Bedov blog: Karijini

Deň 46 - Štvrtok, 10.11.2016

Z Port Headland vyrážame až poobede, museli sme si nakúpiť potraviny aj doplniť plyn na varenie, čo sa ukázalo ako menší problém. Nakoniec sme ale našli pumpu, kde nám doplnili plynovú fľašu a tak môžeme vyraziť na cesty. Predvčerom aj včera ma však doštípali nejaké mušky alebo komáre, tak som sa rozhodol kúpiť sprej proti všakovakej hávedi a dnes večer ideme dezinfikovať auto. Kempujeme kúsok od západnej hranice Karijini, aj tu sme boli samy, akurát k večeru došiel nejaký zvláštny zájazd, ktorý sa tu navečerali a o desiatej večer nasadli do autobusu a odišli niekam preč. My sme zatiaľ vystriekali auto sprejom, tak dúfam, že sme všetku háveď zneškodnili a už ma tu nič nebude hrýzť.

Deň 47 - Piatok, 11.11.2016

Včera sme vysprejovali auto proti všetkému hmyzu a tak dnes ráno po raňajkách ho treba trošku poumývať a poupratovať. Viac menej sme vybrali takmer všetky veci, tak ja umývam komplet riady a Slávka pomaly upratuje a ukladá všetko do auta. Pokým sme všetko nabalili bolo už jedenásť hodín.

S čistým a uprataným autom vyrážame do Hamersley Gorge sa okúpať. Z parkoviska je to len dvesto metrov a už sme pri vode v strede kaňonu. Na jednej strane je malý vodopád a na druhej jazierko ďalej preteká pomedzi skaly niekam do diaľky. Dnes tu plánujeme stráviť celý deň, tak sme si našli pekné miesto v tieni pod stromom a ja idem skúsiť teplotu vody. Prístup nie je zlý, akurát sa na mokrých skalách trošku šmýka.

Kým som sa okúpal, dorazil zájazd asi dvadsiatich a nadrzovku si posadali pod strom okolo Slávky. Bolo miesto aj inde, no asi sa im toto miesto pozdávalo najviac. Celý deň sme trávili posedávaním a plávaním, zájazd nakoniec tiež odišiel a tak sme zase mali celé miesto len pre seba. Tiež tam bol hneď väčší kľud, tak sme ostali takmer do západu slnka.

Cestou von sme sa ešte zastavili na odpočívadle, je tu aj internet na pol hodiny, dnes má priletieť Manaz s Ivom, tak idem pozrieť mejly, či už pristáli. No stalo sa, čo sme nečakali, zmeškali prípoj v Dohe a tak priletia až zajtra večer a auto si tak môžu požičať až v pondelok ráno. A tak sa naše plány zase menia, asi sa s nimi stretneme až v Exmouthe.

Deň 48 - Sobota, 12.11.2016

Ráno si opäť ideme pozrieť Hamersley Gorge, celkom sa nám tu zapáčilo, voda ja čistá a dobre sa tu kúpe, navyše ráno tu nikto nie je, tak si môžem porobiť pekné fotky. Okolo desiatej sme sa nakoniec vybrali pozrieť aj zvyšok Karijini, vyrazili sme na východ a za hodinku sme boli v parku.

Ako prvé ideme do Jofree Gorge, no ako tak schádzame do kaňonu, zisťujeme, že tu nie je žiadna voda, vodopád je úplne vyschnutý a tak sa vraciame pozrieť iba na vyhliadku. Ďalšia zastávka je Knox Gorge, tu už ideme najprv pre istotu na vyhliadku, aby sme zistili, či sa nám oplatí ísť dole pozrieť. Nejaká voda tu je, tak sme sa rozhodli to omrknúť.

Cesta nám netrvala dlho, za chvíľu sme v kaňone pri malom jazierku, no moc čisté veru nie je. Spolu s nami prišli ešte dvaja mladí Briti, tak sme sa zakecal až do pol štvrtej večera. Slnko zapadá okolo šietej, tak sme sa rýchlo pobrali hore, chceme ešte dnes stihnúť Handrail Pool vo Weano Gorge.

Už to tu poznáme, boli sme tu pred dvoma rokmi a tak vieme, že za hodinku to stíhame aj s okúpaním sa v jazierku. Voda tu je celkom prijateľná na kúpanie, trošku studená, ale po celom dni na slnku mi to vôbec nevadí.

Takto okúpaní vyrážame do nášho nocľažiska, zase plánujeme spať zadarmo. Našli sme tu pekné miesto hneď za hranicou národného parku, kde sa môže kempovať. Prišli sme presne na západ slnka, muchy tu vôbec nie sú, tak sme si v kľude navarili večeru a ideme spať.

Deň 49 - Nedeľa, 13.11.2016

Ráno to do parku máme len desať minút autom, ostalo nám ešte zopár atrakcií, tak ideme na to. Ako prvé je na rade Kermit Pool a Spider Walk, no zisťujeme, že tu veru vôbec nie je toľko vody ako v zime, keď sme tu boli pred dvoma rokmi. Celá Spider Walk sa dá prejsť po dne vyschnutej riečky, po vode ani chýru ani slychu.

Akurát Kermit Pool, ktoré je takmer stále v tieni má v sebe vodu, tak sa idem narýchlo osviežiť. Skaly sú tu klzké a veru aj jedna mladá Nemka spadla, šmyklo sa jej a pristála vo vode po kolená, tak sa celkom dosť doudierala. Všetci potom z kaňonu vystupujeme opatrne, aby sa nám nestalo to, čo jej.

Z Kermit Pool sa ideme predsa len ešte raz pozrieť do Handrail Pool, aby sme videli, ako to vyzerá počas poludnia, keď tam zasvieti slnko. Kúpať sa už nejdeme, a tak po chvíli odchádzame a vyrážame prašnou cestou na opačnú stranu parku, najprv do Informačného centra, kúpiť nejaké suveníry, a potom do Fortescue Falls, čo sú asi najkrajšie vodopády v celom Karijini.

Tu trávime viac menej zvyšok dňa, ideme pozrieť aj Fern Pool, no na vode je jemný povlak peľu z okolitých stromov, tak sa kúpem rýchlo len ja a radšej sa vraciame späť na Fortecsue Falls. Tak sa nám tu zapáčilo, že sme sa nakoniec rozhodli tu ostať ešte pár dní a počkáme aj na Manaza s Ivom. Dnes ale musíme sto kilometrov do mestečka Tom Price, už potrebujeme doplniť zásoby. Kempujeme len pár minút pred mestom, zase zadarmo, akurát múch už pribudlo, musíme počkať až do západu slnka, potom aj tie idú spať.

Deň 50 - Pondelok, 14.11.2016

Dnešok je oddychový v meste, ráno sprcha, potom raňajky, dopĺňame vodu a potraviny a čakáme na správy od Manaza. Dnes by si mali požičať auto a vyraziť smerom k nám. Ozvali sa okolo obeda, auto už majú, aj nákup, už len vybaviť Austrálsky telefón a je to. Neviem ako, no Manazovi sa podarilo miesto aktivácie novej simky požiadať o prenos Slávkineho čísla, tak musím telefonovať a zrušiť transakciu, aby Slávke ostal jej mobil. Našťastie sa to dalo bez väčších problémov zastaviť, Manaz kúpil druhú kartu, ktorú si aktivuje asi až zajtra a už vyrážajú na cesty. My nakoniec zase spíme na tom istom mieste ako včera. Máme tu signál a tak sa s nimi môžme ráno spojiť, aby sme vedeli, kam sa až dostali a kedy asi zajtra prídu za nami.

Deň 51 - Utorok, 15.11.2016

Hneď ráno mi telefonuje Manaz, majú pred sebou ešte osemsto kilometrov, tak sa stretneme až večer, snáď okolo piatej budú v kempe. My teda opäť vyrážame do Karijini, ideme najprv do kempu a potom celý deň trávime pri Fortescue Falls. Podvečer ešte ideme na prechádzku okolo kaňonu a okolo piatej sme zase v kempe pri aute.

Chalani tu ešte nie sú, no dúfam, že prídu každú chvíľu. My ideme zatiaľ navariť večeru. Pomaly sa stmieva, slnko už zapadlo a ich stále nikde. Už sa o nich pomaly aj začíname báť. Možno sa im pokazilo auto, mobilný signál tu nie je, tak nám neostáva iné než čakať a dúfať, že šťastlivo dorazia. Už bola takmer tma, keď v tom počujeme prichádzať ešte jedno auto a veru sú to oni, tak je všetko v poriadku, konečne sme sa dočkali a sme všetci pokope.

Deň 52 - Streda, 16.11.2016

Ráno je vstávame o siedmej, je trochu pod mrakom, no kým sa naraňajkujeme, mraky čiastočne rozfúkalo a tak ideme na Fortescue Falls, odtiaľ na Fern Pool a postupne im poukazujeme všetky super miesta v Karijini. Poobede sa po poľnej ceste presúvame na opačnú stranu, ako prvé ideme Spider Walk a Kermit Pool, to už sa zamračilo a aj trošku popŕcha, tak ešte narýchlo stíhame Handrail Pool a máme celý park za sebou.

Keď sme vyrazili smerom do Tom Price, celkom sa rozpršalo a tak v meste asi iba dokúpime zásoby a radšej dnes potiahneme ešte hodinku, aby sme mali zajtra menej šoférovania. No naše plány sa zase menia, pokazené železničné priecestie nás zdržalo viac než hodinu a nakoniec sme boli radi, že sme stihli aspoň natankovať. Na pumpu sme prišli o päť minút osem a o ôsmej to všetko zavreli. Keďže sa nám ale poradilo aspoň natankovať, predsa len ideme ešte ďalších sto kilometrov na odpočívadlo. Je zamračené, ale už neprší, cesta vyschla a ide sa celkom dobre. Pred desiatou sme dorazili do cieľa, po rýchlej večeri a pivku si ideme rovno ľahnúť, zajtra máme pred sebou takmer päťsto kilometrov do Exmouthu.