Coral Bay a Ningaloo Reef

kto najde 2 delfiny?

Je utorok, vyrazili sme z Carnarvonu a pomaly ale isto sa blizime k vytuzenym koralovym utesom, kde budeme par dni snorchlovat a potapat sa. Cesta ubieha celkom fajn, mame trosku viac casu tak robime malicku zachadzku do Coral Bay-u. A robime velmi dobre, je to tu jednoducho nadherne. Mesteckom sa to nazvat ani neda, je to len jedna ulica, jeden hotel, jeden obchod a dva kempy. To je cele. No zaliv je proste rozpravkovo blankytne modry.

Slavke sa odtialto ani nechce odist, no ja dufam, ze po ceste toho este velmi vela pekneho uvidime. Preto sme sem prisli len na chvilku. Naobedovali sme sa, a zasli sme sa trosku okupat do zalivu. Voda je uplne tepla, ludia tu sedia vo vode na stolickach, pani kusok dalej si vo vode po pas cita knizku, no hotovy raj na zemi. Ideme sa spolu so Slavkou tiez omocit, ked tu zrazu oproti nam plutva.

Slavka hned zmeravela a vybehla na breh mysliac si, ze ide o zraloka. Ja som si nebol uplne isty, no kricala aj na mna aby som siel von, tak som pomalicky ustupoval. No za par sekund som uz videl, ze to nie je zralok, ale dva delfiny. Plavali si len tak cez zaliv. Keby som sa nehybal, isli by tesne okolo mna. Takto ma minali asi v dvoj-troj metrovej vzdialenosti. Ale aj tak to bolo uplne super.

Navela navela som Slavku prehovoril, aby sme vyrazili dalej, aj ked je tu uplne nadherne. Vsak ak sa bude dat, cestou spat sa tu zastavime. Ja dufam, ze takto pekne bude aj dalej na Ningaloo Reefe. Par kilometrov za Coray Bayom schadzame z asfaltky mimo cesty a opat zacina dobrodruztsvo. Musime prejst asi 50 kilometrov aby sme sa dostali na ranc, kde si opytame povolenie prejst popri plazi az hore na sever do narodneho parku.

Cesta prebieha v pohode, netreba ani 4x4 zapinat. Akurat su tu obcas poriadne ostre kamene, tak davame pozor, aby sme nedostali defekt a ak aj dostaneme, aby sme to okamzite zbadali a neprisli o dalsiu pneumatiku. Podvecer sme dorazili k majitelom, no dostavilo sa prve sklamanie. Tato cast koraloveho utesu a prilahleho pozemku je ich sukromnym majetkom, no a na vsetkych pristupoch na plaz su brany so zamkami. Ak by sme tam chceli ist, musime si pozicat kluc a potom ho zase vratit. No my nemame cas chodit hore-dole, takze prespime len tak na luke kusok od mora a dalsi den pojdeme priamo do narodneho parku. 

juzny kriz, len si to treba zvacsit:)

Neskor sme ale zistili, ze toto je novinka. Stretli sme chlapika, ktory tu bol pred styrmi rokmi, vtedy stacilo len zaplatit majitelom za prechod ich pozemkom, no vsetky plaze boli volne pristupne. Vravel nam, ze pravdepodobne stara pani zomrela a novy majitel zmenil podmienky. Comu sa na druhej strane neda cudovat, je mozne, ze mnoho ludi zneuzivalo dobrotu predoslej majitelky a akurat prefrcali okolo bez toho aby jej zaplatili za prenocovanie. Nuz, aj zla skusenost je skusenost. 

Na druhy den teda prechadzame ich pozemkom, potom kusok cez armadnu obrannu zonu az napokon z juhu prichadzame do narodneho parku Cape Range. Vsade v knihach sa pise, ze nas este bude cakat brodenie rieky, ktora vteka do mora a preto je nutne ju prejst iba pocas odlivu. No napriek tomu, ze tu prave konci obdobie cyklonov, co je obdobie dazdov, tieto neboli dostatocne vydatne na to, aby rieka prerazila pieskovu barieru a dostala sa do mora. Tak miesto brodenia rieky brodime len velmi jemny a hlboky piesok. Na druhej strane aspon sa nam nic nestalo a neuviazli sme niekde v strede rieky.

