Road trip cast 01

28.06.2014 - Deň 01

Je sobota ráno, deň odchodu. Budík nás budí o siedmej, máme tri hodiny aby sme upratali zvyšok domu a nabalili auto. O desiatej totiž prídu naši nájomcovia prebrať dom. Tak pekne vstávame, hádžem do seba narýchlo kávu a začíname.
Slávka upratuje posledné veci v dome, ja zatiaľ balím veci do auta. No čím viac vecí dávam do auta, tým viac ma chytá strach, že sa nám to všetko jednoducho nezmestí. Veru, ideálne by bolo mať nejaký príves, no ale musíme čarovať s tým, čo máme, takže nastupuje tvrdá optimalizácia priestoru. Využívam každý kúsok v aute, všade je niečo položené.

Naveľa naveľa sa mi podarilo narvať do auta úplne všetko, čo sme chceli. Nie je tak síce teraz vzadu moc miesta, ale nedá sa nič robiť, ináč to nešlo. Niečo pred jedenástou prišli naši nájomcovia, zkontrolovať stav domu, no celé to prebehlo úplne v pohode, podpísali sme zápisnicu, odovzdali klúče a môžeme vyraziť.

Tento náš veľký výlet sprevádzajú hned dve technologické novinky. Iphone posunul svoje miesto navigátora väčšiemu nevlastnému bratovi - 7" tabletu Google Nexus. Dôvod je asi každému jasný - tri krát väčšia obrazovka ako iphone plus možnosť jednoducho pripojiť rôzne zariadenia - ako napríklad klávesnicu, s ktorou práve teraz píšem tento blog.

Druhou technologickou novinkou je bezdrôtový monitorovací systém tlaku v pneumatikách. To, že je bezdrôtový, sa celkom dalo čakat, ináč by sme asi daleko nezašli. No po prvých 230 km sa systém javí ako veľmi funkčný. Každé koleso má svoj senzor, ktorý meria okrem tlaku aj teplotu v pneumatike. Tieto informácie sú potom zobrazené na malom displeji, ktorý som si pripevnil na palubnú dosku. A takto mám stále prehľad o tom, či je s pneumatikami všetko v poriadku. Dokonca systém má podporu offroad - dajú sa nastaviť dva rôzne tlaky, takže netreba zakaždým meniť nastavenia, ked pojdeme mimo cesty.

Niečo pred jednou posledný krát zakývame pre domom a vyrážame. Ale iba kúsok, do centra na obed s kolegom Slovákom z práce. Dali sme si rozlúčkový obed no a potom už ale naozaj ideme na cesty.

Pôvodný plán bol dôjsť do Geraldtonu, čo je niečo cez 450km z Perthu. No kedže sme vyrazili až o tretej poobede, rozhodli sme sa prenocovať v polke trasy v Jurian Bay. Tu to už poznáme z naších skorších výletov.

Cesta ubieha celkom v pohode, akurát prvý zádrheľ - autorádio nám nečíta MP3jky, iba normálne CDčka. Nejako ma nenapadlo zkontrolovať túto funkcionalitu, bral som to ako samozrejmosť. Tak teraz máme kopec MP3-jek a nič z toho si nemožme pustiť. Voľba hudobného CD padla na naších kamarátov BP Band, tak počúvame a spomíname.

Pred šiestou večer prichádzame do Jurian Bay, celkom je vonku sviežo, na noc hlásia len 5 stupňov, preto objednávame kempové miesto s elektrikou. So sebou totiž máme elektrický ohrievač, ktorý pravdepodobne pofrčí celú noc.

Nuž, Perth je už za nami, ale pred nami kopec zážitkov, ktoré tam na nás čakajú, tak hor sa na ne !!!

