Deň 35 - Nedeľa, 30.10.2016
Dnes nás čaká cestovateľský deň, skoro šesťsto kilometrov až na západné pobrežie do skvelého mestečka Broome, kde snáď strávime niekoľko dní. Cesta ubiehala celkom fajn, som ale dosť unavený a tak si robíme častejšie prestávky, aby sme teda naozaj došli v jednom kuse.
Na obed sme sa zastavili vo Fitzroy Crossing, ďalšia komunita aborigéncov, ale pumpu majú peknú, dotankujeme a doprajeme si aj osviežujúci nanuk. Zvyšok cesty pokračuje bez problémov a večer sme v Broome. Kemp, kde sme boli pred dvoma rokmi, je zavretý, funguje iba v hlavnej sezóne a tak ideme inde, je tu o dosť drahšie no majú super bazén, tak sa ideme okamžite osviežiť. Je tu síce o pár stupňov chladnejšie, len tridsaťsedem, no vyvažuje to vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá cez noc stúpa cez osemdesiat percent, takže sa zase varíme vo vlastnej šťave. Zo zúfalstva som si v obchode kúpil malý ventilátor, aby sa aspoň trošku v aute hýbal vzduch.
Deň 36 - Pondelok, 31.10.2016
Dnešok je sa zase nesie v znamení oddychu. Ráno bazén, potom raňajky, po nich zase bazén, to je recept ako prežiť v týchto podmienkach. Zajtra sa chystáme ísť kempovať povyše mesta na pláž, a tak si dnes ideme do mesta dokúpiť potraviny a Slávka aj nejaké letné šaty. Poobedie zase trávime na pláži, kde nie je takmer nik. Veru aj toto má svoje výhody, byť tu v čase mimo sezóny. Na Cable beach stále robia večernú prechádzku na ťavách, my tentokrát len pozorujeme z pláže a vychutnávame si západ slnka.Deň 37 - Utorok, 1.11.2016
Ďalšie ráno, my vstávame relaxovane, po raňajkách si ideme ešte zaplávať do bazéna a potom sa pomaly zberáme z kempu. V supermarkete sme ešte dokúpili pár vecí a vyrážame kúsok na sever nad mesto na Quondong Beach, tu budeme dva dni kempovať. Cesta sa po chvíli mení na prašnú, no je v dosť dobrom stave, ani pneumatiky nesfukujem, nechce sa mi.
Je tu len jedno ďalšie auto, tak máme na výber z množstva kempovacích miest. Našli sme si jedno so super výhľadom na more, sú tu aj dva, tri stromy, tak máme aký taký tieň. Vybalujeme veci z auta, vytiahli sme aj bočné striešky, aby sme mali čím viac tieňa okolo auta.
A začína relax. Len tak posedávame pri aute a vychutnávame si ničím nerušený výhľad na more. Večer som sa vybral aj na ryby, no asi je aj im príliš teplo, lebo vôbec neberú a ja sa vraciam po západe slnka k autu naprázdno. Normálne mi aspoň zožerú návnady, no teraz sa toho ani len nedotkli. Kým som ja chytal ryby, Slávka navarila večeru. Aby som neostal v hanbe, tak som urobil aspoň oheň a potom ma napadla skvelá myšlienka, urobiť si bublaninu v pahrebe. Recept klasický hrnčekový, ovocie máme zavárané marhule. Namiesto prášku do pečiva je len sóda bikarbóna, olej iba olivový a múku tiež miešam s viacerých balení aby to vyšlo, potom pol hodinky strachu, či z toho nebude len čierny uhoľ, no nakoniec koláč vyšiel na výbornú, vôbec sa nepripálil a chutil skvele. Až tak, že si ešte niekedy takto znova urobíme.
Deň 38 - Streda, 2.11.2016
Dnešok pokračujeme v relaxačnom móde, slnko svieti, pofukuje vetrík, síce je teplo no takto blízko pri mori sa to dá vydržať. Opäť som sa vybral na ryby, tentokrát cez deň počas prílivu, no nepomohlo veru nič, pár hodín som sa trápil a všetko bez úspechu, v tomto teple ani tie ryby neberú. A tak zvyšok dňa len oddychujeme pri aute. Pomaly sa zvečerieva, ja zase chystám drevo na oheň, Slávke sa to dokonca začína páčiť, najmä keď je to úplne suché drevo a do auta nejde žiaden dym. Čo som ale ešte zabudol spomenúť je neuveriteľné množstvo malých krabov ulitníkov, ktorí sa vždy po zotmení objavia a prečesávajú milimeter po milimetri a hľadajú čo to pod zub. Včera som im hodil okraj koláča, riadny kus, no do rána všetko spracovali a nenechali ani omrvinku. Len si musíme stále svietiť baterkou, aby sme na nich náhodou nestúpili, lebo sú naozaj všade.
Deň 39 - Štvrtok, 3.11.2016
Dva dni na jednom mieste stačili a my sa zase vydávame na cesty. Po raňajkách začneme baliť auto, keď v tom sa pristaví jeden pán z karavanom, že či odchádzame, lebo by strašne chceli kempovať na tomto mieste. Vraj sem chodia každý rok a je to najlepší flek široko ďaleko. Tak sme veru dobre vybrali. Chvíľku nám ešte trvalo pobaliť všetky veci, no potom im už prepúšťame toto super miesto a vyrážame ešte pár kilometrov na sever, pozrieť si aj iné pláže 
Ďalšou zastávkou je James Price Point, tiež sa tu dá kempovať, len stromov je pomenej. Našli sme jedno miesto pod stromami, je tu aj opustený vrak auta, tak to vyzerá trošku strašidelne, no pláž je tu nádherná. Na jednej strane modré more, v strede svetlohnedý piesok a na druhej strane tmavočervený útes. Úžasná hra farieb, more je teplé, prístup je tu do vody lepší, je menej skál, tak sa idem veru aj trošku osviežiť. Dlho sa ale kúpať nedá, lebo aj v okolí Broomu môžu byť krokodíly, a veru nechce sa mi skončiť ako večera pre jedného z nich. Navyše príboj mieša piesok a tak more nie je priezračné, nevidno, čo je okolo a to ma robí ešte ostražitejším. Po krátkom okúpaní ideme ešte pár kilometrov na sever na posledné miesto, opäť krásne červené útesy akoby odsekli bielu pláž a tyrkysové more. Nikde nikto, sme tu úplne samy, totálna pohodička. Pociťujem už ale únavu a tak sme sa rozhodli, že ideme prespať späť do Broomu, do kempu, kde sme boli aj predtým. Už sa neviem dočkať dlhej sprchy a zase sa poriadne vymágame v bazéne. A tak aj bolo, na večer sme dojedli starý chlieb, mali sme zopár vajec tak Slávka urobila chleba na vajci, veru sme si fajne pochutili. Neviem, či sme si už zvykli, no mám pocit, že je tu trošku príjemnejšie. Až tak strašne sa nepotíme, vlhkosť vzduchu mi tiež príde znesiteľná, tak dúfam, že sa dnes dobre vyspíme.
Deň 40 - Piatok, 4.11.2016
Dnešný deň trávime zase relaxovaním pri bazéne a upratovaním auta, zdá sa, že na teplo sme si už ako tak zvykli a s pomocou ochadzovacieho bazéna sa to dá nejako vydržať. Slávka opäť zahájila veľké upratovanie a až do poobedia upratujeme a umývame všetko, čo sa dá.
Nakoniec až poobede sme sa vymotkali na pláž, ktorá je tu naozaj krásna. Pri odlive je do mora hádam aj dvesto metrov, krásna pláž s bielym pieskom a keďže je viac menej koniec turistickej sezóny, ani ľudí tu veľa nie je. Po prechádzke sme sa rozhodli zájsť na večeru pri západe slnka a tiež sme si objednali zopár miešaných drinkov, nálada sa nám okamžite zlepšila, takže zdá sa, že na každý problém existuje riešenie. Ako zapadlo slnko, prešli okolo nás dva zájazdy s ťavami, na ktorých sme aj my boli pred dvoma rokmi, na dnes skončili a berú ich niekde prenocovať. Po zotmení veru aj my balíme a odchádzame do kempu, zajtra zase pokračujeme na našej ceste.
Deň 41 - Sobota, 5.11.2016
Ráno sa veľmi neponáhľame, z kempu musíme odovzdať kľúče o desiatej a veru skôr sme ani odísť neplánovali. Ešte ráno sa stíhame omočiť v bazéne a napokon už musíme odísť z tohto krásneho miesta. Počasie zase pritvrdilo, dnes je veľmi teplo a vlhko, vonku sa veru nedá existovať. Ideme si urobiť akurát nákup do supermarketu a trošku sa vychladiť do klimatizovaného obchodu. Naveľa naveľa nasadáme do auta a odchádzame, konečne smerom na juh dúfajúc v chladnejšie dni. Dnes plánujeme prísť do Barn Hill Station, kemp pri mori asi dvesto kilometrov južne od Broomu. Dorazili sme ešte za svetla, ešte pred príchodom mala ale Slávka super nápad zistiť, či sú ešte vôbec otvorení. Našťastie boli, no po príchode sme vlastne zistili, že okrem nás tu už nikto nie je. Aj správca kempu povedal, že na tento rok zavrú každým dňom, sezóna sa skončila.
More a pláž je tu pekná, teda mne sa páči, Slávka ale moc nadšená nie je a to som tu zaplatil rovno dve noci. No, nejako to tu budeme musieť vydržať. Ja som sa šiel aj večer ešte okúpať do mora a podvečer, kým sa zotmie ideme variť večeru. Novinka na dnes sú voľne sa pohybujúce kravy a tiež tu máme dve-tri mačky, ktoré dúfajú, že sa im z večere tiež čo-to ujde. Mačky aj seba sme nakŕmili a po dlhom dni je najvyšší čas si poriadne oddýchnuť.
Deň 42 - Nedeľa, 6.11.2016
Či chceme, či nie, dnešný deň ideme celý stráviť tu v kempe. Ja som sa ráno vybral na pár hodín k moru, Slávka si pod stromom číta časopisy a takto tu relaxujeme vlastne celý deň. Na obed som sa z pláže vybral hore k autu, je to tak desať minút na pláž, no kým sme sa najedli, nejako som pozabudol na príliv. A tak kým som sa vrátil k moru, na mieste ostal už zapichnutý iba dáždnik, deka aj uterák sa našťastie povaľovali iba o kúsok ďalej.
Poobede som prehovoril k moru aj Slávku no a zvyšok dňa sme obaja strávili čítaním. Máme so sebou len dve knihy, tak som sa nejako rozhodol si jednu prečítať a tak ma to chytilo, že som čítal až neskoro do noci, kým som nešiel spať.
Deň 43 - Pondelok, 7.11.2016
Naše dni sa už začínajú podobať jeden na druhý, rutina prichádza. Ráno nás slnko a teplo vždy vyženie s postele, potom nasledujú raňajky v kľude a medzi desiatou a jedenástou sa snažíme opustiť kemp. Aj tu by sme mali odísť už o desiatej, no nik tu nie je, tak sme to trošku natiahli a vyrážame až o jedenástej a smerujeme na 80 Mile Beach, teda pláž, ktorá má mať osemdesiat míľ. Aká je naozaj dlhá neviem, možno naozaj tých osemdesiat míľ mať bude.
Na obed sme sa zastavili na benzínpumpe a na pláž prichádzame až poobede. Kemp je tu dosť drahý, tak sme sa rozhodli, že dnes sa pôjdeme len pozrieť na pláž a prespíme pár kilometrov povyše cesty zadarmo. Zajtra by sme došli na celý deň do kempu a v noci si pôjdeme pozrieť ako korytnačky kladú na pláži vajíčka. Je totiž práve ich sezóna a celá pláž je popretkávaná cestičkami, ako išli z mora až na koniec pláže, vyhrabať jamku a naklásť vajíčka pri piesočnej dune.
Deň 44 - Utorok, 8.11.2016
A tak aj bolo. Noc sme zvládli zadarmo bez problémov, spali sme samy, ako takmer každú noc. Ľudí tu už moc nie je, sezóna sa končí. Už ráno o deviatej sme boli zase na pláži a potom rovno do kempu, konečne si dopriať poriadnu sprchu. Zvyšok dňa trávime striedavo na pláži a v kempe, Slávka zistila, že korytnačky bude možné vidieť až okolo druhej ráno, no pre istotu som nastavil budík na jednu. V noci sme sa zobudili a s baterkou sme vyrazili na pláž, hľadať stopy z mora. V kempe je dosť áut, no okrem nás sú tu len dvaja nemeckí dôchodcovia, iným sa očividne nechcelo vstať. Po hodine prechádzania po pláži sa ale vraciame do kempu naprázdno, sme tu asi ešte veľmi skoro. Chvíľu sme teda ostali pri aute a o pol tretej sme zase vyrazili na lov, tentoraz úspešne. 
Pár minút chôdze po pláži sme narazili na stopy od mora, a veru pod piesočnou dunou bola jedna veľká korytnačka, jamku už mala takmer vyhrabanú a začala klásť vajíčka. Všetko bolo ale pod pieskom, takže okrem korytnačky sme vlastne nič nevideli a rušiť ju pri tomto jej akte sme naozaj nechceli. Už aj svetlo z baterky na ňu asi moc dobre nepôsobilo. Po nakladení začala veľmi dôkladne zahrabávať hniezdo, dosť dlho jej to trvalo a asi už musela byť veľmi vyčerpaná, keď sa napokon rozhodla, že už prelopatovala za fúru piesku a snáď to bude stačiť. V brožúrke z kempu písali, že pri ceste do mora je najmenej zraniteľná a môžeme na ňu svietiť a byť aj celkom blízko, no tejto sa svetlo z baterky moc nepáčilo a dosť ju to miatlo. Kým stopa z mora k dune bola rovná čiara, baterka ju natoľko dezorientovala, že chvíľami išla do kruhu, alebo šla cik cak, sprava doľava. Preto sme radšej baterku vypli, aby sa jej podarilo trafiť do vytúženého oceánu. To sa jej aj nakoniec podarilo a spolu s ňou sa poberáme spať aj my.
Deň 45 - Streda, 9.11.2016
Aj dnes musíme odísť z kempu o desiatej ráno, po rozbitej noci sa mi moc vstávať nechce, ale nemáme veru na výber. Najedli sme sa, umyli a vyrážame na cestu do Port Headland-u. Port Headland je banícke, industriálne mesto a okrem bane na železnú rudu a soľnej bani tu nič iné nie je. Mesto je naozaj hrozné, všade samý červený prach, domy z vlnitého plechu, žiadna zeleň, všade len nekonečný červený prach. Preto tu plánujeme iba prespať a zajtra sa vydáme na cestu do Karijini.
Spíme v kempe spolu s robotníkmi, kemp je strohý, okrem miesta na spanie, záchodov a sprchy tu nič nie je. Jediným svetlým momentom bola večera, išli sme sa najesť do bufetu pre robotníkov a to veru bola dobrotka. Platí sa len vstupné a potom človek môže jesť, čo mu hrdlo ráči. Podľa toho aj väčšina ľudí vyzerá. My si ale tiež doprajeme, majú tu veľký výber, šaláty, ryby, rezne, koláče, ovocie, zmrzlina, no od výmyslu sveta. Takto dobre napapaný si ideme ľahnúť a zajtra vyrazíme zase na cesty.
Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment