Mame tu konecne predlzeny vikend, zima je na ustupe a my rozmyslame, kam sa tentokrat vybrat. Volba nakoniec padla na mestecko Kalgoorlie vzdialeneho asi 600 km od Perthu. Je to bannicke mesto s najvacsou povrchovou banou na svete, ktoru vraj vidno aj z vesmiru. To ale neviem potvrdit takze musime doverovat prospektom.
vyhlad z kempu
Vo stvrtok sme sa rychlo pobalili, po dlhej dobe opat vyrazime s nasim skvelym offroadom na cestu. No a v piatok hned po robote vyrazame na prvu cast nasej heroickej cesty. Trosku som si to nevyratal, no teraz uz viem, ze za pat dni musime celkovo zvladnut bezmala 1800 kilometrov. To je viac ako z Ruzomberka do Moskvy. No ale o tom potom.
Coolgardie
Prenocovat sa chystame v kempe Karalee Rocks - je to nieco okolo 500 kilometrov od Perthu a prideme sem az po tme. Toto je kemp zadarmo, takze je to vlastne len rovne miesto s toaletou asi 5 kilometrov od cesty, kde sa da prenocovat, ale na jednu noc nam to uplne v pohode staci. Prichadzame dost neskoro, az okolo pol desiatej vecer, nastastie sme to s pomocou GPS uplne bez problemu nasli.
V sobotu rano sme za zobudili do pekneho slnecneho dna. Naranajkovali sme sa a vyzarili sme dalej na nasu nekonecnu cestu. No namiesto Kalgoorlie sa dnes pojdeme pozriet kusok na juh na miestne prirodne ukazy. Totiz som predpokladal, ze nebudeme mat v Kalgoorlie tri dni co robit, tak som naplanoval male vylety okolo.
Burra Rock
Tento prvy nas zavedie po takzvanej zelenej trase asi 100km juzne. Cestou mame tri zastavky - Burra Rock, Cave Hill a nakoniec Red Hill. Tak plan je jasny, sadame do auta a vyrazame z kempu. Zatial ideme este po asfaltke, asi hodinku a pol a prichadzame do mestecka Coolgardie. Bannicky boom sa tu uz skoncil velmi davno, takze je to len opustene malicke mestecko s par domami. Odtialto odbocujeme na prasnu cervenu cestu. Tato cesta je ale vo velmi dobrom stave, takze za chvilku sme na prvej zastavke - Burra Rock. Nejdem vas velmi napinat, je to proste skala. Totiz je pravda, ze tu vedia predat turistom uplne vsetko. A toto je tiez ten pripad, ostatne posudte sami podla fotiek.
Cave Hill
Cestou zo skaly Slavku mierne vystrasil chlapik, ktory nam povedal, ze blizko pri chodniku videli hada. Akeho nemam zdania, lebo nazvy hadov po anglicky este neovladam. No mam pocit, ze je najvyssi cas si doplnit vedomosti. Z Burra Rock sme dalej pokracovali smer Cave Hill. Nie je to velmi daleko, no aj tak sme sa uz prehupli do poobedia a pomaly ale isto sa nam zacina den skracovat. Cave Hill je ale celkom pekne miesto. Mala jaskyna v skale. Trosku sme sa tu poprechadzali a tiez sme riadne dupotali, aby sme odohnali vsetkych potencionalnych hadov. Chvilku sme si oddychli a vyrazame do mestecka Kambalda, kde prespime. Tu je tiez treti bod nasej trasy - Red Hill. Maly kopec nad mestom z ktoreho je ale celkom pekny vyhlad na okolie. Sme asi 60 km juzne od Kalgoorlie, utaborujeme sa v jedinom miestnom kepme, ale je to celkom prijemne. Jedla sme si nabalili neumerne vela, tak zaciname na veceru postupne konzumovat zasoby z autochladnicky.
Red Hill
Rano vstavame s vychodom slnka aby sme najneskor o osmej vyrazili do bane juzne od Kalgoorlie. Vola sa Super Pit a ako som spominal, je to najvacsia povrchova bana na svete. Cele mesto zije len z tejto bane, kde okrem ineho tazia hlavne zlato. No na moje prekvapenie, takeho zlata veru v zemi vela nie je. V jednej tone su maximalne 2 gramy zlata a to tiez nie je rozmiestnene rovnomerne, takze velke mnozstvo obrovskych nakladnych aut vlastne jazdi len z obycajnymi skalami. Super Pit ale vyzera dost velkolepo, no mam svoje pochybnosti, ci ho vidno z vesmiru. Asi zabudli dopisat, ze si na to treba natocit Hubblov teleskop.