A prichadzame do vytuzeneho Cape Range parku. Ako prve sa hned sa riekou vyberame na malu prechadzku popri jej koryte smerom proti prudu. Rokmi tu voda vytvorila poriandy kanon, tak sa je aspon na co pozerat. Nie je dnes ani tak strasne teplo, pofukuje vetrik a su aj nejake oblaky, tak sa nam vyborne chodi.

Naobedovali sme sa a to uz sa neviem dockat kedy prideme na nejaku plaz, kde si budem moct konecne zasnorchlovat. Prechadzame jednu plaz za druhou az nakoniec kotvime v Tyrkysovom zalive. Vraj je to jedno z najkrajsich miest na snorchlovanie. Vyberam preto masku a plutvy a vyrazame. No ako som vravel, dnes pofukuje vietor, a tak je aj more trosku nepokojne a zvlnene. Ale aj tak som tam vliezol a veru, nebolo co lutovat. Nadherne koraly vsade navokol spolu s mnozstvom pestrofarebnych ryb. No proste uplne najkrajsia cast dovolenky. Na toto sa veru oplatilo prejst tych viac nez tisic kilometrov.

Podvecer sme sa ubytovali priamo tu v parku v kempe. Je tu mozstvo kempov hned pri vode, no su to len take velmi jednoduche kempy. Jediny kontakt s civilizaciou je zachod a to je vsetko. Zvysok kempu tvori len zopar rovnych miest na parkovanie karavanu alebo na postavenie stanu. Kempy vsak nie su velke, niektore maju len 3-4 miesta, ine okolo desat.

Prichadzame do jedneho, kde je akurat volne posledne miesto, vola sa Ned's Camp (Nedov kemp) Staraju sa on dvaja dobrovolnici - dochodcovia. Taky mili parik z anglicka. Vymysleli jednu velmi peknu vec - kazdy den vzdy o pol siestej vecer sa vsetci, teda kto chce, stretneme pri plazi pri stole s lavickami a ludia rozpravaju zazitky z celeho dna, alebo odkial su a kam cestuju. Je to celkom pekny sposob ako spoznat novych ludi a hlavne zistit informacie o roznych inych castiach Australie. Preto sme sa nakoniec rozhodli v tomto kempe ostat dva dni a odideme odtialto az v piatok.

Dalsie dva dni prebiehaju velmi podobne. Cely stvrtok travime na plazi - Lakeside. Je to nasa najoblubenejsia plaz na snorchlovanie. Koraly su iba kusok od brehu, ked je odliv su tak blizko, ze treba davat pozor, aby ich clovek plutvou neposkodil. Najprv rano snorchlujem opat iba ja, Slavka sa boji ist do vody. Aj som ju navela navela presvedcil aby to , no strach je vacsi a z vody odchadza na breh. Tak sa ponaram sam a kusok za dalsim koralom objavujem obrovsku korytnacku, ktora je tu na obede.

Toto sa Slavke velmi zapacilo a zda sa, ze zvedavost vyhra nad strachom. No este predtym musime ist do mesta kupit plavacie koleso. Teda, tu nepouzivaju kolesa, ale take dvojmetrove polyuretanove tyce priemeru asi 10cm. Treba si ju dat pod pazuchy a je. Pre istotu kupujeme dve a poobede sme opat na tom istom mieste. Prvy pokus je opatrnny, chvilku to trva kym sa Slavka odvazi, no nakoniec ked ponori hlavu a vidi to vsetko krasne pod hladinou, prestane sa bat a venuje sa len tomu krasnemu divadlu. Korytnacka bola stale na tom istom mieste, takze sme mali stastie a videla ju aj Slavka.

Po pol hodinke sme isli na breh, ja som sa ale este predsa len chcel vratit. A veru dobre som urobil. Uz sa zvecerievalo a mal som opat stastie. Podarilo sa mi stretnut zraloka lagunoveho (reef shark). Ako som uz spominal, cloveku neublizi, dorasta len do dlzky dvoch metrov, ale zazitok to bol veru paradny.