29.06.2014 - Deň 02

Ráno sme sa zobudili do celkom chladného rána, ešte že máme so sebou elektrický ohrievač. Hned som ho aj zapol aby sa nám to naše auto trošku vykúrilo. Ráno trošku pokukovalo aj slnko, ale začalo veľmi fúkať, tak veru neviem, kam dnes pôjdeme. Chceme sa čím skôr dostať niekam do teplých krajín, tak sa nakoniec rozhodujeme pokračovať v ceste smerom na sever. 

Okolo obeda sme dorazili do Geraldtonu, dotankoval som nádrž a na pumpe som kúpil kábel k telefonu, tak budeme môcť počúvať hudbu cez rádio z mobilu. Zajtra plánujeme ísť znova do Kalbarri, už sme tam raz boli, no veľmi sa nám páčilo, tak si to chceme zopakovať.
No na dnešný deň máme úplnú chuťovku - odchádzame z Austrálie. Veru, ideme do Principiality of Hutt River za princom Leonardom. Cudujte sa koľko chcete, no je tu naozaj princ. Má už 88 rokov. 

Ked sme sem prišli, porozprával nám čo to o historii, veľmi zhovorčivý a čiperný pán. A hlavne veľmi inteligentný. V skratke - v roku 1969 im zaviedli prísne kvoty na obilie. Boli farmári a miesto 1300 akrov mohli odovzdať 100. Toto sa milému Leonardovi moc nepáčilo a napísal vláde list, že sa ide odtrhnúť. A tak aj bolo - vytvoril republiku. Neskôr, ked sa ho snažili zničiť, zistil, že bude lepšie chránený Britskými zákonmi monarchie a tak ho jeho ľud vymenoval za princa. Austrálii sa to ale moc nepáčilo a posielali na neho veľa úradníkov aby ho zlomili. No on ich všetkých prekabátil. Vyhlásil Austrálii oficiálne vojnu, a po troch dňoch ju ukončil. No podľa zákona ten, kto neprehrá vojnu, má právo na svoje územie a nik ho oň nemôže obrať. Tak si v nakoniec v Parlamente len povzdychli, ako ich pekne prekabátil.

A tak si milý princ Leonard pekne podniká a zveľaduje svoje kráľovstvo. Má sedem detí, 22 vnúčat a 31 pravnúčat. Pri vstupe sme museli normálne zaplatiť víza dva doláre na osobu, taktiež sme dostali pečiatku do pasu. Takže dnes kempujeme mimo Austrálie, zajtra ráno sa tam zase vrátime a pokračujeme na našej trase do Kalbarri.

30.06.2014 - Deň 03

Dnes sa nám vôbec nechcelo vstávať. Budík síce zazvonil ráno o siedmej, no veselo sme ho ignorovali. Nakoniec sme sa vymotali z postele až o pol deviatej. K tomu si treba vždy prirátať dve hodiny rannej údržby a tak sme vyrazili až o pol jedenástej. Rýchlo sme sa ešte boli rozlúčiť s princom Leonadrom a pokračujeme do Kalbarri.

Síce sme tu už raz boli, no máme to aj tak viac menej po ceste, tak sme sa rozhodli, že sa sem ešte raz prídeme pozrieť. Cestou do Kalbarri sme sa zastavili na nám už známych miestach. Spomeniem len Natual Bridge a Eagle Gorge, tie sú jedny z najkrajších. No ak chcete s nami zaspomínať, pozrite si príspevok z Kalbarri spred roka.
V meste sme si dali rýchly neskorší obed a potom sme sa už vybrali do národného parku, pozrieť tie naj vychytenejšie miesta. Tým naj naj je Natural Window. Jedna zmena oproti minulému roku je, že miesto 30km po červenej hrkotavej ceste je to už len asi 10, zvyšok urobili asfaltku. Nie je to zlé, no na druhej strane to podľa mňa stráca čaro, ked všade spravia asfaltky. Prichádzame okolo druhej, ľudí tu nie je veľa, už je neskoro. Dlho sa však nezdržujeme, popozeráme cestou aj ostatné vyhliadky.