Super Pit
Dnes sme cez Kalgoorlie iba prebehli, chceme sa pozriet kusok viac na sever, prejst cez takzvane "mesta duchov", opustene osady po bannikoch a zlatokopoch, ktori sem pred rokmi prudili za vidinou zbohatnutia. Nie kazdemu sa to vsak ocividne podarilo. No nakoniec prislo sklamanie. Tieto "ghost towns" vobec nie su take ako som si ich predstavoval. Je to len zopar opustenych karavanov a to je vsetko. Ja som skor cakal nejaku siroku ulicu a radnicu s krcmou ako vo westernovych filmoch. Nebolo ani velmi co fotit, lebo to naozaj sa nic nestalo.
A tak pokracujeme prasnou cestou necestou, kilometre ubiehaju ako voda. Nasim cielom je jazero Ballard vzdialene biednych 300 km. Kvalita prasnych ciest je tu ale velmi dobra a ked to spojime s nasim offroadovym monstrom, je uplne jedno ci ideme 90km/h po asfaltke alebo po takejto ceste. Nieco malo popoludni prichadzame na miesto urcenia. Ide o vysusene solne jazero, kde pred par rokmi nejaky umelec umiestnil 51 zeleznych soch. Asi aby sem zacalo chodit aspon zopar turistov. No a my sme jednymi z nich.
Lake Ballard
Spat budeme priamo tu hned vedla jazera, je tu maly kemp. Zaparkovali sme auto a ideme teda na prechadzku po jazere. Sochy su dost daleko od seba, z jedneho miesta ich vidno vzdy len zopar a ako sa premiestnujeme tak sa na obzore vzdy objavuju nove a nove. Do zapadu slnka nam ostava dost casu na dlhu prechadzku, ale aj tak sme vsetkych 51 soch nepresli.
Vecer sme uz len vystrcili strechu z auta, postavili stol, stolicky a novinku - prenosnu sprchu, ktoru sme aj okamzite vyskusali. Funguje to uplne skvele, dokonca mame v aute pri motore vymennik tepla takze sme mali aj teplu vodu. Skoro ako doma. Na druhe rano som sa zobudil este pred vychodom slnka a tak som rychlo vyskocil z auta zvecnit prve slnecne luce. Pocasie vyslo, akurat som urobil par fotiek ked sa prihnali poriadne mraky a zda sa, ze dnes padne aj zopar dazdovych kvapiek. Neskor vykukla z auta aj Slavka, spravili sme si ranajky a co chvila vyrazame konecne sa pozriet aj do Kalgoorlie. Mraky sa prihnali teda poriadne, zacalo fukat a dost sa ochladilo a museli sme vytiahnut aj bundy. Je pondelok, statny sviatok a nanestastie je vela muzei a inych atrakcii zatvorenych. Presli sme sa ale aspon po hlavnej ulici a navstivili sme jedno muzeum, kde popisovali historiu zlatej horucky a bannictva v regione. Po obede sme este narychlo skocili do miestneho parku. A tu bolo veru velmi pekne. Krasne udrziavany park s pavmi a papagajmi, v strede barbecue no uplne super. Dlho sme sa ale nezdrzali, lebo nas caka viac nez 600 km cesta domov.
A tak opat nasadame do auta a vydavame sa na cestu. Domov sme prisli uz po tme, ale nie velmi neskoro. Za sebou 1800 km a styri dni. Touto cestou ukoncujeme vsetky nase extremne vikendy i ked tento bol naozaj co sa tyka prekonanej vzdialenosti zatial najextremnejsi.
V sobotu rano sme za zobudili do pekneho slnecneho dna. Naranajkovali sme sa a vyzarili sme dalej na nasu nekonecnu cestu. No namiesto Kalgoorlie sa dnes pojdeme pozriet kusok na juh na miestne prirodne ukazy. Totiz som predpokladal, ze nebudeme mat v Kalgoorlie tri dni co robit, tak som naplanoval male vylety okolo.
Tento prvy nas zavedie po takzvanej zelenej trase asi 100km juzne. Cestou mame tri zastavky - Burra Rock, Cave Hill a nakoniec Red Hill. Tak plan je jasny, sadame do auta a vyrazame z kempu. Zatial ideme este po asfaltke, asi hodinku a pol a prichadzame do mestecka Coolgardie. Bannicky boom sa tu uz skoncil velmi davno, takze je to len opustene malicke mestecko s par domami. Odtialto odbocujeme na prasnu cervenu cestu. Tato cesta je ale vo velmi dobrom stave, takze za chvilku sme na prvej zastavke - Burra Rock. Nejdem vas velmi napinat, je to proste skala. Totiz je pravda, ze tu vedia predat turistom uplne vsetko. A toto je tiez ten pripad, ostatne posudte sami podla fotiek.
Cestou zo skaly Slavku mierne vystrasil chlapik, ktory nam povedal, ze blizko pri chodniku videli hada. Akeho nemam zdania, lebo nazvy hadov po anglicky este neovladam. No mam pocit, ze je najvyssi cas si doplnit vedomosti. Z Burra Rock sme dalej pokracovali smer Cave Hill. Nie je to velmi daleko, no aj tak sme sa uz prehupli do poobedia a pomaly ale isto sa nam zacina den skracovat. Cave Hill je ale celkom pekne miesto. Mala jaskyna v skale. Trosku sme sa tu poprechadzali a tiez sme riadne dupotali, aby sme odohnali vsetkych potencionalnych hadov. Chvilku sme si oddychli a vyrazame do mestecka Kambalda, kde prespime. Tu je tiez treti bod nasej trasy - Red Hill. Maly kopec nad mestom z ktoreho je ale celkom pekny vyhlad na okolie. Sme asi 60 km juzne od Kalgoorlie, utaborujeme sa v jedinom miestnom kepme, ale je to celkom prijemne. Jedla sme si nabalili neumerne vela, tak zaciname na veceru postupne konzumovat zasoby z autochladnicky.
Dnes sme cez Kalgoorlie iba prebehli, chceme sa pozriet kusok viac na sever, prejst cez takzvane "mesta duchov", opustene osady po bannikoch a zlatokopoch, ktori sem pred rokmi prudili za vidinou zbohatnutia. Nie kazdemu sa to vsak ocividne podarilo. No nakoniec prislo sklamanie. Tieto "ghost towns" vobec nie su take ako som si ich predstavoval. Je to len zopar opustenych karavanov a to je vsetko. Ja som skor cakal nejaku siroku ulicu a radnicu s krcmou ako vo westernovych filmoch. Nebolo ani velmi co fotit, lebo to naozaj sa nic nestalo.
Spat budeme priamo tu hned vedla jazera, je tu maly kemp. Zaparkovali sme auto a ideme teda na prechadzku po jazere. Sochy su dost daleko od seba, z jedneho miesta ich vidno vzdy len zopar a ako sa premiestnujeme tak sa na obzore vzdy objavuju nove a nove. Do zapadu slnka nam ostava dost casu na dlhu prechadzku, ale aj tak sme vsetkych 51 soch nepresli.
Vecer sme uz len vystrcili strechu z auta, postavili stol, stolicky a novinku - prenosnu sprchu, ktoru sme aj okamzite vyskusali. Funguje to uplne skvele, dokonca mame v aute pri motore vymennik tepla takze sme mali aj teplu vodu. Skoro ako doma.
Na druhe rano som sa zobudil este pred vychodom slnka a tak som rychlo vyskocil z auta zvecnit prve slnecne luce. Pocasie vyslo, akurat som urobil par fotiek ked sa prihnali poriadne mraky a zda sa, ze dnes padne aj zopar dazdovych kvapiek. Neskor vykukla z auta aj Slavka, spravili sme si ranajky a co chvila vyrazame konecne sa pozriet aj do Kalgoorlie.
Mraky sa prihnali teda poriadne, zacalo fukat a dost sa ochladilo a museli sme vytiahnut aj bundy. Je pondelok, statny sviatok a nanestastie je vela muzei a inych atrakcii zatvorenych. Presli sme sa ale aspon po hlavnej ulici a navstivili sme jedno muzeum, kde popisovali historiu zlatej horucky a bannictva v regione. Po obede sme este narychlo skocili do miestneho parku. A tu bolo veru velmi pekne. Krasne udrziavany park s pavmi a papagajmi, v strede barbecue no uplne super. Dlho sme sa ale nezdrzali, lebo nas caka viac nez 600 km cesta domov.
No comments:
Post a Comment