Deň 1 - Pondelok, 26.09.2016
A je to tu. Po viac než dvoch rokoch sme sa rozhodli opäť vyraziť na výlet okolo Austrálie. Tentokrát to bude ale aj so smutným a zároveň veselým podtónom. Smutným, lebo opúsťame túto skvelú krajinu, no veselým lebo sa vraciame domov do Európy, na Slovensko. Ukončili sme podnájom a vydáme sa na takmer päťmesačný výlet. Celý víkend sme upratovali a balili veci do auta, no a dnes je konečne deň D. Ráno sme odovzdali kľúče od bytu a pohli sme sa.
Ďaleko veľmi ale nie, prvá zastávka je Slávkina bývalá práca, kde u jej šéfky necháme jeden malý kufor, aby sme sa zbytočne neťahali s vecami čo nám netreba. Hneď nato ideme do nákupného centra dokúpiť chýbajúce oblečenie a tak zo Sydney nakoniec vyrážame až naobed.
Náš prvý cieľ je mestečko The Entrance, kde vždy o pol štvrtej kŕmia pelikány, tak sme si povedali, že to omrkneme. Sú to vlastne dobrovoľníci, ktorí sa tu takto o nich starajú a popri kŕmení ich aj poprezerajú a ošetria ak treba. Jeden mal napríklad v krídle rybársky háčik a tak mu ho museli vybrať. Po kŕmení sme vybehli na miestny kopec na vyhliadku a odiaľ už rovno do nášho prvého nocľažiska. A veru začíname hneď z ostra - spíme len tak na parkovisku na pláži. Okrem nás je tu len skupinka mládežníkov, ktorí v bujarej nálade oslavovali do skorých ranných hodín, no my sme dnes tak veľmi unavení, že by nás pokojne mohli aj odtiahnuť a asi by sme sa nezobudili.Deň 2 - Utorok, 27.09.2016
Noc sme zvládli, mládežníci ani policajti nás nestrašili a tak všetko dobre dopadlo. Vstali sme ale dosť skoro a tak som sa po raňajkách pustil do prvej menšej opravy. Nesvieti nám svetlo nad posteľou, musím nájsť správny kábel, či nie je seknutý alebo čo. So Slávkinou pomocou sme ho rýchlo identifikovali a ukázalo sa, že bol len kontakt zahrdzavený. Oprava teda prebehla rýchlo a úspešne, ďalšie noci už budú so svetlom.
Po raňajkách vyrážame smerom k Newcastle, akurát si robíme krátku prestávku na Caves beach, malej pláži s jaskyňou. Newcastle je také malé mesto, mňa nejak moc extra neoslovilo, i keď v jeho blízkom okolí sú ozaj krásne lokality na bývanie. Samotné mesto je vlastne nákladný prístav, vyváža sa odtiaľto uhlie. Prešli sme sa po parku a vyhliadke, no dnes strašne fučí vietor, blíži sa studený front a za dva dni veru bude pršať. Pomaly sa blíži čas obeda, teda sú už skoro dve hodiny, čas obeda už dávno bol, to len my sme sa k tomu ešte nedopracovali. Prešli sme sa cez centrum a nakoniec sme našli rešiku, ktorá nám obom vyhovovala. Hlad sme zahnali pizzou a cestovinami a teraz nasleduje prechádzka po promenáde miestnych plážach, aby sme tie kalórie pekne spálili. Ešte pred odchodom z Newcastle sa ideme osprchovať na verejný bazén, majú tam normálne teplé sprchy, tak si to veru užívame.
Na noc sa presúvame ešte trošku na sever k Anna Bay a budeme spať na už odskúšanej Samurai Beach, kde je cesta len offroad a 4x4. Práve teraz tiež začali deťom prádzniny, tak dúfame, že bude voľno. Na pláž zapínam pohon všetkých kolies, no lenivý som a nechce sa mi vypúšťať vzduch s penumatík. Ďaleko som sa ale nedostal a po pár metroch na jemnom piesku nútene zastavujem a aspoň trošku znížim tlak v gumách, ináč by sme sa z miesta nepohli. Na naše veľké prekvapenie je kemp takmer prázdny, sme tam len my a ešte jedno auto a tak si môžeme vyberať miesto, kde sa nám páči. Kedže sa blíži front, fúka dosť silný vietor a Slávka volí nocľah na prízemí - mne teda ostáva celé letisko hore. Vietor veru riadne pofukuje, no mne to moc nevadí a bez problémov zaspávam.
