Opäť je tu predĺžený víkend a my sme odhodlani zavŕšiť našu púť po pobreží a konečne zdolať 135km dlhý trek. Vyrazame už tradične na večer, ráno už chceme pekne zarezávať. Náš cieľ na dnes je kemp Contos ground. Predpokladám, že sa tam dostaneme až za tmy a tajne dufam že budú mať voľný flek.
No ešte v Perthe sa naše plány o skorom prichode rozplyvaju, cesty sú prepchate dovolenkarmi ako my a tak sa suchtame v zapche. Po dvoch hodinách sa cesta konečne uvoľňuje a my môžeme pokračovať našim tempom. Na skory príchod ale už môžeme zabudnúť.
Blíži sa pomaly desiata hodina a prichadzane do regiónu Margaret River, takže uz len chvíľka a sme tam. No stalo sa, co sme necakali. Už pri prvej odbocke cca 2km pred kempom nas víta tabuľa že kemp je plný. Chytam standardne stres a paniku, kde budeme spat, no pokracujeme ďalej po ceste. Tesne pred odbockou na kemp je ďalšia tabuľa s tým istým textom. Všetky autá sa tu otáčajú a idú nevedno kam. My však tvrdohlavo pokracujeme ďalej a tajné dufame, že nas niekde nechajú prenocovať. Veď my veľa nepotrebujeme, stačí kam malý rovný flek sme spokojní. Parkujeme a ideme dnu na recepciu. Pred dverami ďalšia tabuľa...toto nič dobre nevesti. 
Vchadzame dnu a pýtam sa rangerovej ženy, teda skôr prosím, či by nas niekde neprichylili aj keď sú plne obsadeni. Nato ma uplne dostala odpoveďou, že zopár malých miest ešte majú voľných. Tak super, máme kde spať. Slavka beží do auta po peniaze, nebrali sme si lebo sme tomu fakt nedavali žiadnu sancu, ale vyplatilo sa. Trošku mi je ľúto tých ostatných, ktorí sa neodvazili ísť opýtať, no ale ich smola, odvaznemu šťastie praje a zdá sa že to platí všade. 
A už je ráno, vstavame a začína príprava na dnešnú cestu. Čaka nas 22km a našim cieľom je Hamelin Bay, rozpravkova zátoka, kde sa ráno pri brehu zdržuju Raje. Najedli sme sa, balím veci a zistujem, že sme si nechali doma mapu. Takže tieto tri dni budeme odkazani čisto na modernú techniku, telefón s GPS, externú bateriu a maly solárny panel. Ak sa nič nestane, mali by sme sa bez problémov odnavigovat. 
Prvých asi desať kilometrov ide cez Kari les, potom zvyšok po pláži až do Hamelinu. O vsetkom teda rozhodnú Bohovia pláží, či svižne prebehneme po piesku alebo sa budeme zabarat a brodiť.
Ešte sme ani nevyšli z kempu a už stretame prvého jastera. Akurát ide okolo Ranger, tak ho jemne postrcil aby ho niekto náhodou na ceste nezrazil.
Prechádzka lesom je veľmi príjemná, slnko ešte tak moc nepecie a my napredujeme vcelku sviznym tempom. Asi po dvoch hodinách les konci a my sa musíme prehupnúť cez jeden kopec a sme na pláži. Tu stretame prvého a neskôr sa ukáže aj posledného turistu. Chalan vyrazil opačnym smerom z Hamelinu, tak nas veľmi potešila správa, že piesok je tvrdý a pevný a vôbec sa nezabara. Potešilo sme ho aj my, že za chvíľku sa dostane z obednajsieho upeku do chladku lesa, kde si môže oddýchnuť. 
Pokracujeme teda ďalej a naozaj zakratko sa dostávame na pláž. Nasledujú prvé neiste kroky a hurá, piesok je úplne fajn,akoby sme šli po horskej ceste. Je niečo popoludní a síce slnko začína pripekať my vieme, že za pár hodín sme v kempe. Cestou po pláži stretame množstvo dovolenkarov s ich offroad autami na pláži, oddychujuc a prekvapene sa pozerajuc co to za dvaja blazni v tomto teple stvaraju s batohmi na pleciach. 
Neskôr prichadzane k rodinke, ktora rozhodne nebola pripravená na jazdu autom po pláži a samozrejme zapadli a zakopali auto sa na brucho. Očividne im nik nepovedal, že keď to raz nejde, tak ďalším vrcanim si moc nepomozu, len sa zahrabu hlbšie. A tak celá rodinka leží pri aute a rukami odhrabuje piesok. 
To by ste museli zažiť, ako si tu žijú ako v rozpravke a všetko je "no worrries - žiadne strachy". Ja mám v aute dva kompresory, lopatku, špeciálne 1.5 metrove podlozky pod kolesá na vyhrabanie sa, no oni nič, tipujem za ani tlak v pneumatikach neznizili, však načo, piesok je tvrdý...no očividne až taký tvrdý ako asfalt nie je. Tak majú zábavu na poobedie. 
My medzičasom prichadzame do Hamelinu a ideme sa ubytovať. Kemp je opäť plne vyťažený, no už včera som im telefonoval a keďže sme turisti, uistili ma, že pre nas sa miesto nájde. Dostávame tiež špeciálnu turisticku zľavu, ale to je možno len preto, lebo vyzerame asi dosť biedne. 
Zvyšok dňa už iba relaxujeme ničnerobením, akurát sme si navarili večeru a to je všetko. Zajtra máme oddychový deň, na pláne je len pár kilometrov do ďalšieho kempu, tak budeme oddychovať a vyrazime sa poobede. 
Dnes sme vstali dosť neskoro no nikam sa neponahlame. Podľa mapy v telefóne máme pred sebou len niečo cez 8km, čo by nám nemalo trvať viac než dve hodinky. A tak ničím nezrušení ranajkujeme, potom sa pôjdeme pozrieť na pláž a az poobede vyrazime na cesty. Dnes je trošku chladnejsie ako včera, co je fajn, lepšie sa pôjde. V obchodíku ešte dokupujeme zásoby, teda hlavne vodu, keďže je po lete a predpokladáme, že v ďalšom noclazisku, kde okrem záchodu a nádrže na dažďovú vodu nič nie je, voda isto nebude. Tiež musíme mať zásoby aj na posledný úsek.  |
| kto vidi chodnik? |
Vyrazame cca o pol štvrtej. Cesta je fajn, začiatok po pláži, potom kúsok vnutrozemim a opäť pláž až do kempu. Nakoniec sa ale ukázalo, že to bolo viac než 10km a tak prichadzame do tesne pred zotmenim. Rýchlo postavime stan, spravime večeru a môžeme ísť spať. Jediný problém,s ktorým som neratal je, že sa mi pokazil kábel na nabíjanie telefónu, takže posledný deň bude baterka vystavena testu prezitia. Cesta z Hamelin Bay do Depende Campsite:
2014-03-02_Hamelin-Depende
A je to tu, posledna etapa cesty, posledných 18kilometrov. Vstavame skoro ráno, musíme sa tam dostať pred druhou poobede, aby sme sa dostali taxikom späť do Contos a odtiaľ autom domov. 
Naranajkovani a zbaleni o ôsmej ráno vyrazame. Počasie sa opäť zmenilo, napriek tomu, že na celý čas hlásili slnečno, dnes je zamračené a ja dufam, že nebude búrka, lebo sme si zabudli doma aj pršiplášte. Tak sa zdá, že aj my sme tak trochu "no worrries". Telefón sa mi nejakým zázrakom podarilo ako tak nabiť, takže všetko vyzerá ok. 
Posledný úsek začíname už tradične na pláži. Čaká nas osem neuprosnych kilometrov no opäť máme šťastie a piesok je stále fajn. Trošku sa zabarame ale nie je to nič strašné. Cesta mám ubiehajúce vcelku v pohode, mraky sa síce mracia ale zdá sa, že mokri nebudeme. Koniec pláže mám pripravil ešte rozlúčkovú dunu, aby sme nezabudli aké je to náročné škrabať sa hore sypiacim sa pieskom. No potom už všetko išlo hladko. Unavení ale predsa prichadzame k spodnemu majaku o pol druhej poobede. Po malom občerstvení a prehliadke majaku prichádza po nas taxík a odchadzame do Contos k nášmu autu. 
Tak a hotovo, zvládli sme to, splnili sme cieľ a absolvovali sme krásnu turu po pobreží Indického oceánu. Keby sa dalo, išiel by som ešte raz, no život je krátky a my mame v pláne preskumat ešte veľmi veľa zakuti a zaujímavých miest. No možno sa raz vrátime, ktovie...Cesta z Depende Campsite na Cape Leeuwin:
2014-03-03_Depende-Cape Leeuwin
Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment