Počasie nám nateraz praje, je pekne slnečno, tak sa teším a dúfam, že to takto aj vydrží po celý čas. Chvíľu sa ešte motkáme po prístave, Ružomberok vyťahuje prvé pivo, ešte fotka pri aute a začína naloďovanie. Sme úplne prví, tak snáď sa trajekt pri pristávaní neotočí, to by nás pekne dostalo. Plavba trvá asi hodinu, tak sa kocháme výhľadom na more s tisíckami malých medúz, ktoré dúfame, že nie sú jedovaté.
Vylodili sme sa a je čas na raňajky. Auto je narvané potravinami, tak ja so Slávkou volíme domácu stravu, zvyšok posádky sa vyberá do blízkeho Snack Baru. Chvíľku takto ešte posedávame v parku pri mori no a potom už treba vyraziť do kempu, kde sa môžeme zložiť od desiatej. Na recepcii som dostal klúče od spŕch a WC a ide sa stavať stany.
Ukázalo sa, že manželské spolužitie JoSra a Marínky má blahodárne účinky na ich koordinovanú spoluprácu, lebo kým Baška s Ugom iba rozbalili stan a pozerali na to ako indiáni na Krištofa Kolumba, manželia mali všetko hotové. Čím to bolo, nikto nevie, možno únava, možno LMD. Nedalo mi veru, keďže nám stačí len zdvihnúť strechu a sme vybavení, rozhodol som sa priložiť ruku k dielu a pomôcť im, ináč by asi spali pod hviezdami.
Takže stany sme úspešne postavili a je čas pozrieť sa na pláž, ktorú tento kemp ponúka. Nás so Slávkou to veru veľmi neoslovilo po tom všetkom, čo sme tu už v Austrálii videli, no zase lepšie ako nič. Kedže kemp je zodpovedný za bezpečnosť v ich objekte, na kúpanie je vyhradená len veľmi malá časť, kde hĺbka vody nedosahuje ani do pása. To preto, aby sa im tu netopili malé deti. Napriek všetkému v tejto horúčave sme vďačný aj za toto. Chvíľku sa člapkáme vo vode, ale ako to už býva, ranné vstávanie nás dostihlo a tak o chvíľu už podriemkavame pod slnečníkmi.
Deň 8: 3.1.2015
Z Amity kempu ráno odchádzame na severovýchodnú stranu na Point Lookout. Teda keď hovorím ráno, myslím čas blížiaci sa skôr k obedu. Nie je to ďaleko, ani nie dvadsať kilometrov. Zaparkujeme na južnom cípe a vyrážame na prechádzku po útese.Výhľad je nádherný. Z vyhliadky vidíme nekonečnú pláž, pod nami si popri útese plávajú dve korytnačky, príboj sa s hukotom rozbíja o skaly. Toto je to, prečo sme sem prišli. Z južnej strany prichádzame až k rokline, tu na chvíľu zastaneme a vychutnávame si výhľad, keď tu zrazu z vody vyhupne sa veľká raja, vzápätí vidíme poskakovať delfíny, je to tu ako v rozprávke. Postupne pokračujeme na prechádzke okolo rokliny a dostávame sa až na opačnú stranu útesu.
Po tejto prechádzke nastáva čas otestovať naše vozidlo, ide sa na jazdu po pláži. Po príchode na miesto činu ostávam mierne zarazený, na prechode na pláž sú totiž v hlbokom piesku zapadnuté dve autá. Nakoľko ešte nevieme príčinu, radšej všetci vystupujú a tento krátky úsek prechádzajú pešo. Ja zatiaľ vypúšťam tlak v penumatikách a popri tom sa pýtam chlapíka, čo tie dve autá ťahal zo šlamastiky, kde je problém. Zisťujem, že problém nie je v pláži, ale v ľudoch. Očividne sem chodí veľa turistov, ktorí nemajú poňatia, ako jazdiť po piesku a preto hneď zapadli. A tak nasadám do auta a úplne bez problému si robím si kolečko cez najhlbší piesok.
Tu pri vstupe na pláž je niekoľko áut a ľudí, my preto nasadáme a pokračujeme v jazde po pláži zopár kilometrov južne, až kým široko-ďaleko nevidno ani živú dušu. Toto je náš flek, tu parkujem a môžeme sa ísť kúpať do mora. Takto sme si veru my zvykli. Keď vidíš na oboch stranách autá, pláž je pre nás plná, ideálna je až keď nevidno ani na jednej stane nikoho.
Tak a dovolenka môže začať. Z auta rozbalíme bočnú aj zadnú markízu, aby sme mali aký-taký tieň. Zvyšok posádky zatiaľ stavia novoročného pieskového snehuliaka, keď už sú tie Vianoce. Trávime tu celý zvyšok dňa, veru nikomu sa nechce odísť, pláž je fakt nádherná. Poobede na nás postupne prichádza hlad, tak sa Slávka pustila do grilovania klobásiek, k tomu štandarne pivko, no čo viac si môžeme priať.