V piatok sa uz ani Slavka neboji, ideme znovu ponarat, no na povodnom mieste uz korytnacka nie nie. Tak popozerame aspon rybycky. Po nejakej dobe sa opat trosku rozfukalo a Slavka sa rozhodla, ze uz stacilo a treba ist na breh. Ja som si opat zobral fotak a spravil som si este jedno koliecko okolo koralov. A co cert nechcel, blizko jedneho som uplne nahodou tu nasu staru korytnacku nasiel, ako si na dne podriemkava. Tak som si ju este par krat odfotil, zakyval jej a kazdy sme sli svojou cestou.

V piatok poobede uz pomaly vyrazame, chceme prenocovat v Coral Bay-i, lebo tam sa nam strasne pacilo. Planujeme tam ostat celu sobotu a potom v nedelu od skoreho rana do neskoreho vecera soferovat domov. Dnes sa este zastavujeme cestou na niekolkych vyhliadkach, pri vraku lodi a potom tiez robime zachadzku do dvoch kanonov. Zavolal som ale do kempu a povedali, ze maju vela miesta, takze sa nemusime velmi ponahlat. Otvoreni su az do siedmej vecer, tak planujeme prichod nieco po siestej. A tak aj bolo, akurat zapadlo slnko ked sme dorazili do Coral Bayu. Ubytovali sme sa, a miesto spania cely vecer travime na internete. Asi sme uz boli dlho mimo civilizacie, tak musime dobehnut co sme zameskali.

V sobotu rano sme sa vybrali tiez si sem zasnorchlovat, no musim povedat, ze som bol dost sklamany. Voda bola dost spinava, ale nie od ludi, no od koralov. Tie totiz prave v tomto obdobi vypustaju spory, a preto bolo more dost mutne. No nielen to. Je tu omnoho menej rybiciek a aj koraly su prevazne iba hnede. Nie je to az take pekne ako hore na severe. Je mozne, ze kto ma lod a vie sa dopravit kilometer od plaze priamo ku koralovemu utesu, mozno tam je to lepsie. Takze pre nas Coral Bay vyhrava jedine krasnym zalivom, na snorchlovanie treba ist trosku vyssie. 

Boli sme sa este trosku poprechadzat po plazi, vsade nas sledovalo mnozstvo krabov, ktore vzdy vystrcili tykadla a tesne pre tym, ako sme k nim prisli vzali doslova nohy na plecia a pelasili rychlo do vody. Zbadali sme aj jednu plavajucu korytnacku, takze zivot v mori je aj tu, len asi nie su az take pestre koraly ako sme cakali.

Vecer sme si dali rychlo sprchu a odchadzame. Chceme prejst len 150 kilometrov kym sa zotmie a prespime na odpocivadle mimo cesty. To preto, aby sme zajtra mali menej pred sebou. Aj tak nam ostane takmer tisic kilometrov. Tesne pred zotmenim sme dorazili na miesto urcenia, ugrilovali si posledne parky a mozme ist spat.

Je pravda, ze to nebola uplne najlepsia noc, lebo odpocivadlo je dost blizko od cesty a kamiony nas celu noc budili. A aby toho nebolo dost, z druhej strany okolo nas dupotali ovce a kozy, takze sme sa furt budili na to, ze niekto chodi okolo nasho auta.

Ale uz je tu nedela, vstavame este pred vychodom slnka. Rychle ranajky a o pol osmej uz sedim za volantom a vyrazame na cestu domov. Zastavujeme len ked naozaj musime. Jedinou vynimkou je mala odbocka v Carnarvone, kde sme sa boli pozriet na vesmirny satelit, no potom uz naozaj kopeme do vrtule a tahame ciaru domov. Do Perthu prichadzame vecer o osmej, po dvanastich hodinach v aute. Celkovo sme prekonali viac nez 3600kilometrov a minuli viac nez 570 litrov nafty. Na desat dnovy vylet je to viac nez dost, no mame kopec zazitkov, takze sa to isto oplatilo.





Vsetky fotografie najdete na:

https://picasaweb.google.com/101430570008874668546/20130402_Exmouth