Deň 69 - Sobota, 3.12.2016 až Deň 80 - Streda, 14.12.2016
Deň 81 - Štvrtok, 15.12.2016
Tu spíme v celkom zaujímavom kempe. Kúsok za mestom, hneď pri pláži je niekoľko cirkevných kempov, tak sme v jednom zakotvili. Nie je to tu moc drahé a majú všetko, čo nám treba. Ani na vieru nás nikto neobracia, takže sme nadmieru spokojní. Boli sme sa aj prejsť po pláži, no je dosť zima a veterno, tak kúpanie odkladáme na teplejšie dni.
Deň 82 - Piatok, 16.12.2016
Dva týždne v Perthe nás celkom pokazili, televízia a internet nám otočili biorytmus, a tak miesto vstávania o siedmej sa ledvou budíme o deviatej. Tým pádom kým odídeme z kempu je takmer jedenásť hodín a pol dňa preč. Dúfam, že sa o pár dní zase vrátime do normálu. Nateraz s tým musíme nejako vydržať.
V rámci Busseltonu nemôžeme vynechať mestské mólo, dlhé niekoľko kilometrov. Je pekný deň, slnko svieti, jedine zase tie muchy. Zdá sa, že tentokrát sa ich na našej ceste len tak rýchlo nezbavíme. Čas beží rýchlo, pomaly je obed, navarené nemáme tak ideme popozerať ponuku miestnych reštaurácií. Nakoniec sme sa celkom dobre najedli a vyrážame ďalej na Cape Naturaliste, pozrieť si maják. Už sme tu pred pár rokmi boli, vtedy sme si zaplatili sprievodcu až hore do vnútra majáka, dnes ideme len tak omrknúť zvonka. Muchy nás veľmi dráždia a tak sme len rýchlo popozerali naokolo a ideme radšej hľadať kemp na noc. Moc tu toho nie je, najbližší je ešte asi hodinu autom, tak dúfam, že tam bude nejaký voľný flek.
Cestou sme sa ale samozrejme stihli zastaviť v čokoládovni. Zase nikdy nie je tak neskoro, aby nebol čas na ochutnávku dobrej čokolády. Tentokrát volíme malú firmičku, kde varia čokoládu z rôznych kútov sveta. Zaujímavé je, že čokoláda z obsahom cez osemdesiat percent kvalitných kakaových bôbov vôbec nie je veľmi horká, skôr mi príde jemná s chuťou ovocia a jemným náznakom rumu. Tak sme sa zase niečo nové dozvedeli a ideme nájsť nocľah.
Kempujeme nakoniec v Boranup Forest parku, iba pár miest v lese kúsok od cesty, no je tu veľmi príjemne. Miesta nie sú veľmi rovné, ale pôda je mäkká a s pomocou lopatky som si rýchlo vykopal jamy na kolesá, aby sme spali na rovnom.
Deň 83 - Sobota, 17.12.2016
Nocovali sme vlastne iba kúsok od Hamelin Bay, krásneho zálivu s tyrkysovou plážou. Škoda len, že stále dosť fúka vietor, tak sa nám ani nechce sa kúpať. No aby sme neobišli na prázdno, miestou atrakciou sú tu veľké raje, ktoré sa chodia vyhrievať do plytkej vody v zálive. A tu na nich čakáme my, turisti, aby sme ich mohli pohladkať. Najlepšie z boku a po vrchu tela, lebo keď sa taká raja zľakne, môže svojím špicatým a ostrým chvostom poriadne ublížiť.
Na obed sa dnes presúvame do Augusty, tu, pekne v parku pri pláži varíme niečo pod zub. Samozrejme ani tu nemôžeme vynechať maják na Cape Leeuwin, miesto, kde sa stretá Indický oceán s Južným. Južný oceán je ten, o ktorom nás na školách ešte neučili, no medzičasom sa veci pomenili a je už o jeden oceán viac.
Pred večerom sa poberáme zase na cesty, teraz do mestečka Pemberton, ktoré je vo vnútrozemí obklopené karri lesmi, čo sú vysokánske stromy, ktorým sa šúpe kôra. Tu zažívame prvý vianočný šok, kemp stojí bezmála päťdesiat dolárov. Keby nebolo tak neskoro, tak by sme si asi pozreli niečo iné, no nemáme žiadnu vodu, sprcha by dnes tiež nezaškodila, tak nakoniec ostávame. Kemp je síce starší, no s celkom dobre vybavenou kuchynkou, tak využívame aspoň to, čo sa dá.
Deň 84 - Nedeľa, 18.12.2016
Nedeľa, ani nie za týždeň sú vianoce, no my ešte stále nevieme, kde vlastne na sviatky skončíme. Ani sa ale kôli tomu moc netrápime, kde budeme, tam budeme. Je nám to viac menej jedno. Hmlisté ráno na chvíľu vystriedala slnečná obloha, no kým sme odišli z kempu, zase sa zatiahlo a je pod mrakom.
Dnes ideme klasickú autoturistiku, poľnou cestou cez karri les. Aj tu sme už všade boli, a dokonca aj vtedy bolo zamračené, tak aspoňže to počasie je stabilné. Poľná cesta sa kľukatí pomedzi vysoké stromy, na jednom z nich je urobená vyhliadka, kde za dávnych čias hliadkovali požiarnici a zisťovali, kde horí. Dnes je to už len turistická vychytávka, no liezť hore na strom bez istenia len po zabitých klincoch, tak na to ma veru nikto nenahovorí. Tentokrát si s adrenalínovým zážitkom dala pokoj aj Slávka a tak sa uskromňujeme s výhľadmi zo zeme.
Okolo mestečka je tiež veľa fariem s ovocím a zeleninou, a tak tu popri ceste niektorí majú urobené stánky, kde sa dá čo to kúpiť. Nikto tu ale nepredáva, stačí sa obslúžiť a nechať príslušné množstvo peňazí v pokladničke. Takýto typ predaja by sa asi u nás doma dlho neudržal, no tu funguje celkom bežne.
Poobede, najedení a po kompletnej obhliadke karri lesa vyrážame ďalej na juh, spať budeme niekede v národnom parku D'Entrecasteaux. Kto to bol neviem, ale očividne Francúz. Najprv sme zaparkovali hneď pri vjazde v kempe pod stromami. Nebolo tu ani živej duše, času máme dosť, tak sme sa rozhodli potiahnuť ešte pár kilometrov na pláž. Z komentárov z aplikácie, čo používame sa zdá, že piesočnatá cesta je dosť ubitá a vraj ani netreba zfučať gumy, no uvidíme. Do kempu je to len pár kilometrov, piesok je ok, ale aj tak nás posledná duna pocvičila.
V hlbšom piesku a v malej rýchlosti sme veru zapadli a musel som poriadne vyfučať gumy, aby sme sa pohli ďalej. Potom do kempu sme už nemali žiadne problémy, len až keď sme zaparkovali som zistil, že jedno zadné koleso vyzerá veľmi mäkko, a veru aj bolo. Tak sa zdá, že máme defekt. Nateraz ho ešte dofúkam a uvidím zajtra ráno, ak sfučí, budem mať zajtra rozcvičku.
V hlbšom piesku a v malej rýchlosti sme veru zapadli a musel som poriadne vyfučať gumy, aby sme sa pohli ďalej. Potom do kempu sme už nemali žiadne problémy, len až keď sme zaparkovali som zistil, že jedno zadné koleso vyzerá veľmi mäkko, a veru aj bolo. Tak sa zdá, že máme defekt. Nateraz ho ešte dofúkam a uvidím zajtra ráno, ak sfučí, budem mať zajtra rozcvičku.
Ďalšou zaujímavosťou tohto kempu je, že tu postavili prístrešok so štyrmi izbami s drevenými posteľami, veľmi pekný nápad pre tých, čo nechcú spať v aute alebo nemajú karavan. A pláž je tu krásna. Malá, no pekná s veľkými balvanmi, tak to na pohľad vyzerá úplne super. Aj počasie nám celkom navečer vyšlo, vykuklo slnko tak sa trošku vyhrievame na skalách.
Deň 85 - Pondelok, 19.12.2016
Hneď ráno sme sa po raňajkách zase vybrali na pláž, no cez noc nafúkalo oblaky, tak je trošku zima. Ešte predtým som ale nakoniec musel vymeniť zadnú pneumatiku, do rána zase trochu vyfučala. Tak keď prídeme do Albany, budem to musieť dať opraviť. No tak ako je tu krásne, tak je to tu katastrofálne značené. Je to síce len pár kilometrov k ceste, no je tu veľa piesočných cestičiek a značky nikde. Pár krát sme aj zle odbočili, našťastie mám GPS mapy, tak vždy vieme, či ideme správne alebo nie.
Niečo po obede sme dorazili do mestečka Walpole, aj tu je karri les, kde si robíme okružnú jazdu. Popri tom sme sa zašli pozrieť aj na malé okrúhle jazierko - Circular Pool, no a k večeru pokračujeme zase smerom na východ. Spíme v kempe na Parry Beach, kemp udržujú dobrovoľníci a preto sa platí menej ako v komerčných kempoch. Sú tu záchody aj teplá sprcha, tak sme spokojní, viac nám netreba.
Deň 86 - Utorok, 20.12.2016
Dnes konečne vyšlo slnko, Slávka si ráno dopriala horúcu sprchu, lebo sú tu len solárne sprchy a keď nie je slnko, nie je teplá voda. Na dnešok sa presunieme popri mori až takmer k Albany. Ako prvé ideme pozrieť Green Pool, čo je vlastne kvázi jazierko v mori, kde veľké skaly vytvárajú bariéru medzi šírym oceánom a vlnami. Keďže včera bolo zamračené a pršalo, dnes je tu už plné parkovisko áut a kopec ľudí na pláži aj vo vode.
My sa nakoniec nekúpeme, len sme si sadli na skalu a snažíme sa relaxovať. Moc to ale nejde, lebo je tu stále veľa múch a tie sú poriadne dotieravé. Fúka stále silný vietor, na to si už, zdá sa, budeme musieť zvyknúť. Chvíľu sme posedeli a napokon odchádzame prejsť sa kúsok ďalej na Elephant Rock, skala, čo pripomína slona. Tu je omnoho menej ľudí, vo vode takmer nikto.
Z pláže sa poberáme okolo obeda a cestou do Denmarku sa zastavujeme na ochutnávke medu, ktorý tu priamo vyrábajú. Aj sme si kúpili fľašku na ochutnanie na neskôr, aby bolo do zásoby. Obedujeme v Denmarku v taverne, dali sme si klobásu s cibuľkou a zemiakovou kašou, mne chutilo, no Slávke veru nie, výber jej moc nezapasoval, tak sme to potom aspoň zachránili nanukom.
Naša posledná zastávka na dnes je West Cape Howe, národný park kúsok od Albany. Je tu aj kemp priamo pri pláži, no je absolútne nechránený pred vetrom, a tak po prechádzke po pláži ochádzame, spať budeme niekde inde. Sú tu ešte dva miesta, kde sa dá spať zadarmo, jedno je už ale komplet plné, no našťastie v druhom je celkom veľa miesta, tak ostávame na noc.
Deň 87 - Streda, 21.12.2016
V noci som toho moc nenaspal, lebo nám furt niečo lozilo po aute. Čo to bolo neviem, znelo to ako myš alebo nejaký rýchly veľký chrobák. Vždy, keď som vyšiel von pozrieť sa na strechu, pohyb ustal, no akonáhle som zaliezol do auta, už aj to začalo loziť po streche. Slávka je na moje veľké prekvapenie úplne v kľude a nič ju netrápi. Tak neviem, či ja moc stresujem, alebo je ona len unavená a nič okrem spania nerieši.
Ráno sme sa vybrali do Albany, v centre mesta urobili sprchy zadarmo, tak ich samozrejme ideme využiť. Sprchy sú pekné a čisté, úplne super. Keďže sme pred pár dňami dostali defekt, idem teraz do pneuservisu zistiť, či mi to opravia. Nakoniec sme sa dohodli až na poobedie, tak ideme zatiaľ na mestskú pláž spraviť si piknik. Navarené máme od včera, stačí si to zhoriať a je. Aj dnes poriadne fučí, no roh pláže je krytý horou a tu sú aj všetci domáci vo vode alebo na brehu na piesku.
Poobede mi opravili defekt, opäť vadná duša, už mi tieto kolesá začínajú liezť poriadne na nervy. Keby som to bol býval vedel, už dávno by som tie disky vymenil za normálne bezdušové. No ale teraz je už neskoro, musíme to nejako dobojovať. Ostáva ešte pár hodín svetla, tak ideme Torndirrup Národného Parku, pozrieť Natural Bridge a The Gap, čiže most zo skál a dieru alebo medzeru, keď takýto most spadol. Skočili sme ešte aj na pár ďalších vyhliadok no a navečer sa zase vraciame do toho istého kempu, kde sme spali aj včera. Dúfam, že dnes žiadne zvery po aute behať nebudú.
Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment