Ružomberok v Austrálii, štvrtá časť

Deň 16: 11.1.2015

Po dlhom výlete máme deň na regeneráciu, teda my so Slávkou, keďže zajtra musíme ísť do roboty. Kým sme my boli na výlete, na našej teraske sa nám udomácnil celkom riadny pavúčik - nephila plumipes, jeden z najväčších pavúkov aké tu v Brisbane vôbec existujú. Jedovatý ale nie je, tak sa nemáme vlastne čoho báť.
Ja trávim dnešok triedením fotiek, Slávka perie čo sa dá a Ružomberčanov sme poslali do mesta na výlet, nech si popozerajú centrum, lebo veru čas sa im už pomaličky kráti. Po ich návrate už len tak posedávame, zajtra odlietajú na pár dní do Sydney.

Deň 17: 12.1.2015 až deň 20: 15.1.2015
Je pondelok ráno Slávka už vyrazila na autobus a ja beriem celú posádku na letisko, odlietajú do Sydney. Veď čo by to bol za výlet do Austrálie bez návštevy tejto metropoly. Čo sa tam dialo, neviem, takže túto časť príbehu musí prerozprávať niekto iný.
Ale očividne sa mali dobre, pivo sa dalo kúpiť všade, počasie tiež nebolo najhoršie a keby aj, pivo by čapovali aj tak, takže všetko bolo k najväčšej spokojnosti.
Do Brisbane sa družina vrátila vo štvrtok, zamierili rovno do centra, kde sme sa s nimi večer stretli na jedno pivko. Tak nám porozprávali príhody a zážitky, veselo sa veru mali aj tam.

Deň 21: 16.1.2015

Aj dnes, v piatok, my so Slávkou pracujeme a zvyšok teda má voľný program. Trošku sa pomotkali po dome, urobili nám nákup a potom vyrazili zase do mesta, treba nakúpiť suveníry. Pri takej eufórii z nakupovania sa veru aj nám dvom ušlo po darčeku, no čo viac si môžeme ešte želať.
Azda len to pivko v krčme, no to už od radosti nevieme čo robiť. Na záver dňa ideme ešte na večernú plavbu po rieke, premáva tu zadarmo taká malá loďka, tak sa vozíme z konečnej na konečnú a zase späť.



Deň 22: 17.1.2015
A je tu víkend, ešte máme pred sebou jeden adrenalínový zážitok, ideme dole na Gold Coast, kde sa naša družina, teda okrem mňa a Bašky ide vydriapať na Sky Point - najvyšší otvorený výstup na budove v Austrálii vo výške dvestosedemsediat metrov nad morom. Nám s Baškou bude postačovať výhľad z panoramatickej zasklenej plošiny z reštauráciou, ktorá je o štyridsať metrov nižšie.
Lístky máme kúpené cez internet, parkujeme priamo pod budovou, čo samo o sebe bol zážitok, keďže naše auto je dosť vysoké, musel Ugo pozorovať, či sa do garáže zmestíme. Pod výťahom sa teda rozdeľujeme, ja s Baškou ideme hore a zvyšok čaká adrenalínový výstup. Ešte predtým ich ale navlečú do poriadnej výstroje, aby bolo všetko bezpečné a nikomu sa nič nestalo.

Asi za pol hodinu dorazili aj so sprievodcom na plošinu, kde sme my a odtiaľto ich už čaká výstup  po schodoch vonkajškom budovy. Počasie je super, krásne jasno a slnečno, takmer bezvetrie, takže budú mať isto krásny výhľad. My si zatiaľ dávame jedno pivko a čakáme, kým sa oni hore kochajú z nerušeného pohľadu na všetky svetové strany.
Nakoniec ale aj oni zliezli dole k nám, dali sme si tu rovno večeru, posedeli chvíľu a veru už rovno aj počkáme na západ slnka. Potom už takto dobre naladení opäť nasadáme do voza a za hodinku cesty sme doma.

Deň 23: 18.1.2015

Nuž, a máme nedeľu, zajtra nám partia kamarátov odlieta na Slovensko, tak dnešok len relaxujeme doma, perieme čo sa ešte dá a ružomberčania balia kufre na cestu domov. Na záver ešte aspoň ugrilujeme čo chladnička dala a deň aj celý výlet zakončujeme tam, kde sme ho aj začali -  vonku na terase.

Deň 24: 19.1.2015
Pondelok ráno, čas odchodu, čas lúčenia. Veru rýchlo ubehli tri týždne, dobre bolo, super bolo, veselosti do sýtosti. Slávka sa lúči doma, ja beriem posádku na letisko, všetci sa aj s kuframi nejako napratali do auta a za pol hodiny sme tam. Tu ešte jedna fotka, druhé kolo lúčenia a už sú fuč. Takže ostáva len poďakovať za super partiu, skvelú atmosféru a kopec zážitkov, čo sme spolu prežili a snáď zase čoskoro niekde zažijeme.