Deň 3 - Streda, 28.09.2016
Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa. Kým si Slávka vychutnávala kávu v aute, ja som si šiel trošku zatietať s dronom. Kúpili sme si ho na cestu, aby sme si občas mohli urobiť nejaké zábery aj z vtáčej perspektívy.
Z pláže sme vyrazili až niečo pred desiatou, no a samozrejme som zase musel odpustiť vzduch z pneumatík, hold lenivosť sa nevypláca a s natlakovanými gumami sa veru po piesku jazdiť nedá. Nechcelo sa mi to robiť kôli desiatim minútam jazdy, no nakoniec to ináč nešlo.
Dnes ideme do Port Stephens, krásne letovisko s ešte krajšími plážami a neskutočne tyrkysovými zátokami. Počasie nám praje, je krásne, slnko svieti, nikde ani obláčika. Ako prvé sa ideme pozrieť na vyhliadku Tomaree Head Lookout, odkiaľ máme úžasný výhľad na celé okolie posiate zálivmi s malými plážami. Na vyhliadku vedie chodník s asi tristopäťdesiatimi schodmi, Slávka spočítala. Je tu tiež malý ostrov, ktorý je počas odlivu spojený s pevninou plážou, volá sa Fingal Spit. Stíhame to len tak tak, odliv práve skončil, keď sme sa vybrali s parkoviska, aplikácia v mobile mi presne píše, koľko času máme, kým stúpne voda a my sa budeme musieť brodiť.
Na malom ostrovčeku nič okrem majáka nie je, no celkovo je celý veľmi zelený s práve rozkvitnutou ďatelinou. Prechádzka po ostrove nám nezabrala ani hodinku, no spolu s prechodom cez pláž sme tu strávili takmer celé popoludnie, a zase sme raz prešvihli obed, tak ako je naším dobrým zvykom. Ideme teda do mestečka Nelson Bay, čo je nepísané centrum tejto oblasti. Majú tu vychýrené pies, také koláčiky plnené mäsom alebo hocičím čo sa nájde. Tu napríklad robia cez 50 rôznych druhov, vyskúšali sme zopár a veru boli vynikajúce.
Pred večerom sa zase trošku posúvame smerom na sever k Brisbane. Najprv sme chceli dôjsť až na Seal Rocks, ale už sa bude stmievať, tak ideme len asi hodinu do dedinky Bulahdelah a spať dnes budeme pri bowlingovom klube. Majiteľ prerobil parkovisko na kemp a za pár dolárov sa tu dá prespať, najesť aj osprchovať. No čo viac nám treba ku spokojnosti.
Deň 4 - Štvrtok, 29.09.2016
Dnes v noci sa cez nás prehnal frontálny systém, tak strašne fučí a aj prší, no ale aj takéto dni musíme nejako prekonať. Ideme sa pozrieť na Seal Rocks, majú tu byť nádherné pláže. Jediný problém je, že rozbúrené more, vietor a dážď urobia aj z tej najkrajšej pláže iba šedé káčatko. 
Vietor je fakt dosť silný, tak sa ideme aspoň prejsť na maják, ten je ako tak chránený. Našťastie sa postupne počasie ukľudňuje a občas nám aj vykukne slniečko a hneď je tu veselšie. Z majáka sme ostali chvíľu pozorovať oceán, keď v tom sme zrazu zbadali veľryby, vráskavce, ako sa vyhadzujú z vody. Každý rok migrujú z Arktídy do teplých vôd na sever bližšie k rovníku, aby tu priviedli na svet mláďatá a potom zase putujú späť.
