Zacala Velka Noc, berieme si tyzden dovolenku a vyrazame na 10 dnovy vylet na sever, cielov je niekolko - Steep Point, Monkey Mia, Ningaloo reef a Exmouth. Ale podme pekne poporiadku. Vyrazame uz klasicky na vecer hned po praci, aby sme usetrili jeden den a dostali sa aspon kusok blizsie k cielu. Opat planujeme prespat na Coronation Beach, co je cca 450km od Perthu. Vyrazili sme nieco po druhej poobede a prichadzame sem vecer o osmej. No kedze je Velka Noc, na nasu smolu je kemp kompletne obsadeny.
Je tu sice mnozstvo miesta na parkovanie, no tieto miesta su len na denne parkovanie. Mysleli sme si, ze tu aj tak budeme moct prespat, no hned k nam prisiel spravca parku a oznamil nam, ze musime ist prec, ze zial uz nema volne miesta a na dennom parkovisku byt nemozme. Nechcelo sa nam ale takto na noc hladat nejake ine miesto, tak sme sa ho snazili nejako ukecat. Nechcel vsak velmi povolit, ale bol velmi mily a ochotny a poradil nam, ze mozme ist kempovat hned za jeho park na plaz. Ze akonahle budeme za kempom, uz to nie je jeho zodpovednost a mozeme spat kde sa nam chce.
Tak sme sa podakovali a vybrali sme sa offroad cez pieskove duny na plaz. Neboli sme tu vobec sami. Mnozstvo dalsich ludi, hlavne rybarov tu uz niekolko dni nocovalo a chytali tu ryby. Zaparkovali sme teda kusok za nimi aby sme mali ake take sukromie a tiez aby nas hned rano nezobudili. Tak, a prvu noc spime doslova par metrov od oceanu na plazi. Je takmer spln, noc je jasna, no totalna romantika. Ideme si lahnut, rano pokracujeme dalej na severozapad, ciel je najzapadnejsi bod Australie - Steep Point.
Vstali sme dnes celkom skoro a pokracujeme na nasej ceste. Caka nas asi 250km, kym prideme k odbocke na Monkey Miu a Steep Point. Na tejto odbocke je tiez nasa posledna moznost doplnit zasoby a hlavne opat natankovat, kedze potom budeme mimo civilizacie na dalsich takmer 400km. Naplnili sme nadrze kolko sa dalo, mame so sebou pre istotu aj rezervnu 20l bandasku s naftou, takze by sme to mali vsetko zvladnut uplne v pohode. 
Prva zastavka po ceste je Hamelin Pool, jazero, v ktorom sa nachadzaju jedny z najstarsich stomatolitov na svete. Nepytajte sa ma, co to tie stomatolity su, lebo si to uz nepamatam. Ocividne nejake super stare bakterie tam ziju a cele to vyzera ako taky maly jaskynny kvapel, akurat ze je to na dne jazera. Pravdupovediac, ma to velmi nezaujalo. Jazero bolo pekne, ale tie stomatolity, nech si rastu kolko sa im chce. Plaz bola zato tvorena krasnymi malickymi bielymi muslickami, jedine negativum, opat je tu neskutocne mnozstvo dotieravych much, takze cochvila isto vytiahneme nase sietky, aby sme sa proti nim nejako mohli branit.
Na zaciatku tejto cesty bola ale tabula, aby sme si vyfucali kolesa na 20psi, a s tymto tlakom by sme nemali mat ziadny problem vyjst akukolvek pieskovu dunu. Akurat este celkom dobre neovladam techniku jazdy a miesto pouzivania pomalych prevodov, idem vlastne dost rychlo - aby sme sa vystverali na kopce, no takymto stylom na dunach skaceme a hopsame ako na hojdacke. Az na dalsi den nam to domaci pan vysvetlil, ale o tom neskor.
Dorazili sme na miesto urcenia, musime sa prihlasit u rangera a tiez si zabezpecit miesto v kepme. Mame velke stastie, nic sme si nezarezervovali dopredu, no niekto sa odhlasil, tak maju volne miesto. Ono to ani nie je kemp v pravom slova zmysle, len popri ceste urobili na plazi miesta a kazde jedno miesto je vlastne jeden kemp pre jedno auto.
Na Steep Point, prichadzame len kratko pred zapadom slnka, tak nam neostava vela casu. Chvilku sa kochame vyhladom na ocean a uz musime ist spat na svoje miesto, navarit nieco na veceru a ist spat. Zacal ale fukat celkom silny vietor a spat na plazi s vetrom v chrbte nie je az take prijemne. Auto nie je vlastne nicim chranene a s vystrelenou strechou sa kyvoce este viac ako normalne. Slavka ma strach, ze sa moze nieco stat a tak volime plan B - strecha ide naspat dole, vyberame veci s auta a budeme spat nie na poschodi, ale na prizemi. Lavica vzadu sa totiz da tiez rozlozit na postel, takze v podstate vo vnutri auta vedia prespat styria ludia.
Zastavujeme na rovinke odfotit si tieto duny, ked vtom zistujem, ze uz nejaky cas mame defekt na zadnom kolese. A kedze zistit vyfucane koleso v stave, ked su vsetky viac menej vyfucane a este k tomu v hlbokom piesku je pre mna zatial nemozne, nezbadal som, kde sme trafili nejaku skalu. Tym padom je cela pneumatika rozsekana a budeme ju musiet vyhodit.Zacinam vymenu kolesa ked sa oproti nam zjavi dalsie auto, vystupuje starsi chlapik a ponuka nam pomoc. Neodmietam, aspon budem mat moznost sa s nim porozpravat co a ako. A tak mi vysvetluje zaklady, ako mam vlastne jazdit. Netreba sa do kopca extra rozbiehat, prave naopak, zastat, zaradit pomaly prevod a pekne s tymto prevodom prejst vsetky tazke useky. Ked tazky usek skonci, opat v prevodovke prepnut na normalny prevod a mozme ist dalej. No a hlavne davat velky pozor v zakrutach na skaly, lebo to je dovod preco sme dostali defekt. Museli sme trafit isto nejaku skalu, na ktorej praskne dusa v pneumatike a nasledne pneumatika vyfuci.
Nakoniec sme koleso stastne vymenili, podakovali za pomoc a pokracujeme v ceste. Mame pred sebou uz len jednu pieskovu dunu, ktoru sme zvladli na jednotku a uz sme mimo ohrozenia. Sice este hodinku ideme po hrbolatej ceste, no nakoniec sme to vsetko zvladli a prichadzame konecne na asfaltku.Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment