Deň 65 - Utorok, 29.11.2016
Je utorok a chalanom sa pomaly končí dovolenka, v piatok večer letia domov. Pokým prídeme do Perthu, máme pred sebou už len zopár pekných miest a jedným z nich je Kalbarri. Od parku sme spali len kúsok a tak máme takmer celý deň na prehliadku. Začíname pozvoľna niekoľkými vyhliadkami a potom nasleduje Z Bend, miesto, kde sa rieka Murchison otáča a vytvára peknú zákrutu v skalách. Končíme tradične na Nature's Window, diere v útese skaly. Sme tu vlastne už tretí krát, no stále je to tu rovnako úžasné a veľkolepé. 
Poobede sme sa prehupli do mestečka Kalbarri, dokúpili potraviny a najmä vodu, a zrazu sa slnečný deň zmenil na opäť veterný a aj sa objavujú riadne mraky. Pokračujeme ešte popri pobreží pozrieť si útesy, no je veru poriadna zima, kým v parku sme sa potili a bolo extra horúco, tu si veru dáme aj bundu na seba. Kempovať sme najprv chceli iba pár kilometrov odtiaľto na farme, no tá je hneď pri oceáne a tak veľmi fúka, že pokračujeme ďalších sto kilometrov do karavan parku v Port Gregory, tu, v malom mestečku sme od vetra aspoň ako tak chránení a môžme sa v kľude vyspať.
Deň 66 - Streda, 30.11.2016
Dnes nerobíme vôbec nič. Ani z karavan parku sa nám nechce odísť. Nakoniec predsa len odchádzame a zastavujeme naobed v meste Geraldton, tu si chalani chcú nakúpiť nejaké suveníry z výletu. Hodnú chvíľu sme sa tu motkali po meste, potom sme zašli na obed a následne na nákup potravín a ani sme sa nenazdali a sú tri hodiny poobede a to sme ešte chceli odšoférovať kus cesty. Spať teda budeme v Jurian Bay, je to asi dve hodiny cesty autom. Prichádzame o pol siedmej, no našťastie je v karavan parku ešte otvorené a tak platíme za kemp a ideme sa ubytovať. Zajtra pôjdeme pozrieť Pinnacles, zvláštne stĺpy z pieskovca, ktoré nik nevie, ako vlastne vznikli.
Deň 67 - Štvrtok, 1.12.2016
Z Jurian Bay je do Pinnacles len pol hodina cesty autom, tak dnes konečne nemáme toľko šoférovania pred sebou. Celkom som zabudol spomenúť, že tu dole už konečne nie je toľko múch, tak vieme cez deň normálne existovať ako predtým. Pinnacles sme tiež už párkrát navštívili, dokonca aj Manaz tu už bol, no je to jedno z miest, ktoré sa oplatí pozrieť si ešte raz. Je tu cesta pre peších, no dá sa ísť aj autom cez park a potom zastavovať každých pár metrov na fotky, lebo z každého uhla vyzerajú tieto vystupujúce pieskovité stĺpy ináč. Ako tradične, aj tu Ivo hneď zazrel divú zver, zhliadol dva emu, ktoré sa nás vôbec neboja nechajú sa fotiť z celkom blízka.
Z Pinnacles pokračujeme do Lancelinu, no ešte predtým sa zastavujeme na obed pri veľkých bieloch pieskových dunách. Už asi ani netreba spomínať, že zase fučí silný vietor a piesok z vrcholkov dún rozfukuje široko ďaleko. A na takéto duny my ideme do Lancelinu. Tu si požičiavame dve dosky a ide sa surfovať piesočné duny. My sme boli naučený šmýkať sa len po zadku v sede, no Ivo nasadil latku vysoko a surfujeme v stoji, čo je o dosť ťažšie. Navyše nepríjemný vietor nafúvaka piesok všade možne, hlavne do očí a úst. Pár krát sme sa spustili, až som nakoniec pri jednom pokuse zabrzil hlavou o piesok. Náraz nebol najtvrdší, ale zase ani najmäkší. Dúfam, že som si nič nenarazil, lebo ma bolí celý človek.
o tomto zážitku ukončujeme naše surfovanie a navečer pokračujeme ešte hodinu k Perthu, do národného parku Yanchep, kde budeme spať. Predvčerom sme kúpili aj kengurie steaky, bez toho nemôžu chalani odletieť a tak si ich dnes ugrilujeme na večeru. Zjedlo sa všetko, veru boli dobré a len tak sa po nich zaprášilo.
Deň 68 - Piatok, 2.12.2016
Yanchep som vybral na nocľah hlavne preto, že je tu v parku umiestnených zopár koál a prísť do Austrálie a nevidieť koaly by bol hriech. Všetky si len tak sedia a oddychujú v korunách stromov, občas sa pohnú a dajú tým najavo, že to nie sú žiadne plyšové makety.
Takto sme zakončili náš výlet a tu sa naše cesty nakrátko rozdelia. Chalani idú do mesta vrátiť auto a my zase ideme do servisu, dohodnúť si termín opravy. Našiel som jedného super chlapíka, čo sa venuje Toyotám a dá mi aj dobrú cenu. Chvíľu sme s ním pokecali o našom cestovaní a potom sa ešte ideme rýchlo pozrieť na jeden dom, kde by sme teoreticky mohli ostať týždeň bývať. No nakoniec z toho nič nebolo, bývali tam dvaja chlapi, robotníci a mali tam aj na náš vkus primoc veľký bordel. Máme ešte dohodnutú jednu obhliadku večer u Slováka, tak to by malo byť v pohode. S chalanmi sme sa ešte na chvíľu stretli v meste, pobudli sme spolu na trávniku do šiestej a tu sa už nadobro lúčime. Oni pôjdu na letiko a my ideme pozrieť naše nové bývanie na týždeň. Izba je pekná a čistá a my sme radi, že takto večer už nemusíme nikam ďalej chodiť a zhánať ubytovanie.
Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment