Bedov blog: Z Adelaide do Melbourne

Deň 104 - Sobota, 7.1.2017

Aj dnes sú zase štyridsiatky, no z karavan parku musíme odísť už o desiatej, tak dnes sa ochladzovanie v bazéne nekoná. Dnes to bude skôr taká autoturistika s klímou na plné pecky. Dokúpili sme ešte v obchode vodu a vyrážame do Barossa Valley, známe vinárske údolie. My ale víno moc nepijeme, a tak sa ideme aspoň najesť dobrotky do predajne vychýrenej kuchárky.

V tomto teple nás nič lepšie nakoniec nenapadlo ako šoférovať tristo kilometrov ďalej na juhovýchod až do mestečka Kingston, kde je dovolené kempovať zadarmo dvadsaťštyri hodín, je to veľká trávnatá plocha iba kúsok od pláže a kým sme došli, je tu už plno karavanov, tak sa pridávame aj my.

Deň 105 - Nedeľa, 8.1.2017

Dnes sa nám vôbec nechce odísť z tohto miesta. To bude asi preto, že nás odtiaľto nikto nevyháňa o desiatej ráno, ako z normálnych kempov. A tak si len tak sedíme na stoličkách pri aute a pozorujeme okolie. Na obed sme sa boli prejsť na móle, obed sme si kúpili v miestom bistre a po poobednom šlofíčku sa posúvame ďalších stopäťdesiat kilometrov bližšie k hranici do mestečka Mount Gambier.

Toto je známe najmä Modrým Jazerom, ktoré záhadne v lete vždy zmení farbu s obyčajnej zelenosivej na krásnu tmavomodrú, nikto nevie prečo, no je fajn, že sme tu v lete a môžeme si túto nádheru vychutnať. Zašli sme aj do záhrad v prepadlisku, Umpherstone Sinkhole. Krásnu záhradu tu udržuje mesto pre domácich aj turistov.

Deň 106 - Pondelok, 9.1.2017

Opäť máme ráno problém vstať, asi sme už výletom unavení. Ledvou sme stihli odísť, aj to až o pol jedenástej keď už majiteľ trošku frflal. Z infocentra sme si zobrali mapku a ideme si zase pozrieť záhrady aj jazero, vykuklo slnko, tak máme super počasie.

Na obed sme zbehli k druhému jazeru - Valley Lake, tiež fajn, no farbou také obyčajné. Na druhej strane tu ale urobili pekné lavičky a grily, ideálne miesto na piknik. Cestou z obeda sme sa zastavili ešte v jednom malom prepadlisku a záhrade v centre mesta, no a potom už vyrážame zase ďalej. Cestou do Port Macdonnell sme sa išli pozrieť aj na Little Blue Lake, ale to bolo skôr kúpalisko ako jazero, tak pokračujeme v ceste. V Port Macdonnell sme zastavili len policajtovi vykonoať dychovú skúšku alkoholu, samozrejme bez problémov a zastavujeme až pár kilometrov za mestom pri troch malých rybníkoch - Ewens Ponds. Chodí sa sem potápať alebo šnorchlovať, je tu zopár áut, tak to teda idem aj ja vyskúšať. Voda je vraj extra studená, ja mám iba krátkorukávový tenký neoprén, tak uvidíme. Jeden chlapík je tu oblečený v neopréne od hlavy po päty s čiapkou, rukavicami aj topánkami, no kryhy ľadu na hladine nevidno tak to snáď nebude také strašné.

Ako som skočil do vody, tak mi vyrazilo dych od tej studenej vody a hneď nato som chytil prvé príznaky podchladenia - zrýchlené plytké dýchanie. Po chvíli sa mi ale neoprén trošku zohrial a dych som ukľudnil, tak idem nato. Voda je ale naozaj pekelne studená, iba splívam na hladine, potápať sa veru nejdem. Napriek všetkému je to tu naozaj veľmi krásne. Rýb síce moc nie je, no voda je nádherne priezračná a tak ako sa hory odrážajú o stojatú hladinu jazera, tak sa tu odrážajú zospodu hladiny vodné rastliny, všetko pod vodou. Vyzerá to naozaj zvláštne, normálne je hladina jazera dole a odraz na nej hore, no tu je to naopak, úplná nádhera. Tri rybníky sú prepojené úzkymi kanálmi s plytkou vodou, no tu treba kľučkovať ako v kaňone aby sa človek dostal do ďalšieho rybníka.

Neviem, či je to tou zimou, ale som tu z toho celého úplne unesený. Nádherné farby zelených rastlín ťahajúcich sa až po hladinu sa menia s tmavozelenej do zlatožltej a s odrazom modrého neba vytvárajú neopakovateľný kontrast farieb. Netrvalo dlho a prešnorchloval som sa k poslednému rybníku. Chvíľu som ešte rozmýšľal, či si to nezopakujem, no nakoniec som sa rozhodol, že jeden krát mi šok zo zimy nateraz stačí.

Dnešný deň ukončujeme už v štáte Viktória, posúvame si tiež hodiny o dalšiu pol hodinu dopredu. Toto je zároveň posledný posun času, ostatné štáty na východe už majú čas rovnaký. Spíme zadarmo v mestečku Dartmoor, kde okrem kempu a pár pekných drevorezieb nič iné nie je. Teda až na koalu samca na strome, ktorý svojími hrdelnými zvukmi vábi samičku, no zatiaľ bezúspešne.

Deň 107 - Utorok, 10.1.2017

Hneď ráno sme vyrazili do mestečka Portland, priamo v meste nás nič nezaujalo, no iba kúsok za mestom bola spravená vyhliadka a cesta cez les, volajú ho Entchanted Forest. Celkom zaujímavá prechádzka, netrvala nám viac než hodinu. Po obede sme sa vybrali do malej dedinky Cape Bridgewater, kde nám doslova učarovala miestna pláž s tyrkysovou modrou vodou. Slnko svietilo, krásny deň, no namiesto kúpania predsa len ideme na turistiku. Totiž na konci polostrova žije malá kolónia tuleňov, no a cesta po pobreží nás tam zavedie. Počas celej cesty sme mali záliv ako na dlani a k tomu úžasný výhľad na more, až sme napokon dorazili na koniec polostrova na miesto, odkiaľ bolo možné pozorovať tulene, či už vo vode, alebo len tak vylihujúc na skalách. Boli dokonca celkom hravé a aj hlučné, asi je stále obdobie párenia, tak si merali sily.

Keď sme sa vrátili späť na pláž do zátoky, akurát sa prihnali mraky a z nádhernej tyrkysovej ostala obyčajná sivomodrá. Je neskutočné, čo dokážu spraviť slnečné lúče. Napriek tomu som sa odhodlal a išiel sa aspoň okúpať, keď už sme tu, škoda by bolo nenamočiť sa aspoň na chvíľu.

Ale z celého dňa bol najlepší kemp. Pri vstupe telefón, z ktorého sme sa dovolali majiteľom, no počas celého večera sa k nám nikto neprihovoril, ani nezastavil, a tak sme mali noc nakoniec zadarmo.

Deň 108 - Streda, 11.1.2017

Dnes ráno ťaháme čiaru stotridsať kilometrov až na Great Ocean Road, ktorej dominuje Dvanásť Apoštolov. No my teraz začíname zo západu a prvou zastávkou je Bay of Islands. Počasie sa rozhodlo trošku zaštrajkovať a začalo pršať, no našťastie prehánka rýchlo skončila a tak ako sa obloha rýchlo zatiahla, tak sa aj zase vyjasnila a my môžeme pokračovať na našej ceste po pobreží. Nasleduje nespočetné množstvo zastávok s vyhliadkami, stojíme takmer všade kde sa dá. Ani sa nenazdáme a začína sa zvečerievať, my sa pomaly ale isto blížime k Dvanástim Apoštolom, no nateraz nezastavujeme, ideme najprv do kempu sa ubytovať a uvariť rýchlo niečo na večeru, len aby sme sa stihli vrátiť na západ slnka na apoštolov. Keď zašlo slnko, rapídne sa ochladilo a veru teplá zimná budna si tu našla uplatnenie. Dnes bol naozaj krásny deň plný nádherných scenérií na ktorý sa len tak rýchlo nezabúda.

Deň 109 - Štvrtok, 12.1.2017

Ako by to už bolo, aby sme sa na apoštolov nešli pozrieť ešte raz aj na druhý deň. Pospali sme si otrošku viac, tak vlastne prichádzame takmer naobed. Počasie nám praje, je krásny slnečný deň, aj kúpať by sa dalo keby voda nebola taká studená. A síce sme tu už boli pred rokom, toto miesto nestratilo vôbec nič na svojom čare.

Poobede sme vyrazili smerom ďalej na východ, opäť sme z hlavnej cesty odbočili na jednu, kde sa dajú takmer zaručene vidieť koaly v lese, no a tak ako minule, tak aj teraz sme ich zopár stretli. Techniky sú v podstate dve. Buď treba niekde zastať a spraviť si prechádzku po lese, koál je tu toľko, že isto človek na nejakú naďabí, alebo stačí ísť po ceste a čakať, či niekto nestojí na krajnici a nefotí niečo smerom do koruny stromov, zaručene pôjde o koaly. My sme si samozrejme vybrali druhú možnosť, no aj tak sme videli zopár koál úplne blízko, jedna dokonca zliezla zo stromu a prešla krížom cez cestu kde zase zmizla v lese.

Do Apollo Bay prichádzame neskôr poobede, ideme sa naobedovať a skúšam zistiť, či sú voľné miesta v kempe, no všetko je obsadené, preto po obede odchádzame a spať budeme pár kilometrov severne od pláže v lese v kempe zadarmo. V stromoch je zopár farebných papagájov, no na oriešky nereagujú a nie a nie prísť bližšie, tak ideme radšej spať.

Deň 110 - Piatok, 13.1.2017

Dnes sa zobúdzame do upršaného rána, ani sa nám vstávať nechce. Z hôr sme zišli do mestečka Lorne, kde sedíme v aute na pláži až do obeda. Našťastie mraky prešli a vykuklo aj slnko, a tak pre veľký úspech zase ideme do Apollo Bay. A to preto, lebo cesta sa tu kľukatí tesne popri oceáne, z toho vzniklo aj meno Great Ocean Road. Slávke sa to veľmi páči, tak šoférujem jeden deň tam a potom zase naspäť. V Apollo Bay si opäť dávame niečo pod zub, no a podvečer vyrážame, tentokrát už naozaj smerom k Melbourne. Spať dnes budeme na odpočívadle len pár kilometrov pred mestom pri pumpe, keď sme dorazili, už sa zmrákalo, tak sme len rýchlo vytiahli hore strechu a ideme spať.

Deň 111 - Sobota, 14.1.2017

Dnešok trávime tak nijako, vyrazili sme na cesty okolo desiatej a naobed sme už aj v Melbourne v karavan parku. Najprv tam nikoho nebolo, no nakoniec došiel správca, dal nám kľúče a ubytoval nás. Musíme poriadne vypratať auto a hlavne roztriediť potraviny, zajtra totiž ideme na Tasmániu, no tam je prísny zákaz dovozu akéhokoľvek ovocia a zeleniny, tak triedime, čo ešte dnes uvaríme na večeru a čo budeme musieť vyhodiť. Dokonca je aj zákaz priniesť med, no my sme si zopár suvenírových fľaštičiek už po ceste nakúpili, našťastie sme našli dobrú dušu, ktorá sa nám tu o to postará.