Deň 98 - Nedeľa, 1.1.2017
Ráno nás nemilosrdne zobudil budík, ešte by sme veru spali dlhšie, no musíme pobaliť veci a vyraziť sto kilometrov južne, kde nás o jednej kompa prevezie na Kangaroo Island. Cestou sa nám v jednej malej dedinke podarilo násť otvorené potraviny, tak sme si aspoň doplnili zásoby jedla, a zábava môže začať.
Plavba trvala len pol hodinu a sme na ostrove. Akurát to počasie nám moc nepraje, je pod mrakom a fúka, nuž ale nedá sa mať každý deň slnečný. Hneď kúsok od vykladacej rampy je malý park, kde si varíme neskorý obed. Kým sme jedli, zistili sme, že informačné centrum je dnes otvorené len do štvrtej, tak si rýchlo balíme veci, aby sme to ešte stihli. Tu v informačnom centre sme si zobrali mapy a informácie o atrakciách na ostrove a pokračujeme do našeho prvého kempu v Stokes Bay.
Hlavné priestranstvo je už celé obsadené, tak dostávame miesto z druhej strany len tak na poli, ale aj tu už je zopár stanov postavených. Kúsok od nášho miesta, v korunách eukalyptov si len tak sedia dve koaly. Jeden samec a jedna samica. Je akurát obdobie párenia a samc koala vydáva krochkavé hrdelné zvuky, na ktoré sa očividne snaží nakálať samičku. No zdá sa, že tej sa veru dnes do ničoho moc nechce a bez pohnutia spí na konári. Večer ešte priskákali aj kengury, no a v takomto idylickom prostredí ideme spať konečne aj my.
Deň 99 - Pondelok, 2.1.2017
Spali sme dobre a dlho, ja ako zarezaný, Slávka vraj počula v noci sexovať koaly, no ja som nepočul nič, mohli by aj sekery padať. Kým sme sa prebrali a vymotali, bol viac menej skoro obed, počasie sa mení každú chvíľu, nateraz vykuklo slnko tak sa ideme pozrieť na pláž. Cesta sem vedie cez vysoké skaly úžinu, čo vytvára dojem tajomna a mystickosti. Na druhej strane za úžinou sa rozprestiera dlhá pláž s kľudnou vodou. 
Ľudia tu už posedávajú a zopár ich je aj vo vode, no my sme sa prišli iba na chvíľu prejsť a pokračujeme v ceste. Snelling beach je ďalšou na zozname, krásna maľebná pláž s bielym pieskom, stretli sme tu jedného domáceho s ktorým som sa dal do reči, prenajíma autá a býva na ostrove pol roka, zvyšok je niekde inde. Kúpať sa nám ale nechce a tak pokračujeme v ceste na východnú časť ostrova, k majáku na Cape Borda, kde si doprajeme rovno aj obed.
Maják nás moc nezaujal, no kúsok opodiaľ sme našli krásny výhľad na zátoku Scott Cove. Akoby zázrakom vykuklo slnko a nádherne osvetlilo more do tyrkysovej farby. Škoda len, že tu nie je žiadny prístup z brala dole k moru, lebo tu by sme si celkom radi spravili prestávku.
No keďže sa inak nedalo, tak pokračujeme a otáčame na juh, do národného parku Flinders Chase, ktorý bol vlastne pôvodným zámyslom celej cesty na tento ostrov. Informačné centrum nám zavreli pred nosom, tak sme si vypísali vstup ručne, vložili peniaze do obálk, vhodili do schránky a ideme. Prvou zastávkou je Admiral Arches, čo je akási jaskyňa alebo skôr most v brale, kde zo stropu vznikli krátke kvaple a dodávajú tomuto miestu šmrnc. No viac ako archa nás zaujímajú tulene, ktorých je tu veru neúrekom. Máme aj šťastie, je zrovna obdobie párenia a tak ich vidíme aj s novonarodenými mláďatami, ktoré vôbec neobsedia a stále sa chcú len hrať. Počasie sa ale poriadne zopsulo, fúka vietor z juhu, čo je vlastne z Antarktídy a zima je mohutná. Slávka aj vytiahla zimnú čiapku, cítime sa ako námorníci na rybolove.
Dnešnou poslednou zastávkou sú Remarkable Rocks, sú to také zvláštne skaly rôznych tvarov s jemným červeným nádychom. Z každého uhla vyzerajú ináč a poskytujú nekonečné množstvo námetov na fotografovanie. Je už ale skoro sedem večer, za chvíľu sa zotmie. Výhodou je, že sme tu takmer samy a máme možnosť sa tu motkať len tak bez iných turistov.
Nakoniec sme sa pobrali aj my, do kempu to máme takmer hodinu, tak aby sme došli skôr, než sa úplne zotmie. Spíme v národnom parku v kempe pri Snake Lagoon spolu s troma ďalšími kempermi. Do tmy sme sa ešte stihli osprchovať v našej sprche, no a potom sme po tme dostali večerného návštevníka. Prišiel nás pozrieť possum, čo je niečo medzi potkanom a malou kengurou, vôbec sa nebál a hľadal, čo by kde uzobol, no a keď nič nenašiel, tak skúsil zobnúť do mojej nohy. To sa ale zase moc nepáčilo mne, tak veru possum z večere nič nemal.
Deň 100 - Utorok, 3.1.2017
Ráno z kempu opäť vyrážame na archu a k Remarkable Rocks v snahe, že snáď sa počasie umúdri a budeme mať fotky aj so slnkom, ale márne. Stále je pod mrakom a fúka vietor, akurát ľudí je omnoho viac a tak som rád, že sme sem išli ešte včera večer. Vraciame sa preto k infocentru, odkiaľ vedie dvojhodinová túra k rieke, kde je možné vidieť vtákopyska. Samozrejme, treba ísť buď veľmi skoro ráno alebo neskoro večer, keď loví, vtedy je najväčšia šanca ho zbadať. No my máme čas len teraz napoludnie, takže sme zmierený s tým, že z toho bude len prechádzka prírodou. Nakoniec sme aspoň videli kenguru a jaštera, tak aspoň niečo.
Navečer sme najprv skúsili ísť spať na parkovisko vo Vivonne Bay, no bolo to rovno pri oceáne, nechránené pred vetrom, preto sme sa pobrali ešte ďalej smerom na východ a do vnútrozemia. Tu sme našli malé odpočívadlo, snáď to bude ok a nik nám nepríde dať pokutu. Spíme samy, akurát mravce nám robia spoločnosť.
Deň 101 - Streda, 4.1.2017
Celý Kangaroo Island je dosť drahý, lebo je zameraný hlavne na turistov, ktorí sem prídu z Európy alebo inokiaľ a teda všetko je pre nich nové. A tak je tu atrakcia takmer na každom rohu a navyše je všetko pekne predražené. Keď sme zistili, že pozrieť si tulene na pláži nás vyjde na sedemdesiat dolárov, rozhodli sme sa to vynechať, keďže ja som s nimi pred pár rokmi v Jurian Bay šnorchloval. No napriek tomu sme sa zašli pozrieť aspoň na priľahlú pláž, kde je voľný prístup, možno tu niečo uvidíme. Hlavná pláž, kde ich majú byť stovky je pár sto metrov západne hneď za útesmi.
A veru dobre sme spravili. Vo vode sme videli jedného malého sa hrať, stále vykúkal a plával celkom blízko popri nás. Ako sme tak kráčali po pláži, zrazu sme obďaleč zbadali samicu ležať rovno na pláži. Opatrne sme sa priblížili na bezpečnú vzdialenosť, nechceme ju vystrašiť a takto si môžem urobiť pár dobrých záberov. Zrazu sa na pláži objavili dvaja rangeri, muž a žena. Najprv sme si mysleli, že idú k nám, aby sme odišli, no vysvitlo, že prišli kôli tuleňovi. Totižto z opačnej strany ako sme my stáli mala poriadnu ranu od žraloka, ktorý jej vyhryzol kus kože s tukom až do mäsa. Tu sa na nás usmialo šťastie v tuleňom nešťastí. Rangeri nemali dobrý foťák, tak ma poprosili, aby som ju z druhej strany odfotil a priblížil im štítok z identifikačným číslom, aby vedeli, ktorá to je. A ako protislužbu nám ponúkli, že môžeme ísť s nimi zadarmo na prehliadku tuleňov.
Tá sa nakoniec ukázala ako celkom zaujímavá. Opäť bolo šťastie, že tulene boli aktívne a aj pobehovali po pláži, lebo väčšinou len ležia a oddychujú. To preto, lebo trávia tri dni vkuse lovom rýb na mori bez prestávky, potom prídu, nakŕmia mladé a oddychujú a takto stále dookola.
Z prehliadky tuleňov upalujeme k včelárom na dobrý medík, tento ostrov je tiež špecifický tým, že je tu jediné miesto, kde sú ešte čistokrvné Ligurianské včely, prinesené z Talianska v roku 1881, kde ich chceli množiť. Neskôr sa na ne zabudlo aby ich napokon znova objavili, kedy už inde na svete čistokrvné neboli. Kúpili sme si zopár fľaštičiek domov a pokračujeme, teraz pre zmenu na niečo ako salaš, kde ideme vyskúšať zopár syrov z oviec. Napriek tomu, že Austrália je jedným z najväčších chovateľov oviec, málokto ich dojí a vyrába mliečne výrobky. Väčšina oviec je len na mäso a vlnu, iba malovýroba občas robí aj syry. Našu bryndzu ale nepoznali, tak som im dal domácu úlohu, aby si niečo o tom naštudovali.
Na obed sme sa zastavili v mestečku Kingscote, Slávka si dala super špagety s krabom a inými morskými obludkami, ja pre zmenu kurací rezeň. Takto napapaní sme ešte vybehli na blízku pláž v Emu Bay, krásne dlhá s bielym pieskom, akurát je už dosť neskoro a tak som sa len narýchlo trochu ovlažil vo vode, aby sa nepovedalo. Spať ideme blízko mestečka Penneshaw, odkiaľ nám zajtra ráno o pol ôsmej ide kompa späť na pevninu.
Deň 102 - Štvrtok, 5.1.2017
Vstávame pred šiestou, aby sme si stihli vybrať lístky na kompu. Tá prišla načas o siedmej, všetky autá postupne vošli na palubu a vyrážame. More je trošku rozbúrené, no my s tým našťastie nemáme problémy. Cesta trvá trištvrte hodinu a sme zase na suchej zemi. Do Adelaide je to len sto kilometrov, cestou sme sa ešte zastavili v pekárni na raňajky, mali výborné koláčiky od výmyslu sveta. Dve noci teraz budeme v karavan parku, tam, kde sme sa na Silvestra pre nedostatok miesta už nezmestili. Zvyšok dňa už iba oddychujeme a dorovnávame spánkový deficit.
Deň 103 - Piatok, 6.1.2017
A je to tu, prišla vlna tropických horúčav, máme štyridsať stupňov v tieni. To znamená, že aj dnešok budeme tráviť viac menej v kempe. Je tu našťastie bazén, tam sa chodíme v pravidelných intervaloch ochladzovať.
Až podvečer sme sa vybrali do ulíc centra mesta, chvíľu bol problém zaparkovať, lebo sa hrá kriket, no nakoniec sme našli celkom dobré miesto neďaleko od centra. Do mesta ideme cez park popri rieke, na ktorej vidíme pre nás novinku a tou je grilovanie na vode. Okrúhly čln s miestami na sedenie po obvode asi pre osem ľudí a v strede gril. Úplná špica. Len tak sa nechať unášať slabým prúdom vody a popri tom grilovať večeru. Ináč Adelaide má v centre veľa starých budov a kostolov, škoda len, že bolo tak strašne teplo a nemali sme na prehliadku viac času. Do kempu sme dorazili až po tme o desiatej večer, zajtra už pôjdeme zase o kus ďalej.
Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment