Deň 92 - Pondelok, 26.12.2016
Najbližšie dva dni nás čaká poriadny kopec kilometrov, ideme totiž prejst Nullarbor Plain, čo je v podstate nekonečná rovina bez stromov. Dnes by som chcel zvládnuť okolo osemsto kilometrov až do mestečka Eucla, ktoré leží na hranici s Južnou Austráliou.
Z kempu nakoniec odchádzame až o desiatej, takže to dnes bude dlhý deň. Prvá zastávka je Norseman, kde dotankujem doplna a môžme ísť na to. Je pekne slnečno, cesta nám ubieha vcelku dobre. Na obed zastavujeme v Balladonia Roadhouse a kúsok za ním prechádzame cez najdlhší rovný úsek cesty v Austrálii. Má deväťdesiat míľ, alebo stoštyridsaťšest celá šesť kilometra. Takže si skoro na dve hodiny oddýchnem od točenia volantom. Celkovo aj mimo tohto úseku tu veľa zákrut neporobili, tak je cesta dosť monotónna.
Čo nás prekvapilo je množstvo odpočívadiel popri ceste. Asi najviac, čo sme zatiaľ videli. Zastaviť, či už na krátku prestávku alebo na noc, sa dá takmer všade. Ako tak postupujeme bližšie k hranici, počasie sa začína meniť, pribúda oblakov a tesne pred Euclou klesli tak nízko, že ideme vlastne v hmle. Až neskôr sme zistili, že nás vlastne tesne lízol obrovský frontálny systém, ktorý sa ťahal naprieč celou Austráliou a v tomto čase spôsoboval záplavy na Uluru a okolí, no a o deň neskôr v Adelaide a Melbourne. My sme obišli len so slabým mrholením. Spíme nakoniec až za Euclou, pár kilometrov ďalej a vlastne už v Južnej Austrálii na malom parkovisku.
Deň 93 - Utorok, 27.12.2016
Ráno sme sa ešte vrátili na hranicu, ktorú sme si včera nestihli odfotiť, dali sme si tu raňajky a potom zase sadám za volant a pokračujeme v ceste. Tá ide tesne popri pobreží s útesmi, no aj teraz je hmla, vidno len na sto metrov, takže takmer všetky vyhliadky preskakujeme, aj tak by sme nič nevideli.
Kúsok za Nularrbor Roadhouse sme dostali opäť defekt, v poradí tretí za tento výlet, tak mením koleso. Hmla už ustúpila, no je veľmi vlkho a aj teplo, tridsaťsedem stupňov, takže kým som prehodil rezervu, leje zo mňa ako po sprche. Na večer prichádzame do mestečka Ceduna, prvý náznak civilizácie po stovkách kilometrov. Pred mestom nám na karanténnej stanici zobrali všetko ovocie, aby sa nešírili škodcovia no a potom už len parkujeme v kempe na dobrú noc.
Deň 94 - Streda, 28.12.2016
Sú sviatky a moj pokus opraviť defekt, respektíve kúpiť nové pneumatiky končí pri zavretých dverách jediného pneuservisu v meste. Tak aspoň nakúpime potraviny a vyrážame na cesty. Máme ešte jednu rezervu, tak snáď ďalší defekt nedostaneme.
Na obed zastavujeme v malej dedinke Streaky Bay, počasie sa tiež trošku umúdrilo, tak ideme pozrieť k moru na zopár vyhliadok, ktoré máme po ceste. Moc nás ale nezaujali, sú síce fajn, no pre nás ničím výnimočné. Preto pokračujeme v ceste do Point Labatt, kde žije najväčšia kolónia Austrálskych tuleňov na pevnine. Máme aj ďalekohľad, tak ich vidíme ako na dlani.
Ďalšou a poslednou atrakciou na dnes je Murphy's Haystack, sú to vlastne skaly na poli. Vyzerajú celkom zaujímavo, podobne ako tie, ktoré asi uvidíme na Kangaroo Island. Po krátkej prechádzke odchádzame pár minút na ranč, kde sa dá prenocovať v kempe. Novinkou sú kýblové sprchy, teplú vodu si treba naliať do kýbla a ten si lanom cez kladky vytiahnuť nad hlavu. Zo spodnej strany kýbla je ružica a sprcha je hotová. Ešte som zabudol dodať, že sme sa posunuli v čase o dve a pol hodiny od Západnej Austrálie, následkom čoho slnko zapadá až o pol deviatej večer, čo je celkom fajn, aspoň máme viac času na prehliadky všetkého možného. No nevýhoda je, že potom ideme neskoro spať a zase ráno neskôr vstávame.
Deň 95 - Štvrtok, 29.12.2016
Kým sme sa naraňajkovali a osprchovali, bolo už takmer poludie a tak pomaly vyrážame. Pred sebou máme pár vyhliadok pri mori, iba kúsok za rančom. Zase veľmi fúka, asi ako každý rok v toto ročné odobie tu na juhu, len doteraz sme si to tak neuvedomovali. Sú veľké vlny a hlasno sa rozbíjajú o svetlé vápencové útesy, ktoré pripomínajú pobrežie Victórie a Dvanásť Apoštolov.
Neskôr nasleduje ešte jedna zaujímavá vyhliadková cesta popri útesoch, tentokrát v okolí mestečka Elliston, kde sme sa nejak tak rozhodli, že potiahneme až do Port Lincon-u a možno ešte ďalej, aby sme na Silvestra došli do Adelaide. Ďalšou a poslednou zastávkou dňa je vyhliadka Lea Cumminsa, rybára, ktorý neprežil stroskotanie lode a na jeho počesť mu tu postavili pamätník. Ako sme sa tu tak prechádzali po útese, v mori sme zbadali jedného osamoteného apoštola, inými slovami vysokú osamotenú skalu v oceáne. V Port Lincoln sme si spravili len krátku prestávku, chcel som tu kúpiť nové pneumatiky, no nič za rozumnú cenu nemali, tak budeme hľadať ďalej. Prespať sme sa nakoniec rozhodli až dve hodiny severne pri mestečku Port Gibon, iba pár metrov od pláže. K večeru aj vietor prihnal mraky a zdá sa, že bude veru zase pršať.
Deň 96 - Piatok, 30.12.2016
A tak aj bolo, dnes sa budíme do upršaného rána. Kým sme sa najedli, mrholenie ustálo a my sa vydávame zase na cesty. Asi sedemdesiat kilometrov severne je druhé najväčšie mesto v štáte, Whyalla. Turisticky ale nie je moc zaujímavé, okrem dvoch vecí. Prvou je teplá sprcha na pláži v miestnom surfovom klube, ktorú samozrejme radi využívame. No a tou druhou, omnoho zaujímvejšou atrakciu sú delfíny. Priamo v prístave na móle, stačí prísť a počkať na nejakú loď, ktorá práve priplávava k mólu. Delfíny prídu s každou jednou loďou, malou či veľkou, vždy dôjdu s vidinou nejakej dobroty od rybárou. Oficiálne je ale kŕmenie delfínou zakázané, no aj tak im občas niečo hodili, najmä ak mali na palube malé deti, tým pádom delfíny ostali pri lodi dlhšie a všetci sme z toho samozrejme mali väčší zážiok.
Aj tu som márne zháňal lacnejšie pneumatiky, lebo keďže budeme naše auto za šesť týždňov predávať, nechce sa mi už doň toľko investovať. No ani tu som nepochodil. Tak sme sa aspoň naobedovali v miestnom parku a pokračujeme do Port Augusty, kde sa na nás konečne usmialo šťastie a odchádzame odtiaľ s novými prednými pneumatikami. Tie by snáď mali vydržať Tasmániu a cestu späť do Sydney.
Z pneuservisu odchádzame až pred piatou večer, no to nevadí, slnko zapadá až tesne pred deviatou, tak máme ešte čas skočiť do miestnej botanickej púštnej záhrady, ktorá ma ale veľmi nenadchla. Samé kríky a trávy, žiadne kvety. No presne ako na púšti. Dnes ideme spať v karavan parku, je celkom lacný, ale tomu zodpovedá aj stav. Našťasie záchody a sprchy sú čisté a to je všetko, čo nám treba.
Deň 97 - Sobota, 31.12.2016
A je tu Silvester, koniec roka, no my sme dobrých štyristo kilometrov od Adelaide. Cestou nás čaká malá zachádzka do mestečka Burra, ktoré je známe svojimi historickými budovami. Prehliadku si ale robíme len tak vlastnoručne, lebo až toľko času nazvyš nemáme. Niektoré domy pôsobia celkom zachovalo, no z iných sú už len ruiny.
Do Adelaide ostáva ešte dvesto kilometrov, sú dve poobede a my štartujeme. Z menším zdržaním v zápchach sme do kempu dorazili o pol piatej, no na naše nemilé prekvapenie zisťujeme, že nemajú nič voľné. Veď je Silvester, sviatky, všetky kempy sú vraj obsadené. Nedalo mi, a skúsil som zatelefonovať do vedľajšieho kempu, iba pár minút cesty autom a opäť sa na nás usmialo šťastie. Normálne miesta sú síce už všetky obsadené, no pichli sme sa pred bungalov, v ktorom nikto nespí a tak sme prišli k miestu v kempe ako slepé kura k zrnu. Ďalším pozitívom tohto karavan parku je, že dnes o piatej budú grilovať párky a klobásky a všetci sú pozvaní, platiť nemusíme nič. Tak sme sa aj dobre najedli, lebo vlastné potraviny nám pomali dochádzajú a veru dnes už ani tu nič moc nezoženieme.
Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment