Pemberton a Karri Les

Maj, lasky cas ubehol ako nic, zavaleny pracou sme sa veru nikam nedostali. No prisiel jun, predlzeny vikend - a my ideme na vylet. Roboty mam stale vyse hlavy, takze bez velkeho planovania sa rozhodujeme pre juh. Volba padla na okolie mestecka Pemberton, ktore je obklopene Karri lesom, co su obrovske storocne listnate stromy.

Z domu vyrazame az v sobotu, pretoze ako som spominal, dost som teraz v praci vytazeny a jednoducho sa nam nechcelo okamzite po praci vyrazit. Spravime si taky kludny predlzeny vikend, ziadne extra nahanacky. Do Pembertonu je to nieco cez 300 kilometrov, takze za par hodin sme tam. Pobalili sme si veci a okolo desiatej vyrazame z domu. 

Cestu na juh sme uz raz absolvovali, po dialnici to ubieha ako voda, akurat smola, ze pocasie nam veru velmi nepraje. Sice neprsi, ale je uplne zatiahnute a velmi pochmurne. Nuz, leto je prec, musime si zvykat, ze uz nebude len krasne jasno a slnecno, ale pridu aj uprsane dni. Po ceste sa zastavujeme na malu prestavku a opat sa utvrdzujem o tom, ze niektore veci su tu proste super. Kedze je predlzeny vikend a vela ludi cestuje, na odpocivadle je stanok z obcerstvenim a navyse vsetkym davaju zadarmo kavu alebo caj. Kupili sme si teda aj hot-dog, ale aj tak, je to uplne super, navyse mila, usmiata a prijemna obsluha na obycajnom odpocivadle. Jednoducho skvele.

Nakoniec odbocujeme z dialnice do vnutrozemia, nasa prva zastavka, asi 100 kilometrov pred Pembertonom, je mestecko Bridgetown. Meno ma asi preto take, lebo cezen prechadza most, moc roboty s nazvom si veru nedali. Je tu uplne krasne. Jesen uz dorazila, stromy hraju vsetkymi farbami, pekne sa sfarbili do cervena. Isli sme hned do turistickeho centra, zobrat si mapku okolia a potom sme si spravili malu prechazdku po centre mestecka a okolitom parku

Vsetko sa tu zacalo nesmierne podobat na Slovensko. Vysoke stromy, farby jesene, vona lesa, no uplna fantazia. V miestnom parku sme zaparkovali na obed a potom na kratku prechadzku popri rieke. Ako vravim, skoda, ze nesvietilo slnko, bolo by to potom uplne dokonale. Kusok opodial, pri starobylom dome sme objavili pravy a nefalsovany pomarancovnik, aj sme si jeden pomaranc zobrali na ochutnavku, tak som zvedavy ako bude chutit.

Cas nas zacal trosku tlacit, v tomto rocnom obdobi sa zvecerieva uz o piatej, tak musime pokracovat dalej. Akurat som zatelefonoval do karavan-parku, kde budeme nocovat. Par kilometrov za Pembertonom, na fotkach to vyzeralo velmi pekne a navyse kazdy vecer krmia kengury, takze to bude take vesele prirodne ubytovanie. Elektrika je v cene, my mame ohrievac zbaleny so sebou, takze noci by sme mali zvladnut bez najmensich problemov.

Tesne pred Pembertonov este predsa len zastavujeme. Po ceste mame Diamantovy strom, je to obrovsky Karri strom, na ktorom je vo vyske 52 metrov postavena vyhliadka. Pouzivali ju v minulosti na sledovanie poziarov. Takychto stromov je tu v okoli viac, teraz su z nich turisticke atrakcie. Samozrejme, planujeme sa tam hore pozriet. Okolo stromu su po spirale nastrelene zelezne tycky v dvoch radoch, zboku a zvrchu oblozene pletivom tvoria aku taku ochranu pred padom, no pomedzi spodne tycky sa stale presmyknut da.

Prave zvrchu zliezal jeden parik, tak sme pockali kym zidu dole a zacali sme liezt my. Slavka prva, ja za nou, aby som ju istil. Napriek mojmu strachu z vysok som bol pevne odhodlany sa hore vystverat. No toto pevne odhodlanie zacalo vo vyske troch metrov s kazdym schodikom exponencialne klesat az som sa dostal do zapornych hodnot odhodlania. Ked som videl, kolko ma toho este caka, rozhodol som sa pre ustup. Vsak strom vidim pekne aj zo spodku;)

Slavka na moje velke prekvapenie vybehla az uplne hore ako vevericka, bez najmensieho zavahania. Skoda len, ze fotak som mal na pleci ja, takze zvrchu nemame ziadne fotky. No ale teraz uz bolo naozaj skoro pat hodin vecer, slnko zacalo zapadat a obklopeny vysokymi stromami sa zacalo velmi rychlo stmievat. Tak sme sadli do auta a rychlo sme sa ponahlali do karavan-parku, aby sme sa stihli ubytovat este za svetla.

Dorazili sme ako-tak po svetle, zaplatili sme a odparkovali auto. Kemp bol takmer prazdny, je po sezone, takze sme si mohli vybrat, kde sa rozlozime. Je to tu ale velmi pekne, kopec kengur vsade naokolo. Uz po tme sme si zohriali veceru a takto najedeny sme si lahli spat. Rano vstavame skoro, aby sme si stihli pozriet tieto nadherne Karri lesy.
Rano sme sa zobudili do chladneho a opat zamraceneho dna. Ani sa nam vstavat nechcelo. Po lezernych ranajkach sme predsa len vyrazili na vylet. Prva zastavke je mestecko Pemberton, kde sme si konecne po dlhej dobe kupili rocny preukaz do vsetkych narodnych parkov v Zapadnej Australii. Tak uz nemusime vsade kam ideme platit jednorazove vstupne. Plan dna je samozrejme Karri les. Je tu vytvoreny cca 80kilometrovy okruh cez les, tak ideme na to.
Prva zastavka je Big Brook Dam, zastavujeme a vyberame sa na prechadzku okolo priehrady. Cesta dookola trva viac nez dve hodiny, no dnes nas cas nijako netlaci. Cely okruh sa da autom obehnut do dvoch hodin, takze keby daco, doma sme raz dva. Slnko iba obcas vykukne spomedzi mrakov, ale vacsinou je zamracene. Po prechadzke nasadame do auta a pokracujeme dalej. Les je velmi pekny, Slavke to tu strasne pripomina Slovensku prirodu. Vsetko pekne vonia, vysoke stromy, no parada.
Po ceste sa zastavujeme pri viacerych mimoriadne vysokych stromoch, po obede prichadzame k malemu vodopadu. Vsade je krasne cisto, vsetko prisposobene turistom. Ponad vodopady je postaveny visuty most, tak sa mozeme prejst z jednej strany na druhu. Chvilku si tu vychutnavame celu sceneriu a zase pokracujeme v ceste lesom. Su tu vacsinou iba lesne cesty, no kedze este nie je velmi mokro a bahno, cesta sa da zvladnut na akomkolvek aute. My nas offroadovy dom na kolesach vyskusame poriadne zase zajtra, si pojdeme zajazdit cez pieskove duny na plaz.

Tak ako vcera, aj dnes mame po ceste stromy, ktore maju v korune postavenu pozorovatelnu. Dva z nich mame po ceste, tak sa tam ideme pozriet. Ja sa tentokrat ani len nepokusam o vystup, Slavka tiez nie, je unavena z predchadzajuceho. Ale ludi, co to tu skusa, je celkom dost. Viaceri musia cakat, pretoze maximalny povoleny pocet je 6 osob, aby sa na rebriku netvorili zapchy. Pomaly sa den chyli k veceru, tak robim posledne fotky a ideme spat do kempu.
V Pembertone nas este zastavili policajti, davali fukat uplne kazdemu, no toto zvladam bez problemu, kedze pivka ostali v chladnicke. Policajti si mili, pozreli aj vodicak, zazelali nam stastnu cestu a uz nam nic nebrani v navrate do kempu. Opat prichadzame takmer po tme, kym ugrilujem parky, je uz totalna tma. Samozrejme mame vo vybave super lampas, takze si veceru vychutname pri osvetleni.
Tak, a uz je tu pondelkove rano, pocas noci sa uplne vyjasnilo, a aj teraz krasne svieti slniecko. Aj kengury rano pribehli a pasu sa tu na trave. Najedli sme sa a ideme na kratky vylet na pieskove duny. Je to len kusok od Pembertonu, pomedzi stromy sa zrazu dostavame na dunu. Vypustam preto gumy na aute, a ideme na to.
Prvy vystup na pieskovy kopec vsak nevysiel, tesne pred vrchom sme zastavili, nemal som dostatocnu rychlost. Tak to skusam este raz, tentokrat na malej trojke, tak ako aj radia v letaku, ktory som si po ceste zobral. A mali pravdu, na dvojke bolo auto moc pomale a nezvladlo vystup, na trojke sme to vybehli ako srnky.

Hore na dune je to uz potom celkom lahke. Sice piesok je jemny a velmi makky, auto sa moc nezabara a po rovine nam to celkom ide. Pokracujeme na ceste na plaz, no opat sa slnko rozhodlo schovat za mraky a s krasneho slnecneho dna sa stal pochmurny zamraceny. Taketo pocasie vytvara atmosferu ako niekde v skandinavii pri mori.
Z obrovskej duny postupne klesame velmi dlhym spadom az takmer k moru. Tam nas caka iba maly kopcek a potom este jeden zjazd a sme pri mori. Fuka vietor a more je dost rozburene, najprv sme mali v plane prebrodit rieku a vratit sa inou cestou, no kedze rieka vyzera byt sirsia ako si trufam, otacame a vratime sa tou istou trasou ako sme prisli.
Prvy kratky kopec s rozbehom z plaze vybehneme celkom v pohode, no neskor, ked prichadzame k dlhemu stupaniu, dostavame sa do miernych problemov. Snazil som sa sice auto poriadne rozbehnut aby sme to vydriapali, no mnozstvo kolaji od inych aut nas tesne pred vrchom zabrzdilo a auto sa zacalo zahrabavat. Tak som radsej kusok cuvol a tentokrat som to skusil sam, bez Slavky po uplnom kraji duny, kde nebolo tak rozjazdeny piesok.
Este predtym som ale znizil tlak v pneumatikach z 20psi na slabych 13, co je takmer na hranici pouzitelnosti. Trosku menej a pneumatika sa moze v zakrute vyzut z disku. Tak a zacina adrenalin. Sadam do auta, rozbieham sa, radim dvojku a driapem sa kopcom. S nizsim tlakom v pneumatikach a menej rozjazdenou trasou nakoniec predsa len auto vyliezlo na kopec, aj ked to vyzeralo ze uz uz zastaneme teste pred vrchom. No zvladli sme to.
Okamzite zastavujem a dofukavam vsetky gumy spat na 20psi, aby sme nejaku pneumatiky niekde po ceste nestratili. A zase stres, zadna guma mi zacala fucat cez ventil. Podotykam, ze stale sme v pieskovisku a v miernom kopci. Pripajam opat kompresor a snazim sa napumpovat viac vzduchu aby som sa dostal aspon niekam na rovinu, kde koleso vymenim. No na moju radost, pri 25psi sa ventil umudril a prestal fucat. To uz prisla aj Slavka, nasadame do auta a dokoncujeme toto nase male dobrodruzstvo. Vsetko sme nakoniec zvladli a uz nas caka len par hodinova cesta domov. Urcite sa sem este vratime, Karri les ma naozaj svoje caro.

Vsetky fotografie najdete na:

https://picasaweb.google.com/101430570008874668546/20130603_Pemberton