Na večer sme sa rozhodli prenocovať len kúsok za parkom. Pri ceste je tu veľké odpočívadlo, kde sa dá prenocovať. Aut je tu neúrekom, tak sa aspoň cítime v bezpečí. Je tu už o poznanie teplejšie, pomaly ale isto sa dostávame preč zo zimy a ideme do leta. Už sme viac než 500km severne od Perthu a je to veru poznať. Zajtra smerujeme do Carnarvonu, niečo cez 360km, tak snád vstaneme načas a na obed sme tam.

01.07.2014 - Deň 04

Skorý ranný budík nás prebral niečo pred siedmou. Chytro sme do seba niečo hodili na raňajky a za hodinku sme už boli na ceste. Do Carnarvonu to nie je tak daleko, na obed sme tam. A tak aj bolo, o jednej sme prišli na miesto určenia. 

Po krátkej návšteve informačného centra sme začali hľadať kemp na prenocovanie. Tu sme ostali dosť prekvapení, ked sme nám v dvoch kempoch povedali, že sú plne vyťažení. No v treťom nám už šťastie prialo a máme super flek.

Tento kemp je veľmi pekný a má zatiaľ najkrajšie záchody aké sme kedy v kempe videli. Normálne bývajú záchody rozdelené na mužské a ženské a tie sú potom dokopy - tzv. dobytčák. No tu každá kúpeľna s WC samostatne, všetko úplne nové, vyzerá to ako v hoteli.
Chytro sme sa ubytovali a vyrážame na plantáže. Carnarvon je totiž známy svojimi plantážmi. Ked je v Perthe zima, dodávajú takmer všetko ovocie a zeleninu odtiaľto. Tak sme sa rozhodli sa im bližšie pozrieť na zúbok a popri tom kúpiť nejakú čerstvú zeleninu a aj ovocie.

A ako sme tak šli od farmy k farme, z obchodu do obchodu, nakoniec sme dorazili na farmu, ktorú vlastnila žena z Filipín. Dali sme sa do reči, čo to sme aj nakúpili a ked sme odchádzali ešte nám hodila zo pol kila mandaríniek. Asi s tým už nemá čo robiť. Sama vravela, že to, čo nepredá, dá sliepkam. Ziaľ nie je teraz mango sezona, no aj tak sme si kúpili aspoň mrazené a neskôr, ked bude čas, si urobíme pekne smoothie.

Cestou späť sme ešte nakúpili potraviny na pár dní a už sme zase v kempe. Dnes je večerný program, teda vlastne záhadná večera za 10 dolárov. Výťažok ide na charitu plus sa nám nechce variť, tak ideme nato.

Zraz je o pol šiestej, vraj sa pred tým ešte bude hrať BINGO. Bolo mi to trošku divné, ale však dobre, čo by sme si nezahrali. No až ked sme tam došli sme zistili, že je to plné dôchodcov. Sme tu jediní pracovne činní pár. Sadli sme si k takým dvom paniam, aspoň zistíme, čo je nové.

Jedna z nich je v BINGU veľmi zbehlá, tak nám vysvetluje pravidlá. Nič to nie je, stačí počúvať čísla a ked padne také, čo máme na papieriku, zakrížikujeme. Napriek snahe sme ale nevyhrali, predbehli nás dôchodcovia z druhého stola.

Po večeri sme ešte chvíľlku poklábosili, neskôr prišla aj recepčná s frajerom, tak sme sa chvíľu bavili kto sme a kam ideme. Boli veľmi milí a na Carnarvon budeme spomínať len a len v dobrom.

02.07.2014 - Deň 05

Cez noc som toho veľa nenaspal, snažil som sa opraviť Slávkin mobil a do postele som sa dostal až ráno o štvrtej. Podľa toho dnešné ráno aj vyzeralo. Z kempu sme vypadli až o jenedástej. Stihli sme si aspoň zarezervovať kemp hore v Exmouth-e, lebo cez víkend začínajú školské prázdniny a ľudí ešte len pribudne.

Dnes ideme kúsok za Carnarvon, pozrieť sa na Blowholes pri Quobba station. Blowhole je vlastne taká diera v skale, cez ktorú príliv a vlny natlakujú vodu tak, že vytryskne veľmi vysoko. Píšu, že až 30 metrov, no to musí byť poriadne rozbúrené more. Dnes je ale pekné počasie, tak uvidíme. Po hodinke cesty prichádzame na miesto určenia a všetko funguje tak ako má. Síce nie 30 metrov, ale aspoň niečo vidíme.

Pôvodne sme sa tu chceli zdržať na noc, no kedže stále len kočujeme a každý deň spíme niekde inde, rozhodli sme sa potiahnuť ešte 300km na sever a zakončiť dnešok v Coral Bay. Tu sme už boli, tak vieme, do čoho ideme. Cestu sme zvládli bez problémov, miesto v kempe tiež máme, tak sa môžme konečne poriadne vyspať.

03.07.2014 - Deň 06

V Coral Bayi plánujeme ostať dva dni, aby sme si konečne trošku vydýchli. Dnes ráno sme vstali celkom skoro, ešte sa len brieždilo, lebo chceme ísť na výlet na more pozerať raje = Manta Ray. Zaplatili sme lístky až dnes ráno a o pol desiatej vyrážame. Dokopy je tu 19 ľudí, takže lod je takmer plná.

Prvou zastávkou je malý koralový útes, kde len narýchlo šnorchlujeme a testujeme výstroj. Za chvíľku už aj štartuje lietadlo, ktoré bude hľadať raje a potom nás tam odnaviguje. Netrvalo to veru veľmi dlho a už máme prvý úlovok.
Na lodi nás rozdelili na dve skupiny, každá postupne skáče do vody a šnorchlujeme popri raji. Musíme byť ale stále za ňou, aby sme ju nevyplašili, lebo je to veľmi rýchly plavec a hned by nám odplávala.

Takto sa pár krát striedame, raz jedna skupinka, raz druhá. Mali sme aj šťastie, raja sa práve krmila a robila vo vode saltá, otáčala sa hore dole tak sme ju pekne videli aj zvrchu, aj zo spodu.

Na záver dňa sme si ešte raz šli zašnorchlovať na koralový útes, tentokrát som stretol korytnačku aj malého žraloka (reef shark), tak som bol nakoniec s celým výletom veľmi spokojný. Dokonca aj Slávka sa osmelila a bola tiež vo vode pozerat raju.

A aby toho nebolo dosť, cestou sme stretli aj veľrybu - humpback whale. A nie jednu, asi šesť. Nevedeli sme, kam sa skôr pozerať. Jedna sa dokonca rozhodla vyskočiť z vody a to bol veru úžasný pohľad. Celé to niekoľko tonové monštrum sa vymrštilo z vody a okamžite nato sebou pleslo o hladinu. Naozaj neopakovateľný zážitok.

K večeru sme sa potom vrátili späť do Coral Bayu, vychutnali sme si ešte západ slnka  a po krásnom dni si môžeme konečne ísť oddýchnuť do postele.

04.07.2014 - Deň 07

A opäť cestujeme. No dnes nás čaká iba necelých 200km, takže všetko v kľude. Z Coral Bayu sme sa vymotkali až o jedenástej, nejako sme sa s ním nevedeli rozlúčiť. Je to trošku zvláštny pocit, ked vieme, že sa na tieto miesta už asi nikdy nevrátime. I ked ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy, možno nás sem ešte osud raz zaveje.

Do Exmouthu sme dorazili niečo po jednej poobede. Hned ideme do informačného centra. Chceli by sme zajtra absolvovať výlet a šnorchlovať s najväčšou rybou na svete - Whale Shark. Dospelé jedince dosahujú bežne veľkosť okolo 12 metrov, no a vraj najväčšiu, čo videli mala neuveriteľných 19 metrov. Výlet to ale veru nie je lacný, vyberáme preto dôkladne medzi množstvom operátorov, ktorí tieto výlety organizujú.

No ked sme sa už nakoniec pre jednu firmu rozhodli, ostali sme sklamaní - na celý víkend sú plne obsadení a my začíname kolotoč odznova. Po dalších hodinách strávených skúmaním a porovnávaním nakoniec volíme skupinu mladých vedcov, ktorí tieto krásne tvory skúmajú. Peniaze teda použijú na výskum, tak aspoň spravíme dobrý skutok.
Celá táto procedúra trvala tak dlho, že sme v informačnom centre nakoniec strávili celý zvyšok dňa a do kempu prichádzame tesne po západe slnka. No kým sme sa rozložili a nachystali večeru, úplne sa zotmelo a tak opäť večeriame po tme. Hned nato ideme rovno spať, zajtra musíme vstávať veľmi skoro, lod odpláva o ôsmej ráno.

05.07.2014 - Deň 08

Ráno sme sa chytro naraňajkovali a fičíme von z parku, aby sme sa o ôsmej stretli pri mole so zvyškom posádky. Tradične máme meškanie, tak pálim čo to dá. No nakoniec aj tak zbytočne, zvyšok dorazil až pred pol deviatou.

Chvíľku čakania a už sa aj môžme nalodiť. Malá lodka nás odviezla na veľkú a môžme ísť na výlet. Posádku tvoria hlavne mladí doktoranti a vedátori, ktorí tu skúmajú whale sharky. Na úvod dostávame dosť výdatné BOZP, bezpečnosť musí byť.

Po oficialitách už vyrážame na more, prvá zastávka je koral, kde si vyskúšame šnorchlovanie, aby sa ubezpečili, že všetci vieme plávať. Zdržali sme sa tu ani nie pol hodinky, potom sme sa zase nalodili a ideme za koralovú bariéru na otvorený oceán hľadať žrakoly. Teda ani nie tak hľadať, totiž na to tu slúži lietadlo, ktoré ich pohľadá a potom len kapitánovi povie, kam má ísť.

Netrvalo dlho a prvý whale shark je na obzore. Rozdelili nás do dvoch skupín po desať ľudí. Funguje to tak, že lod sa vpodstate postaví žralokovi do cesty, potom my naskáčeme do vody a ked príde k nám, začneme popri ňom plávať. Nie je to veľmi náročné, lebo whale shark pláva úplne na hladine a vačšinou tiež dosť pomaly.

Akurát teda tento náš sa rozhodol plávať trošku rýchlejšie, takže pedálujem s plutvami koľko vládzem aby som mu stíhal. Ked už nevládzeme, naberú nás opäť na lod, tú zase presunú pred rybu a celé sa to takto opakuje. Po nejakej dobe za ale rozhodujeme tohto krásavca opustiť, lebo naozaj plával dosť rýchlo a veľa ľudí nestíhalo. 

Samozrejme, zážitok to bol úžasný. Plávať popri sedem metrovej oblude sa veru nedá každý deň. Liedadlo nám hlási, že zbadali kosatky, tak ideme skúsiť šťastie. No ked prichádzame na miesto určenia, po kosatkách ani chýru, ani slychu. Takže naše znaženie nemalo úspech a vraciame sa za honbou na žraloky.

Napriek tomu, že je to taká ozruta, tieto tvory sú extrémne plaché. Zivia sa iba planktonom, takže nám ublížiť nemôžu. Problém je, ked sa vyplaší, vie sa ponoriť do hlbky viac než 5km a už ho asi neuvidíme. Za chvíľku sme opäť našli jedného whale sharka a ide sa na vec. Skáčeme do vody a už aj popri ňom plávam. Tento je menší, prvý meral 7 metrov, tento len 5.5 metra.

Co sa ale nestalo, žralok sa asi zľakol a potopil sa. Hľadali sme ešte dalších, no kým sme sa dostali na radu - pretože nie sme jediná lod, ktorá tu hliadkuje, potopil sa aj ten dalši. Tak nakoniec sumár dňa len dva žraloky, ale aj tak to bol úplne skvelý zážitok.

Večer do kempu došiel aj kolega Vojto s rodinou, tak zajtra pôjdeme spolu šnorchlovať. 

06.07.2014 - Deň 09

Ráno sa veľmi neponáhľame, nie je kam. Takže opäť kľudné raňanjky tak ako to má byť. Niečo po desiatej vyrážame na naše známe miesto - do Lakeside Bay. Pôvodne tu bol kemp, no teraz v apríli tu mali najviac zrážok za 24 hodín a tak voda všetko odplavila.

Snorchlovacie miesto je asi 500 metrov južne po pláži, tak máme rannú prechádzku. Je dosť podivné, že sme tu úplne samy. A akonáhle vôjdem do vody, zisťujem aj prečo. Dážd vlastne tak rozvíril piesky, že tu stále nič nevidno. Viditeľnosť je možno tak dva metre. Tak sa len chvíľku pokúpeme a ideme preč, skúsiť šťastie v Turquoise Bay. A veru tu je všetko tak ako si to pamätáme z minulého roka. Náderná voda, krásna, číra. Naskakujeme do neoprénov a už aj sme vo vode. Zostali sme tu šnorchlovať až do večera, lebo bolo naozaj nádherne. 

Kým sme prišli do kempu, slnko akurát zapadalo, takže večeru sme zase varili a aj jedli po tme. Taktiež naše auto začalo štrajkovať. Vnútorné osvetlenie zrazu jednoducho prestalo fungovať. Najprv dve stropné lampy a potom aj jedna bočná. Neviem si to vysvetliť, no ak sa to zase samo nenapraví, budem musieť natiahnuť nové káble rovno od baterky, aby sme mali aspoň aké také svetlo.

07.07.2014 - Deň 10

Vojtovci už dnes odchádzajú, my chceme ostať ešte jeden deň. Chcel by som dnes ísť trošku na ryby. O desiatej sme sa s nimi rozlúčili a ideme do mesta, čo je vlastne hodinka autom. Slávka sa chce ísť poriadne osprchovať do kempu. Je to tu dobre vymyslené, stačí zaplatiť 5 dolárov a aj ked v kempe nespíme, umyť sa môžme.

Ja tiež doplňam vodu, už sme minuli všetku. Pri informačnom centre majú dva kohútiky, kde sa dá zadarmo načapovať. Potom kým sa Slávka sprchuje, ja idem na nákup. Ešte tensne pred odchodom z kempu mi zapípal monitor pneumatík, jedna bola trošku vyfučaná. Dofúkal som a budem ju sledovať, čo je vo veci. No a veru vo veci bol defekt. Ukázalo sa, že v duši sa urovila malinká dierka a vzduch pomaly unikal. Dal som to hned do servisu a o jednej máme všetko opravené a môže sa ísť na ryby.

Vyberáme úplne náhodne jednu pláž, tak som zvedavý. Je tu celkom veľa skál, no už je neskoro a mne sa inde nechce ísť. Nahadzujem raz, dva, ryby berú. Za chvíľu chytám svoju prvú rybu - Chinaman Cod. Je vraj celkom chutná. No zdala sa mi akási malá, tak som ju pustil. A to isté som urobil ešte raz. No neskôr som si začal nadávať, lebo zase až také mikroskopické neboli. Chytám dalej, a nakoniec sa mi podarilo uloviť ešte dve, tak bude pod zub na večeru.

Do kempu prichádzame až po tme, vystrelím strechu - a svetlo, čuduj sa svete - funguje. Tak ako sa pokazilo, aj sa zase samo opravilo, Snád to takto vydrží až do konca výletu.

No ale neviem či som prechladol alebo čo to na mna ide, mám trošku nádchu a bolí ma hrdlo, tak dnes idem rovno do postele sa trošku vypotiť, snád ma to do zajtra prejde.

08.07.2014 - Deň 11

Dnes nás čaká dlhý presun z Exmouthu na horu Mount Augustus, čo je najvačšia skala na svete. Jediný problém je, že je od nás vzdialená cez 550kilometrov, z toho viac než tristo mimo asfaltky, len po prašnej ceste. No niektoré prašné cesty sú tu vo veľmi dobrej kvalite, tak dúfam, že to bude zrovna táto. Lebo zase niektoré sú fakt hrôzostrašné.

Natankovali sme a o desiatej vyrážame z Exmouthu. Prvé dve hodinky idú fajn, o dvanástej prichádzame na odbočku na prašnú cestu. Tá na úvod vyzerá veľmi dobre, tak snád to tak vydrží celú cestu. Ja osobne sa moc dobre necítim, mám aj teplotu, tak ma Slávka nadopovala nejakými liekmi, aby som to zvládol.

Ako vravím, prvé kilometre sú úplne luxusné, pálim si to 90 až 100. No zrazu sa cesta mení a zo širokej cesty hádam aj na štyri pruhy je ledvou jeden. To by ani tak veľmi nevadilo, premávka je viac menej nulová, iba sem tam niekoho stretneme v protismere. To nás aspoň utvrdzuje, že sa to dá prejsť. No väčšie stresy mi robia dosť veľké kamene, ktorým je cesta vysypaná. 

Trasie to s nami jedna radosť. Celá táto oblasť je známa záplavami, neprší často, ale ked už, tak poriadne. Tým pádom sú v ceste vyryté jarky, kde sú skaly ešte väčšie. Spomaľujem na 50-60km/h, viac sa nedá, ak nechceme prísť o pneumatiky. 

Takto to pokračuje asi do polovice našej trasy, no potom akoby zázrakom sa zase dostávame na šikoránsku cestu, síce sa za nami práši, no cesta je úplne rovná, akoby vyzametaná, úplne bez skaliek. Pomaly ale isto je náš cieľ bližšie a bližšie, a mne je čím dalej horšie a horšie.

Blížia sa štyri hodiny poobede, a my sme už skoro pri Mount Augustuse, hned kúsok odtiaľto je kemp, kde prespíme tri noci, aby som sa trošku zotavil. Dnes idem okamžite do postele, beriem si paralen a idem sa potiť, aby som bol zajtra ako tak fit aspoň na krátku prechádzku.

09.07.2014 - Deň 12

Dnes sme vstávali bez budíka. Potreboval som sa preliečiť, tak sme to nesilili. Vstali sme nakoniec až o pol deviatej. Kým sme sa vymotkali z kempu, bolo takmer poludnie. Je mi dnes o poznanie lepšie ako včera, teplota mi ustúpila, tak super.
Na dnešok neplánujeme žiadne dlhé túry, to si necháme na zajtra. Dnes sa tu len tak pomotkáme okolo hory na krátke výlety. Prvým je Kotka Trail, pre koktavých výlet na horu. Je to viac menej prechádzka, celé nám to trvalo len niečo cez hodinku. Postupne obchádzme Mount Augustus z každej strany.



Kotka Trail:

09/07/14 Kotka Trail

Pozreli sme si aj nejake Aborigenske malby, no mna to popravde veľmi neočarilo. Ale uznávam, je to záznam o tom, že tu boli a to je asi to podstatné. Podvečer sa ešte ideme prejsť okolo malého jazierka, ktoré ako jediné celý rok nevysychá a už sa stmieva, tak je čas vrátiť sa do kempu. 

Prechladnutie mi ustupuje, čo je fajn, zajtra teda môžeme vyraziť na vrchol Mount Augustusu, mala by to byť taká šesť hodinová túra, z vrchu je vraj nádherný výhľad, tak som zvedavý.

10.07.2014 - Deň 13

Dnešný deň je na pláne výstup na Mount Augustus. Vstali sme ráno o siedmej, k tomu treba prirátať standardné dve hodinky, niekedy aj viac na rannú očistu a tak vyrážame z kempu až o pol desiatej. Casovo by sme ale nemali mať žiadny problém.

Presne o desiatej štartujeme náš výstup. Celá túra má mať 6km jedným smerom, odhadujú to na tri hodiny. Uvod ideme rezko, stúpanie je iba mierne.

Pofukuje vietor tak je celkom sviežo, dal som si radšej aj košeľu, predsa len som ešte stále trošku chorý. Cesta sa jemne vlní a po 1.5km prichádzame na prvé stúpanie, tiež v dlžke 1.5km. Stupák je to celkom mohutný, no krok po kroku sa blížime vyššie a vyššie.

Slniečko už pekne pripeká, ľudí tu ale veľa nie je. Cestou sme stretli len zopár turistov, ktorí vyrazili o niečo skôr ako my.

Stúpanie sme napokon zvládli, nasleduje opäť mierna časť, ktorá sa končí asi 500metrov pred vyrcholom, ten si treba samozrejme zaslúžiť. A tak na záver sa driapeme po skalách hore. Zvládli sme to za necelé dve a pol hodinky, čo je celkom dobrý čas berúc do úvahy našu biednu kondičku.

Vystup na Mt Augustus:

10/07/14 Mt Augustus

Chvíľku sme tu hore posedeli a pokochali sa výhľadom a o jednej poobede započíname zostup. Ten je tiež veselý, kolená a palce na nohách si teraz isto prídu na svoje. Ale aj tak sa dole ide trošku rýchlejšie ako hore. K autu sme prišli niečo po tretej hodine a tak po dlhej dobe prichádzame do kempu v normálnom čase ako sa patrí. 

Skôr ako zaparkujem, natankoval som diesel do plna, aby sme mali zajtra ráno menej starostí. Caká nás opäť 400km po poľnej ceste, vraj nie je v moc dobrom stave, tak musíme vyraziť skoro, aby sme do Tom Price prišli ešte za svetla.

11.07.2014 - Deň 14
A opäť sa ide cestovať. Čaká nás skoro štyristo kilometrov prašných ciest a záver v Tom Price, odkiaľ pôjdeme do Karijini Národného Parku. Pobalení sme klasicky o deviatej, motor naštartuje na prvý šup a vyrážame.
Cesta ubieha celkom fajn, úvodné kilometre sú kľukaté, ideme maximálne 60tkou, ale cesta nie je moc kamenistá, čo je fajn. Postupne sa kvalita ešte viac zlepšuje, zákruty ubúdajú a ja tomu priamo úmerne zrýchlujem, až na 90tku. Jediný problém, ktorý to má je, že občas sa kvalita cesty zhorší a treba brzdiť. Keď si to všimnem, je fajn, no pár krát sa mi podarilo nezbadať jarky, čo vyrobila voda z prívalových dažďov, a tak raz sme veru poriadne nadskočili a trošku sme si zalietali.
Našťastie auto to prežilo, ja tiež, akurát som si musel vypočuť príhovor mojej milovanej žienky o mojich spôsoboch šoférovania. Výnimočne treba uznať, že pomaly ďalej zájdeš, ale zase ako hovorí Pražo - rýchlejšie si tam skôr.
Naveľa naveľa sme o pol štvrtej dorazili do Tom Price. Rýchlo sme zašli do infocentra, na zajtra pôjdeme na výlet do bane. Potom už len veľký nákup potravín na týždeň a môžme ísť do kempu. Tu v Tom Price ostaneme ale iba jeden deň, zajtra sa presunieme 50km do priľahlého Karijini Parku.