Ďeň sa postupne kráti, tak pobalíme veci a vraciame sa do kempu tentokrát už po asfaltke cez stred ostrova. Cesta nás vyhodila v prístave, tak keď sme už tu, zastavujeme sa v krčme na jedno-dve čapované, počkáme na západ slnka a potom už pekne krásne do kempu, navečerať a krásny deň je za nami. Deň 9: 4.1.2015
Dnes sme si naplánovali trošku turistiky, v strede ostrova sa má nachádzať jazero Blue Lake, tak ideme na prechádzku. Na cestu si berieme len uteráky a vodu, k jazeru je to asi dva a pol kilometra. Natreli sme sa poriadne opaľovacím krémom a môže sa ísť. Ako, nikto nevie, no Marínke sa napriek obuvi nohy špinia extrémnou rýchlosťou a za chvíľu to vyzerá, akoby ani žiadne šľapky nikdy nenosila.
Slnko pečie, je teplo a sparno, veru takto naobed prechádzka nebola najlepší nápad. A celé to ešte vyvrcholilo, keď sme nakoniec dorazili k jazeru. Veru, nikoho z posádky toto miesto neoslovilo ani len trochu. Obyčajné jazero, všade dookola stromy, prístup do vody žiady a ešte aj tá voda veru nič moc nebola. No keď sme už merali toľkú vzdialenosť, tak sme sa predsa len išli okúpať, aby tento výlet nebol úplne nezmyselný.
Po návrate veru každý nesníva o ničom inom, ako o včerajšej pláži, jednohlasne sme si to odsúhlasili a ide sa kúpať do mora. Auto dnes ale parkujeme tesne pred prechodom na pláž, nechce sa nám tráviť hodina vyfukovaním a nafukovaním kolies. Nastal tiež čas obeda, vyberáme preto deky a gril, opäť je na dnešnom menu grilované klobásky.
Takto pekne posilnený berieme slnečníky, deky a uteráky a cez dunu prechádzame na pláž. Po krátkom osviežení vo vode nás všetkých odstrihlo a zaspali sme pod slnečníkmi. Teda my pod slnečníkmi a Baška zabalená do šatky pod tieňom zo vyvráteného kríku, respektíve toho, čo z neho ešte ostalo. A ako tam tak ležala, zabalená ako turecký pastier oviec, JoSrík dostal super podnikateľský nápad, ako zarobiť na tento výlet. Plán vyberať dva doláre za fotku z miestnou Aborigénskou ženou bol vskutku jedinečný, jediným problémom sa ukázalo nedostatok turistov na pláži, no my sme boli viac než spokojní.
Oddýchnutí a osviežení napokon balíme veci a pomaly ale isto vyrážame smerom k trajektu. Dnes odchádzame z ostrova zase na pevninu. Po ceste si robíme poslednú zastávku a tou je Brown Lake - Hnedé Jazero. Asi netreba dvaktát vysvetľovať odkiaľ pochádza jeho názov, samozrejme, že je hnedé ako Pigi čaj. Voda je extrémne mäkká a tiež dosť teplá, ani sa nám vyliezť nechce.
No čas sa neúprosne kráti a my musíme ísť. Pred nalodením na trajekt máme ešte chvíľku čas, tak zájdeme na jedno, dve pivká do nami už obľúbenej krčmy. Okrem piva tu majú jeden zaujímavý zvyk, kto nie je členom klubu a chce alkohol, musí sa zapísať do knihy celým menom aj s adresou. No kedže osobné údaje sú ozaj citlivá téma, zaspomínali sme na kamarátov, spolužiakov, rodinu a školu a výsledkom boli celkom vtipné adresy.Kedže chladnička doma zíva prázdnotou, objednali sme si na cestu pizzu, no veru bol to skôr kysnutý koláč s oblohou. Zdá sa, že miestnym "talianom" to ale takto chutí najviac. Tesne pred zotmením sa naloďujeme na trajekt, ktorý nás ani nie za hodinu v zdraví preniesol na Austrálsky kontinent, ešte chvíľka v aute a už sme doma, nasleduje hygienická očista, pomodliť, pivo a spať.
Deň 10: 5.1.2015
Zobudíme sa - a zase chčie a chčie. Dnešok teda trávime relaxovaním na teraske a popri tom popíjame a pojedáme čo sa dá. K večeru musíme už len nabaliť auto a zajtra vyrážame na ďalší výlet, tentokrát na sever na vraj jeden z najkrajších ostrovov naokolo - Frazer Island.
Všetky fotografie nájdete na:
No comments:
Post a Comment