, ze to nie je ziadny sprinter. Size sa pod kapotou skryva 4.2 litrovy dieselovy motor, no je bez turba a to je znacne poznat. Troopy tiez nie je ziadny vychrtlik, ponhnut tuto dvojtonovu obludu, to chce vela energie. A tak do kopca zapasime s nakladiakmi. Ak sa zabudnem rozbehnut na 110km/h, tak na kopci ledvou ideme 70 na stvorke. Ale podstatne je, ze toto auto nie je stavane na rychlost, ale na vytrvalost a hlavne do terenu. Tam snad ukaze svoje prednosti.
Na plan Coronation dorazame nieco po deviatej vecer po tme. Je to vlastne len velke parkovisko hned na plazi, akurat su tu zakutia s krikov, kam sa mozme schovat. V strede zachody a sprcha - ale ziadna voda, takze sprcha stylom prines si vlastnu vodu, zachod klasicky septik, no velmi pekne urobeny bez neziaduceho zapachu. Nasli sme si maly flek na nase auto a ... chcel som napisat a zacali sme stavat stan, ale nie. Tentokrat to bolo omnoho rychlejsie. Odistit styri uchytky, trosku potlacit a miesto na spanie je hotove. Tak toto sa mi naozaj velmi paci. Ziadna namaha, spat mozme vlastne takmer hocikde. Vyskriabali sme sa teda hore a lahli si spat. Zajtra nas caka dlhy den.
Rano sme vstali trosku neskor ako sme planovali, ale nevadi, casu by sme mali mat tak akurat. Narajankovali sme sa a vyrazame smer Kalbarri. Dnes rano soferuje Slavka, aby si to tiez trosku vyskusala. A az na male problemy s volantom, ktory je naozaj velmi citlivy si pocinala vcelku dobre. Akurat si musela sadnut este na vankus, aby videla poriadne pred seba. Mame v plane prejst si pobrezie az do mesta.
 |
| na farme |
Nasa prva zastavka je Natural Bridge (prirodny most). Ide o eroziou vytvoreny otvor v skale ponad ocean, co vytvara dojem mosta. Cele pobrezie je velmi pekne. Vysoke utesy obrusene vetrom a morom vybiehaju z vody do velkej vysky, vyzera to naozaj velmi pekne. Uz standardne sme milo prekvapeny verejnymi zachodmi - opat su v perfektnom stave spolu s umyvadlom a mydlom. Z Natural Bridge vedie osem kilometrova tura popri pobrezi smerom do Kalbarri, no kedze je uz takmer obed, volime australske riesenie a vsetky vyhliadky absolvujeme autom.
Spravili sme si ale aspon kratku polhodinovu prechadzku, aby sme aspon nieco urobili pre svoje zdravie. A uz vyrazame autom na dalsiu zastavku - Eagle Gorge (Orlia roklinka). Vyhlad na ocean je naozaj krasny. Zasli sme sa pozriet aj na miestnu plaz, no plavat sme nesli. Akurat som si omocil nohy, aby sa nepovedalo. Uz sme trosku rozmaznany, more nam pride ako standard.
 |
| Kalbarri National Park |
Z Eagle Gorge pokracujeme cez dalsie vyhliadky az na poslednu s nazovm Red Bluff (cerveny utes), ktora je uz tesne pred mestom Kalbarri. Slnko svieti cely den, no celkom zacal fukat vietor, tak sa pomaly zberame a ideme do mesta. V informaciach som si kupil poriadny zalesacky sirak, aby mi nespalilo hlavu a tiez sme zaplatili vstupne do parku, kam pojdeme zajtra. Ostava uz len vybavit ubytovanie.
Na tento vylet sme planovali prespat na miestnej farme. No ked som sa im po viacerych pokusoch nakoniec dovolal, povedali mi, ze su este zavreti a sezona pre nich zacina az na Velku Noc. No odporucili mi vyskusat miestny ranc, tak sme tam zasli. Je to ranc s konmi, vyzera to velmi pekne, vsade dookola ohrady s konmi, v strede ranc, travnik, bazen a miesto na kempovanie. Tak sa nam to zapacilo, ze sme si zaplatili ubytovanie na obidve noci.
 |
| Kalbarri |
 |
| Slavka a termiti |
Podvecer sme este zasli do mesta k rieke, ugrilovat si veceru a takmer po tme sa vraciame spat na ranc. Zdvihli sme strechu na aute a mozme spat. Maju tu jedneho kona, ktory ma asi nieco s nohou, lebo cely cas si sada na zem a nechce stat. Tak to tu vodia dookola po trave a snazia sa ho nutit aby si nesadal. Takto sa o neho starali takmer celu noc. No rano sme ho tam uz nevideli, tak dufam, ze sa mu nic zle nestalo.
 |
| Nature's Window |
Dnes mame na plane ist do parku. Ako prve si ideme pozriet Nature's Window (prirodne okno) - co je opat eroziou vytvorena diera v skale. Cesta sem uz nie je asfaltka ale pieskova cesta. No aby to nebolo take lahke, je znacne vrubkovana. Tym myslim nieco ako vlnity plech s vlnkami asi 10-15cm od seba. Takze v aute sa vsetko trasie, drnci a vrci, vsetky zuby mi idu vypadnut. Trik je v tom najst spravnu rychlost aby auto len preletelo po vrchoch vlniek a tym padom je jazda omnoho plynulejsia. Tato rychlost je niekde medzi 70-80km/h, co zase sposobuje miernu nestabilitu auta, kedze ideme po nespevnenej piesocnatej ceste.
 |
| ...voda vyschla.. |
Asi ani nemusim spominat, ze jediny, kto ma z tohto zazitok som ja. Slavke sa to moc nepaci a nezdiela moje nadsenie. Asi po pol hodine prichadzame na miesto urcenia. No napriek tomu, ze sme vyrazili dost zavcasu je tu uz celkom vela ludi a tak rovno vyrazame na 8km turu okolo kanonu. Je to taka slucka, takze sa za par hodin zase vratime na to iste miesto a snad tu uz nebude tak vela ludi a budeme sa tu moct kludne pomotat.
Trek je pekny, no je strasne teplo. Neviem si ani predstavit, ako tu musi byt v decembri v najvacsich horucavach. Jedina vec, co trosku kazi dojem, je nedostatok vody v rieke tecucej cez kanon. Kedze je po lete, miesto zurciacej rieky je tu polovyschnuta takmer stojata voda, co nie je az take uzasne. Ale neda sa ist vsade len po zime, musime robit kompromisy.
Za par hodin sme sa vratili spat na Nature's Window a veru vsetci uz davno odisli, tak sme si tu mohli v klude porobit vela fotiek. Najedli sme sa a vyrazame dalej. Ostava nam este niekolko vyhliadok - no tu sa uz neda ist na ziadnu turu, tak to vsetko len obehneme autom - Z Bend, Hawks Head, Ross Graham. Vsade je pekne, len skoda tej rieky, malo by to urcite iny smrnc.
 |
| Z-Bend |
Vecer sa vraciame opat na ranc, spravili sme si veceru a unaveny po celom dni si lihame spat. V pondelok rano nas caka cesta domov - takmer 600 kilometrov, takze to bude taky celodenny vylet s malymi prestavkami. Prvu robime hned v Kalbarri na ranajky, aby sme si este na chvilku uzili toto male mestecko.
 |
| HMAS Sydney II Memorial |
Druhou je mesto Geraldton. Zastavujeme v starom meste a ideme sa na chvilku poprechadzat. Sadli sme si tu aj na obed a hned potom vyrazame pozriet si najvacsiu pamiatku v meste - memorial vojnovej lode HMAS Sydney II. Cestou z mesta sa este zastavujeme na plazi pri starom majaku a potom uz naozaj vyrazame smer Perth.
Tak, predlzeny vikend je za nami, vyskusali sme si nase nove auto a musim povedat, ze v skuske obstalo na vybornu. Velmi sa mi paci ako je to vo vnutri usporiadane a hlavne, ze nemusime hladat miesto na stanovanie - da sa prespat takmer vsade. Tak uz sa tesim na nejaky dalsi vylet.
Vsetky fotografie najdete na:
Kedze sme si nedavno zadovazili naozajstne auto, uz som sa nevedel dockat vikendu, ked ho pojdeme naozaj vyskusat v praxi. Nakoniec som sa dockal. V pondelok 4.3 sme mali sviatok, takze mame predlzeny vikend. Nasim cielom je narodny park Kalbarri, taky maly australsky Grand Canyon vzdialeny necelych 600km od Perthu. 
Vyrazili sme hned v piatok poobede po praci, aby sme z tych 600 kilometrov spravili co najviac. Cielom je maly kemp na plazi menom Coronation, cca 450 km, takze to by sme mali do vecera stihnut. Vyrazame o tretej pobede, no kym sme sa vymotali z mesta, presla viac nez hodina. Predsa len, je piatok a vsetci sa niekam hrabu, kedze je predlzeny vikend. Cesta bola celkom fajn, polovicu sme uz isli ked sme boli v Jurian Bay minuly rok, takze nam to celkom rychlo ubiehalo.
Na plan Coronation dorazame nieco po deviatej vecer po tme. Je to vlastne len velke parkovisko hned na plazi, akurat su tu zakutia s krikov, kam sa mozme schovat. V strede zachody a sprcha - ale ziadna voda, takze sprcha stylom prines si vlastnu vodu, zachod klasicky septik, no velmi pekne urobeny bez neziaduceho zapachu. Nasli sme si maly flek na nase auto a ... chcel som napisat a zacali sme stavat stan, ale nie. Tentokrat to bolo omnoho rychlejsie. Odistit styri uchytky, trosku potlacit a miesto na spanie je hotove. Tak toto sa mi naozaj velmi paci. Ziadna namaha, spat mozme vlastne takmer hocikde. Vyskriabali sme sa teda hore a lahli si spat. Zajtra nas caka dlhy den.
Rano sme vstali trosku neskor ako sme planovali, ale nevadi, casu by sme mali mat tak akurat. Narajankovali sme sa a vyrazame smer Kalbarri. Dnes rano soferuje Slavka, aby si to tiez trosku vyskusala. A az na male problemy s volantom, ktory je naozaj velmi citlivy si pocinala vcelku dobre. Akurat si musela sadnut este na vankus, aby videla poriadne pred seba. Mame v plane prejst si pobrezie az do mesta.
Spravili sme si ale aspon kratku polhodinovu prechadzku, aby sme aspon nieco urobili pre svoje zdravie. A uz vyrazame autom na dalsiu zastavku - Eagle Gorge (Orlia roklinka). Vyhlad na ocean je naozaj krasny. Zasli sme sa pozriet aj na miestnu plaz, no plavat sme nesli. Akurat som si omocil nohy, aby sa nepovedalo. Uz sme trosku rozmaznany, more nam pride ako standard.
Na tento vylet sme planovali prespat na miestnej farme. No ked som sa im po viacerych pokusoch nakoniec dovolal, povedali mi, ze su este zavreti a sezona pre nich zacina az na Velku Noc. No odporucili mi vyskusat miestny ranc, tak sme tam zasli. Je to ranc s konmi, vyzera to velmi pekne, vsade dookola ohrady s konmi, v strede ranc, travnik, bazen a miesto na kempovanie. Tak sa nam to zapacilo, ze sme si zaplatili ubytovanie na obidve noci.
Podvecer sme este zasli do mesta k rieke, ugrilovat si veceru a takmer po tme sa vraciame spat na ranc. Zdvihli sme strechu na aute a mozme spat. Maju tu jedneho kona, ktory ma asi nieco s nohou, lebo cely cas si sada na zem a nechce stat. Tak to tu vodia dookola po trave a snazia sa ho nutit aby si nesadal. Takto sa o neho starali takmer celu noc. No rano sme ho tam uz nevideli, tak dufam, ze sa mu nic zle nestalo.
Dnes mame na plane ist do parku. Ako prve si ideme pozriet Nature's Window (prirodne okno) - co je opat eroziou vytvorena diera v skale. Cesta sem uz nie je asfaltka ale pieskova cesta. No aby to nebolo take lahke, je znacne vrubkovana. Tym myslim nieco ako vlnity plech s vlnkami asi 10-15cm od seba. Takze v aute sa vsetko trasie, drnci a vrci, vsetky zuby mi idu vypadnut. Trik je v tom najst spravnu rychlost aby auto len preletelo po vrchoch vlniek a tym padom je jazda omnoho plynulejsia. Tato rychlost je niekde medzi 70-80km/h, co zase sposobuje miernu nestabilitu auta, kedze ideme po nespevnenej piesocnatej ceste. 
Za par hodin sme sa vratili spat na Nature's Window a veru vsetci uz davno odisli, tak sme si tu mohli v klude porobit vela fotiek. Najedli sme sa a vyrazame dalej. Ostava nam este niekolko vyhliadok - no tu sa uz neda ist na ziadnu turu, tak to vsetko len obehneme autom - Z Bend, Hawks Head, Ross Graham. Vsade je pekne, len skoda tej rieky, malo by to urcite iny smrnc.
Tak, predlzeny vikend je za nami, vyskusali sme si nase nove auto a musim povedat, ze v skuske obstalo na vybornu. Velmi sa mi paci ako je to vo vnutri usporiadane a hlavne, ze nemusime hladat miesto na stanovanie - da sa prespat takmer vsade. Tak uz sa tesim na nejaky dalsi vylet.
No comments:
Post a Comment