Ako tak pozeráme na to more, zrazu sa vo vlnách rovno pri pláži objavilo zopár malých žralokov. Dosť dlho tam plávali veľmi blízko pevniny a pravdepodobne lovili obed, my sme dnes našťastie na jedálníčku neboli. Mraky ako tak rozfúkalo, tak si vychutnávame výhľad na pláž a na šíre more.
Naobed sme sa ale pobrali zase kúsok na sever, po dobrom obede sme ešte zvládli jednu vyhliadku nad mestom a potom už pálime do kempu. Prišli sme na miesto určenia, je to vlastne taký veľký trávnik so sprchami a toaletami. Je tu niekoľko áut a karavanov, no nik od nás zatiaľ peniaze nepýta, tak snáď ráno prídu vybrať a ak nie, tak máme zajtra zaplatený obed:)
Deň 5 - Piatok, 30.09.2016
Ráno sme vstali skoro, dnes máme nabitý program. V kempe sme majiteľa veru ani dnes nestretli, treba ale povedať, že už sme ho ráno ani veľmi nehľadali a tak sme mali nocľah zadarmo. Do Port Macquarie to máme len pol hodiny autom, hneď ideme k moru k majáku na vyhliadku.
Jednou z mála nových vecí na tomto našom výlete je, že som si kúpil drona, aby sme mohli robiť videá a fotky aj z vtáčej perspektívy, no a dnes som sa ho opäť rozhodol trošku otestovať. Akurát sa pomaly končí sezóna pozorovania veľerýb, tak som dúfal, že sa mi nejaké podarí zachytiť zhora, no nebolo to také ľahké ako som si najprv myslel. Veľeryba sa vyhodí iba na chvíľku a tak rýchlo sa zorientovať nad morom bez oporného bodu ešte neviem. Tak som si aspoň porobil zopár pekných fotiek pláže, popozerali sme okolie a išli zase ďalej.
V rámci prechádzky po meste sme sa zastavili v nemocnici pre koaly, kde sme na prekvapenie zistili, že najviac ochorení mali infekcií, a to konkrétne chlamýdie. Chudinky aj keď ich vyliečia, väčšinou prídu o zrak a potom si ich tam musia nechať natrvalo.
Vedľa nemonice bol tiež taký starý dom prerobený na múzeum, tak nám to dobre padlo a zabili sme dve muchy jednou ranou. Po krátkej obhliadke sme sa ešte vybrali pozrieť si centrum mesta, no okrem pomaľovaných skál na vlnolame ma nič iné nezaujalo. Akurát sme sa naobedovali a môžeme vyraziť do hôr.
A ako už je pre nás dobrým zvykom, ak sú dve cesty a z toho jedna je prašná, my sme na nej. Dokonca túto trasu vybrala Slávka, čo som bol dosť prekvapený, no ale nenamietal som. Slávka keď zistila, čo si to vybrala za kľukatú cestičku v horách veru dvakrát nadšená nebola, no už sme sa vracať nechceli. Ako si tak ideme, zrazu značka - pozor, padajúce skaly, nezastavovať. No prišlo mi to vcelku na úvod vtipné, nie aby dali na skalnatú stenu nejakú sieť, ale oni dajú značku nezastavovať. No keď sme prechádzali asi piatou úžinou a nad nami trčali obrovské previsy skál, cesta úzka len na jedno auto a dookola napadané balvany, veru nebolo mi všetko jedno. Jedna taká väčša skala a bolo by v tom lepšom prípade po našom výlete. Našťastie skaly vydržali a my sme sa po troch hodinách adrenalínu prehupli cez hory do vnútrozemia, ideme pozerať vodopády.
Prvý a aj posledný pre dnešok je Wollomombi Falls, jeden z najvyšších v Austrálii. Škoda len, že sme prišli už dosť neskoro a slnko už takmer zapadalo, tak nebol pekne osvetlený. Na nocľah sme sa presunuli ešte zopár kilometrov v malému motelu, no ako zašlo slnko, tak sa veru poriadne schladilo, na noc hlásia len tri stupne nad nulou. A tak vyberáme všetky deky, čo máme a dnes budeme spať na prízemí. Hore pod strechou je totiž vždy o pár stupňov chladnejšie ako dole v aute.
Deň 6 - Sobota, 01.10.2016
Noc sme napokon celkom dobre zvládli, zima síce bola poriadna, no zababušený do deky a periny sa to dalo celkom vydržať. Hneď pri hoteli, ani nie minútu autom je prvý vodopád z mnohých, ktoré si dnes pôjdeme obzrieť. Volá sa Ebor Falls. Sú to vlastne vodopády dva kaskádové pod sebou. Zastavujeme sa len na vyhliadkach, síce sa nejako dá k nemu zísť aj dole o čom svedčí chlapík chytajúci tam ryby. Asi pol hodinky autom a sme pri ďalších vodopádoch - Dangar Falls. Tu je aj super chodník priamo dole k jazierku, slnko už tiež trošku viac hreje a tak ideme na malú vychádzku. Ľudí tu nie je veľa, asi je ešte veľmi skoro. My sa tiež extra dlho nezdržujeme a pokračujeme v našej celodennej obhliadke vodopádov. Ďalší na zozname je Crystal Shower a Tristania Falls, no najprv ideme do informačného centra na vyhliadku a tiež pozrieť nejaké suveníry. Slávka si našla aborigénske náušnice, tak bude mať peknú pamiatku.
Cesta na Crystal Shower Falls vedie cez les a trvá niečo vyše trištvrte hodiny, kým k nim prídeme. Nemajú nejak extra veľa vody, no je za nimi malá jaskyňa a tak sa dá prejsť pešo poza vodopád. Viac menej po ceste máme aj Tristania Falls, no a potom už berieme nohy na plecia a šup ho smer mesteško Coffs Harbour. Vodopády a vychádzky nás ale dosť zmorily, tak si ideme len naúpiť nejaké potraviny a pokračujeme ešte pár kilometrov severnejšie do karavan parku na Moonee Beach. Prichádzame ešte za svetla, dokonca skôr ako po iné dni, no kým sa navečeriame tak akurát zapadá slnko a my môžme ísť do postele. Zajtra ráno plánujeme vstať veľmi skoro a pozrieť si tu prvý a asi aj posledný krát východ slnka.
Deň 7 - Nedeľa, 02.10.2016
Dnes sme si teda privstali, budíček o piatej a ideme pozerať východ slnka, prvý krát na východnom pobreží sme sa prinútili vstať, lebo už za pár dní pobrežie opustíme a viac možností východu slnka nad morom nebude. Kúsok za karavan parkom je malý mostík, ktorým sa dostaneme na taký úzky chodník vedúci priamo na vyhliadku na more. Sme tu samy, nikto iný sa nepridal tak si to tu môžeme vychutnať pekne samy.
Zobral som so sebou aj drona, a pokúsil som sa urobiť nejaké to video ponad more, no musím sa ešte viac učiť aby som nabral skúsenosti a prax. Slnko sa za chvíľu vyhuplo hore a začalo celkom fajne pripekať, prichádzajú pomaly aj ďalší ľudia a my sa pomaly zberáme späť do kempu, urobiť si raňajky. Kemp je úplne super, krásne vynovené záchody a sprchy a úplne nová kuchyňa, pomaly lepšia ako sme mali v podnájmoch.
Po raňajkách je načase sa zberať na cestu, z kempu musíme odísť ako vždy do desiatej, a tak balíme veci a vyrážame ďalej na sever, do mestečka Lennox Head, iba kúsok južne od Byron Bay-u. Pred Lennox Head si okolo poludnia robíme prestávku v Ballina, ideme na pláž pozorovať delfíny. Zopár sa nám naozaj podarilo zahliadnuť ako si plávu cez vlny z jednej strany móla na druhé. Čas letí ako voda, sú tri hodiny, tak sa presúvame do kempu v Lennox Head, konečne tam prichádzame v rozumnom čase, tak si ten kemp aj trošku užijeme. Hneď vedľa kempu je jazero Ainsworth, má vodu hnedej farby z napadaných listov, no vraj je veľmi dobrá na pokožku. Slnko akurát zašlo pod mrak, no ja som sa aj tak zbehol aspoň sa chvíľu okúpať.
Deň 8 - Pondelok, 03.10.2016
Dnes je od rána zamračené a hlásia na celý deň prehánky a dážď, tak sa musíme len tak pomotať po okolí. V kľude sme sa najedli a po odchode z kempu sme sa ešte boli prejsť na pláži a okolo jazera. Kým sme tu, využili sme ešte ich kuchynku a navarili si obed na cestu a potom už nasadáme do auta a ideme do Byron Bay-u, pozrieť si ešte raz najvýchodnejší bod Austrálskej pevniny. Kým sme tam ale došli, začalo riadne fúkať a tiež dosť prší, no napriek tomu sme si krátku prechádzku neodpustili. Zajtra chceme ísť na výstup na horu Mt. Warning, kde ako prvé miesto v Austrálii dopadne ráno slnečný lúč. Pôvodne sme vlastne chceli ísť dnes, no kôli počasiu sme to museli o jeden deň posunúť.
Spať budeme priamo na parkovisku pod horou, lebo vstať musíme už o tretej ráno, aby sme to do východu slnka celé zmákli. Nakoniec ale zo spánku až tak veľa nebolo, lebo parkovisko je v kopci a tak auto stojí mierne šikmo, a teda sa v ňom dosť nepríjemne spí. Jediné pozitívum je, že prestalo pršať a zajtra by mal byť zase slnečný deň.
Deň 9 - Utorok, 04.10.2016
Budík nás vyhnal z polospánku o tretej, tak sme sa vystrojili, nabalili veci na výstp a môžeme vyraziť. Boli sme tu len my, no tesne predtým ako sme sa vybrali na výstup došli ešte dvaja chalani, tak bude aspoň hore veselšie. Chodník je v dobrom stave, akurát je tu urobených dosť veľa schodov, čo Slávke moc nevyhovuje. No napriek tomu postupujeme vo veľmi dobrom tempe, čas ubieha no spolu s ním aj kilometre výstupu. Dokopy má výstup 4.8 km. Len posledný úsek je dosť náročný, kde treba prekonať dosť strmé skaly, z jednej strany je urobená reťaz, aby sa bolo čoho pridŕžať
Na vrchol sme vystúpili za dve hodiny, celkom fajn, keďže nemáme takmer žiadnu kondičku. Do východu slnka máme takmer ešte pol hodiny, v tom najväčšom stúpaní nás ešte predbehli štyria rýchlolezci, tak sme hore celkom dobrá skupinka. Nanešťastie východ slnka bol spoza mrakov a na prvý slnečný lúč sme si museli počkať ďalšiu pol hodinu, fúkal tiež riadny severák, tak sme tu celkom dobre vymrzli.
Cestou dole som mal obavy akurát z lezenia tej steny, no celé sme to bez problémov zvládli a už si len tak vykračujeme dole po chodníku. Trošku sme sa tam dali do reči s dvoma chalanmi, pracujú pre nejakú cestovnú agentúru a tak chodia po svete, skúšajú rôzne veci, fotia a filmujú a potom o tom napíšu nejaký článok. Celkom super povolanie.
Z Mt. Warning sme dole zišli okolo desiatej, dali sme si kávu a ideme teraz do Tweeds Head, mesta, ktorého jedna polovica leží v New South Wales a druhá v Queenslande. A sranda je, že teraz v New South Wales posunuli čas o hodinu na letný a tak majú v tomto mestečku dva časi, podľa toho, v ktorej časti sa akurát človek nachádza. Po obede sme už potiahli len pol hodinku a sme na Gold Coaste, tu sa na chvíľku vyvalíme na pláž a potom večer prichádzame k Nathanovi, ozíkovi, ktorého tu poznáme a budeme u neho pár nocí.
Deň 10 - Streda, 05.10.2016
Keď sme bývali v Brisbane, nikdy sme sa nevybrali do zábavných parkov okolo Brisbane, no tak to musíme dobehnúť teraz. Je ich tu veľa a tak sme si vybrali dva. Prvý na dnes sa volá Dreamworld a má najviac kolotočov, zajtra pôjdeme pozrieť Seaworld a delfíny.
Na dnešok máme permanentky od Nathana, tak super. Najviac sa teší Slávka, lebo v takomto parku ešte nebola. Do Dreamworldu sme dorazili až naobed, no máme ešte päť hodín si to tu celé pobehať. Zahrievaciu jazdu sme zvládli, no ďalšia čo šla aj dole hlavou sa Slávke moc nepozdávala a tak sme objavili niečo, čoho sa Slávka bojí viac než ja. Tretí kolotoč - obrovská hojdačka, ktorá navyše rotuje okolo vlastnej osi bola poslednou kvapkou v pohári a tak ďalej už ideme len na menej náročné kolotoče. Celkovo som si to ja dosť užil, aj keď mňa takéto veci až tak veľmi neťahajú. Na záver dňa sme ešte stihli jeden, čo ide na vode, Slávka ostala dosť mokrá, no a už je záverečná a ideme domov.
Na večeru sme sa dnes vybrali na bravčové rebierka do vychýrenej reštaurácie ako poďakovanie Nathanovi za ubytovanie a veru výber to bol dobrý. Z dvoch porcií sme sa najedli traja viac ako dosýtosti, ale samozrejme sme si nechali miesto aj na dezert. Tak to bol prvý zábavný park, zajtra ideme pozrieť delfíny.
Deň 11 - Štvrtok, 06.10.2016
Dnes vyrážame do Seaworld, opäť sme sem došli až o dvanástej, aspoň sme sa poriadne vyspali za tieto dva dni. Seaworld je viac orientovaný na rodiny s deťmi, je tu veľa predstavení pre najmenších, no je sa na čo pozerať aj pre nás. Celý park sme obehli za pár hodín, sú tu hlavne delfíny, tučniaky, uškatce a kopec rýb v akváriách vrátane žralokov. Poobede sú predstavenia, prvú šou robia uškatce, celkom je to sranda, a na záver dňa je šou s delfínmy. Tá sa nám páčila asi najviac.
Stihli sme ešte aj akrobatov na vodných skútroch a tesne pred zatvorením parku sme si vyskúšali dva kolotoče. Prvá jazda nás zamočila a na druhú sme dokonca išli dvakrát, Slávke sa to pomaly ale isto začína páčiť. Na večer sme sa ešte išli prejsť do centra Gold Coast a na večeru, no a to je všetko. Zajtra vyrazíme do Brisbane a potom už pomaly na západ.
Deň 12 - Piatok, 07.10.2016
Dnes sa poberieme do Brisbane, vstali sme už ráno o siedmej, rozlúčiť sa s Nathanom, potom Slávka ešte oprala čo sa dalo, no a kým sme nabalili auto bolo jedenásť hodín. Prvú vec v Brisbane idem dať vyvážiť kolesá, lebo to s nami riadne trasie. V Sydney nám to teda dobre nespravili a tu poznám super servis. A tak aj bolo, kolesá boli viac než sto gramov mimo, a to je teda dosť. Chvíľku som pokecal aj s manažérom a ešte mi daj aj desať dolárov zľavu. Fakt super servis, kiežby som takých poznal viac.
Cestou potom ideme doplniť zásoby jediva a pitiva, no a potom už hop do centra. Parkujeme celkom blízko a zadarmo, toto sú tie rozdiely oproti Sydney. Prešli sme sa celým centrom a cestou naspäť sme išli loďou po rieke, ktorá je tiež, čuduj sa svete, zadarmo. Už je tma, pol desiatej večer a nám ešte treba hodinku šoférovať do kempu, je hneď za Brisbane. Dorazíme tam až okolo jedenástej, po tme sme niekde zaparkovali, a ideme rovno spať.
Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment