Central Australia a okolie

Deň 21 - Nedeľa, 16.10.2016

Nedeľa, a my meníme plány. Máme sa o mesiac stretnúť s Maňazom v Karijini, čo je v Západnej Austrálii, no po dôslednom štúdiu sme zistlili, že si môžeme na pár dní odskočiť asi tisícpäťsto kilometrov a ideme sa pozrieť do Coober Pedy, hlavné mesto opálu Austrálie.

A tak po raňajkách nasádáme do voza a ide sa na cestu. No neprešli sme ani hodinu a v tom rana ako z dela. Hneď som vedel, že máme defekt. A tak nám neostalo nič iné ako vyložiť celé auto, keďže zdvihák je na najnedostupňejšom mieste. Veď koľkokrát už len dostaneme defekt. Po pol hodine makačky v teple je koleso vymenené a my pokračujeme v trase.

Cestou sa zastavujeme v geografickom centre Austrálie. Nepíšu ako to vypočítali, tak musíme veriť, že je to tak. Všade naokolo kvitnú krásne malé modré kvietky, sú ich tu tisíce a vytvárajú obrovské modrofialové koberce. Odtiaľto už len stopäťdesiat kilometrov a sme v Kulgere a tým pádom aj na alfaltke. Pôvodne sme tu plánovali prenovocať, no sú len dve poobede, západ slnka je o pol ôsmej a do Coober Pedy ostáva štyristodesať kilometrov, tak som sa rozhodol, že potiahneme až tam.

Cesta po asfaltke ubieha celkom svižne, akurát duje strašne silný bočný vietor, tak mám čo robiť udržať túto našu opachu na ceste. Do Coober Pedy sme dorazili akurát pred zotmením, spať budeme v takom malom kempe. Teda ono to ani nie je kemp, vlastne na záhrade takého starého ozíka Garryho. Je tu záchod, voda aj sprcha, Garry je sympaťák, myslím, že sme dobre vybrali. Rovno nám povedal, kam ísť, ktoré reštaurácie sú fajn, dal nám aj mapu tak môžme zajtra vyraziť do ulíc.

Deň 22 - Pondelok, 17.10.2016

Dnes je na pláne obhliadka mestečka, ráno hneď začíname v múzeu. Zaplatili sme si aj prehliadku, aby nám tu niečo o opále a jeho ťažbe porozprávali. Dozvedáme sa, že vraj pred objavením opálu v Austrálii bola najväčšia baňa na opál v Maďarsku, nikdy som o tom nepočul, ale tak asi to tak bude, ked nám to povedali. Opál tu objavili náhodou, keď hľadali zlato a neskôr už iba vodu v tejto nehostinnej krajine. Jedným z unikátov tohto mestečka sú takzvané dugout-y, teda vykrtkované domy do zeme. To preto, lebo v lete je vonku aj päťdesiat stupňov no a v zime mrzne. Takto pod zemou je stále rovnaká teplota. Vyzerá to celkom zaujímavo, jeden tu majú aj v múzeu vykopaný.

Z múzea sa ideme pozrieť ešte do jedného dugout-u, tu normálne bývajú ľudia a je pekne zariadený. Teda pôvodne si ho vykopala jedna žena, ktorá tu žila skoro celý svoj život. Keďže je tu všade opál, ľudia si takto kopali izby a popri tom hľadali opál. Kto našiel, zbohatol, kto nie, musel kopať ďalej.

Po obhliadke a obede vyrážame do ozajstnej bane, ešte tu aj teraz ťažia, ale sprístupnili ju tiež turistom. Vlastne ťažiť tu môže úplne hocikto. Treba si zaplatiť poplatok pár dolárov a potom si iba stačí zabiť kolíky do zeme, rozmer je päťdesiat krát päťdesiat metrov. No a potom už len kopať. Opál sa nedá nijako zmerať, takže je to všetko len o šťastí. Aj v tejto bani sú obrovské šachty a diery, niekde opál našli, inde zase nič, no vykopať museli tony zeminy aby sa dostali k nejakej opálovej žile. Je to veru ťažká robota bez garancie nájdenia čo i len trošky opálu. A ešte aj potom, keď nájdu opál, môže byť iba biely, alebo len jednofarebný modrý, a taký nemá absolútne žiadnu hodnotu.

Toto bola ozaj zaujímavá prehliadka, strávili sme tu niekoľko hodín, už sa pomaly zvečerieva, tak ideme rýchlo ešte za mesto na vyhliadku, sú tu pekne do žltočervena sfarbené kopce a plot. Nie, nie je to plot na konci sveta, i keď ďaleko veru od toho nie je. Je to plot cez pol Austrálie, aby im sem nebehali dingovia, na ochranu statku. Má tisíce kilometrov a tiahne sa až na východné pobrežie. Slnko sa už naozaj chýli k západu, my sa vraciame do kempu, osprchovať, navečerať a spať.

Deň 23 - Utorok, 18.10.2016

Včera sme vlastne obehli takmer všetko, čo sa dalo vidieť, dnes ostáva už len Slávke kúpiť si nejaké náušnice s opálom, ja idem zatiaľ dať opraviť defekt. V servise, ktorý my viacerí odporučili žiaľ dnes nerobia, tak musím do druhého. A tam sa dozvedám nemilú správu, vraj je bočnica gumy oslabená a treba novú pneumatiku. Moc sa mi to nezdá, guma je ako nová, no nemám inú možnosť ako kúpť pneumatiku. Možno ma okašľal, možno nie, no kôli tristo dolárom sa život riskovať neoplatí, a stále by som bol nervózny, že s gumou niečo je v neporiadku.

Kým som ja vyriešil koleso, Slávka akurát finišuje nákupy. Napriek tomu, že nemá mobilný signál som ju rýchlo našiel. Práve pre tento prípad som kúpil ešte v Sydney dve vysielačky, pracujú na tej istej frekvencii ako vysielačka, čo máme v aute, tak môžeme komunikovať na pár kilometrov aj bez mobilov.

Po nákupoch a obede sa zase posúvame. Tentoraz trošku na východ k jazeru Eyre, kde je najnžší bod Austrálie. Jazero je takmer celé vysušené, zaplní sa vodou len raz za desaťročie, keď prídu veľké dažde. Teraz vyzerá ako obrovská soľná pláň, a pre jeho rovinu tu tiež zvykli prekonávať rýchlostné rekordy na autách.

K jazeru sme prišli pár hodín pred západom slnka, tak akurát, aby sme sa po ňom stihli poprechádzať a porobiť zopár fotiek. Fúka silný vietor a je tu milión múch, našťastie máme sieťky na hlavy, bez nich by sme sa asi zbláznili. Voda tu nie je žiadna, a teda ako bonus ani žiadne komáre. Slnko pomaly zapadá a aj my s ním, ideme spať, zajtra nás čaká ďalší deň nášho kilometrového maratónu, dnes aj zajtra zase na prašných cestách.

Deň 24 - Streda, 19.10.2016

Keďže sme merali stovky kilometrov až do Coober Pedy, chcel som si pozrieť aj jazero Eyre, lebo je tu najnižší bod Austrálie a je to jedno obrovské soľné jazero. Dlho si mysleli, že v ňom žiadna voda nie je, až prelety lietadlom ukázali, že predsa len vodu má. Párkrát sa dokonca aj úplne naplnilo, no väčšinu času je to obrovská soľná pláň.

Dnes sa ideme pozrieť pár sto kilometrov na juh, domáci aborigénci tu urobili celkom pekné veci z odpadu, najviac však zaujmú dve veľké lietadlá zavesené vertikálne. Zastavujeme sa tiež na južnom cípe jazera Eyre, toto je úplne vyschnuté a celé biele. V celej tejto oblasti sa kedysi nedalo pohybovať, lebo tu bola základňa na testovanie rakiet a satelitov. Posledný satelit, čo Briti vyniesli na obežnú dráhu ešte stále lieta okolo zeme.

Kilometre nám dnes ubiehajú, vraciame sa zase do Coober Pedy, po ceste akurát zastavíme pozrieť si zopár prameňov a jazierok, je to zaujímavé, všade naokolo púšť a prach a zrazu na vrchu malého kopčeka jazierko o priemere tak dva metre a malý prameň vody tečie dole kopcom. Postupne sa blížime ku kempu, dorazíme akurát tesne po západe slnka, tak sme to nakoniec všetko fajne stihli.

Deň 25 - Štvrtok, 20.10.2016

A máme tu štvrtok, cestovný deň. Kým sme sa vymotali z mesta, urobili nákupy a natankovali, bolo pol jedenástej, takže nás čaká dlhý deň v aute. Chcel by som potiahnuť až na Uluru, no uvidíme, kam sa nakoniec dostaneme. Fúka silný protivietor a ukazuje sa to aj na spotrebe, stúpla mi viac ako o polovicu oproti normálu. Neviem, či je to len protivetrom, alebo som nataknoval nejakú zlú naftu, no stojíme na každej pumpe a dopĺňame nádrž. Na jednej pumpe stretáme chlapíka, čo sem išiel prašnou cestou, tou, ktorou sme šli včera my. A čuduj sa svete, dostal tri defekty. Ako sa mi tak sťažuje, zrazu len počuť fučať vzduch a veru praskla mu aj štvrtá. Takto je to veru na týchto prašných cestách, niekedy má človek šťastie a nič sa nestane, inokedy treba lepiť gumy každú chvíľu. 

Zvyšok cesty ubieha celkom fajn, zdá sa, že to nakoniec predsa len do Uluru stihneme a tak aj bolo, tesne pred západom slnka dorazíme do kempu. Teda vlastne kempovať ideme pár kilometrov pred mestom medzi pieskovými dunami, lebo v kempe už nevedia, čo by za jednu noc pýtali. Je to tu populárna destinácia a tomu zodpovedajú aj ceny.

Deň 26 - Piatok, 21.10.2016

Včera po príchode síce bolo jasno, no celý deň bolo sparno a navečer sa veru zamračilo a prišla búrka. Blýskalo sa okolo nás minimálne do polnoci, potom sme už išli spať. Ráno sme vstali a je zamračené, tak sa nikam neponáhľame a v kľude sa chystáme.

Kým sme sa vymotali, bol už vlastne obed. Ideme do mestečka niečo zjesť no a potom len tak, autom okolo Uluru. Je dosť aj zima, ľudí nikde, všetci sú niekde zalezení. Aspoň máme viac času pozrieť si aj kultúrne centrum a Slávka môže popozerať nejaké suveníry. Zajtra sa už má počasie umúdriť, tak pôjdeme na výlet.

Deň 27 - Sobota, 22.10.2016

Dnes sa naozaj počasie zlepšilo a my po raňajkách vyrážame na Kata Tjuta, skaly oproti Uluru. Už sme tu raz boli pred dvomi rokmi, no je to veľmi pekná prechádzka, tak ideme zase. Fúka dnes silný vietor, no slnko to stíha kompenzovať tak nie je zima, je tak príjemne. Celá túra trvá tri hodiny, ideme pomedzi vysoké oblé červené skaly s nádhernými výhľadmi.

S výletu sme sa vrátili do mestečka okolo druhej poobede, tak ideme rýchlo do kempu sa osprchovať a potom na krátke predstavenie aborigéncov. Minule sa nám ale páčilo viac, teraz to bolo menej interaktívne a aj tance boli také nemastné neslané. Do západu slnka ostáva pár hodín, tak sa zberáme na vyhliadku na Uluru, kde zatiaľ nie je takmer nikto. Začínam byť hladný, preto si tu ideme uvariť niečo pod zub. Ľudia postupne pribúdajú a pred západom slnka je parkovisko plné áut. Všetci sa tešia a fotia Uluru, ktoré je každou minútou červenšie a červenšie. Hneď ako slnko zapadlo sa táto kopa ľudí zdvihne a zase putuje do kempu. Je to také zvláštne, aký sme, prídeme sa niekam pozrieť, svorne počkáme na západ slnka a potom to už nikoho nezaujíma a kolóna áut putuje zase späť. Nuž, je to už raz tak, turistické maniere sa v nikom nezaprú.

Deň 28 - Nedeľa, 23.10.2016

V turistickom móde pokračujeme aj my, vstávame o piatej ráno, aby sme stihli východ slnka nad Uluru. Tento rok sa mi tu zdá byť omnoho viac ľudí ako keď sme tu boli minule, no na atmosfére to nič nemení. Východ sa konal aj dnes, a aj dnes bol úžasný. Z jedného stanoviska vidno slnko vychádzať ponad horu, a potom sa presúvame na opačnú stranu, kde zase vidno horu osvetlenú slnkom. Tu si robíme aj raňajky a veru nie sme samy. Viacerí si varia kávu, vytiahli stoličky a takto tu pred Uluru svorne raňajkujeme.

Celkom je sranda, že sme na Uluru v deň mojich narodenín, no a keď sme tu boli minule, tak mala narodeniny zase Slávka. Takto to vyšlo úplne náhodou, bez plánovania, ale niekedy náhoda spraví zázraky.

Neskôr sme ešte raz obehli okolo celej skaly, urobil som zopár videí s dronom, no aj dnes celkom fúka, tak sa zase na Uluru nedá liezť, bolo by to veľmi nebezpečné. Po obede a malej prednáške o pôvodných zbraniach a nástrojoch, ktoré lovci kedysi používali, vyrážame zase na cestu, dnes dorazíme na Kings Canyon. Cesta trvá asi štyri hodiny a prišli sme akurát na západ slnka. Tak sme to aj dnes všetko stihli za svetla.

Deň 29 - Pondelok, 24.10.2016

Ráno sa chystáme na túru okolo kaňona, aj tu sme už boli no mne sa tu veľmi páčilo, tak si to chcem pozrieť ešte raz. Ako tak raňajkujeme, v kempe vedľa nás je nemecká rodinka s dvoma dcérami. Pobalili si veci, sadli do auta, no neprešli ani dva metre a ozvala sa rana. Defekt. Chlapíkovi sa podarilo prejsť cez malý peň a ten mu zboku prerezal pneumatiku, veru môže ju rovno zahodiť. No nie o tom chcem, zaujímavá bola jeho reakcia a to, aká je Európa odlišná od Austrálie. 

Nemec vystúpil z auta, vraví, že žiadny problém. Vytiahol mobil a chcel zavolať asistenčnú službu, a tu zistil, že je problém. Nie je tu mobilný signál. Trošku začali panikáriť no nakoniec prišiel mechanik z kempu a pomohli im zohnať novú pneumatiku. Veru je to tu celkom iné ako v Európe. Nedá sa vždy spoliehať, že človek len zdvihne mobil a niekto príde na pomoc. Ľudia si tu pomáhajú navzájom, no tiež treba byť vybavení na cestovanie v týchto odľahlých častiach kontinentu.

Túra cez kaňon bola super, tak ako pred doma rokmi, tak aj teraz. Vyrazili sme neskôr, ako som chcel, no nakoniec to bolo asi dobre, lebo všetci už boli pred nami a tak sme mali celý kaňon len pre seba. Nevýhoda je tá, že poobede začne slnko poriadne pripekať a veru aj nám je už riadne teplo. Úplne chápem, že to tu musia zatvárať, keď teploty vystúpia nad tridsaťšesť stupňov.

Kým sme pofotili a hlavne, kým som si porobil zábery s dronom, čas riadne poskočil a vyrážame na cesty až o štvrtej poobede. Ešte som si aj zle pozrel kilometre do Alice Springs, pomýlil som sa o stovku, takže dorazíme až za tmy. Cesta je však dobrá, iba hodinu ideme skratkou cez prašnú cestu, no kým zapadlo slnko, boli sme na asfaltke, ktorá nás doviedla až do mesta. Tu kempujeme dnes pri takom malom moteli. Je tu veľa turistov a hipisákov, no na jednu noc to nevadí. Je už večer, ideme len do sprchy a rovno do postele.

Deň 30 - Utorok, 25.10.2016

Dnes je oddychový, teda skôr údržbový deň. Hneď na ráno som objednaný do servisu s autom, tak vstávame skoro, aby som tam bol na ôsmu. Našťastie kúsok od servisu je rovno aj kemp, tak si tam ideme sadnúť do kuchynky a k bazénu počkať, kým bude auto opravené. Treba vymeniť olej a všetko zkontrólovať, aby aj zvyšok našej cesty prebiehal bez problémov.

Poobede som si bol pre auto, no a teraz začína druhá fáza, upratovanie auta. Slávka perie všetko špinavé oblečenie, upratujeme tiež veci a aute, aby tam bolo viac miesta. Takto sa s tým bavíme až do večera. Ani sme to všetko nestihli, no už je to jedno, na dnes stačilo, ideme sa navečerať do mesta do reštaurácie. Vyberáme si tú istú ako pred dvoma rokmi, no veru čaká nás sklamanie. Menu sa úplne zmenilo a nakoniec ani to, čo sme chceli, nemajú. Hladom sme ale neumreli, len škoda, že sme si nepozreli dopredu, čo varia, a možno sme sa mohli ísť najesť niekam inam.

Deň 31 - Streda, 26.10.2016

Ráno sme vstali, treba nám ešte trošku doupratovať auto, Slávka oprala, čo sa dalo, no z kempu musíme odísť o desiatej, tak máme čo robiť. Narýchlo sme nabalili veci, Slávka dokonca stihla ožehliť všetko prádlo a pekne krásne o desiatej odchádzame. Ideme si ešte nakúpiť potraviny na cestu, objavili sme jedno mäsiarstvo, kde majú aj ťavie aj krokodílie mäso, tak sme si kúpili ťavie burgre a krokodílie párky, som zvedavý, čo to bude zač.

Kým sme všetko pokúpili a natankovali, je už vlastne obed a my máme pred sebou ešte dlhú cestu, tak sadáme do auta a vyrážame. Asfaltka trvá ani nie dvesto kilometrov, zvyšok, ďalších deväťsto bude prašná cesta. Kvalita je zatiaľ ale v poriadku, keby boli všetky takéto, veru ani asfaltky netreba. Po tristo kilometroch z Alice Springs ideme dotankovať do miestnej aborigénskej komunity Yuendumu, ďalšia pumpa bude až v Halls Creek o sedemstopäťdesiat kilometrov. Teoreticky by sme to mali zvládnuť aj bez dotankovania, no som trošku v strese z posledných dní, keď asi nekvalitnou naftou nám spotreba stúpla takmer o polovicu, takže pre isotu tu doplníme nádrže. V Yuendumu by som ale veru nocovať nechcel, vyzerá to tu ako v takej lepšej cigánskej osade, ľudia sú pravdepodobne milí, no testovať sa to nechystáme.

Zvyšok dňa už len šoférujem, ešte asi dvesto kilometrov a dorazili sme na odpočívadlo pre kamióny, teda presnejšie pre road trainy, čiže kamión s troma či štyrmi vlečkami. Kúsok od cesty sme si našli pekné miesto, tak si tu rozkladáme veci a budeme tu nocovať. Všetko sme stihli akurát pred západom slnka, ktorý je v púšti naozaj iný, je taký extra červený. Je teplo, zdá sa, že to slnko ani nezapadne, drží sa donekonečna nad obzorom až napokon sadne dole. Túžobné ochladenie sa ale nekoná, teplo sa drží celú noc, začínajú horúčavy.

Deň 32 - Štvrtok, 27.10.2016

V noci sme sa veru moc dobre nevyspali, poriadne sa oteplilo a som rád, že v aute nám funguje klimatizácia, ináč by sme to tu asi nezvládli. Vstali sme z východom slnka, jediný čas, kedy je ako tak príjemne a dá sa existovať. Kým sme sa najedli, slnko už poskočilo vyššie a začína pripekať, najvyšší čas sadnúť do auta a vyraziť zase smerom na západ.

Dnes dorazíme do Wolfe Creek, je tu druhý najväčší kráter na svete, hneď po Arizone v Amerike. Na zajtra nám teda ostane už len stotridsať kilometrov a budeme zase v civilizácii v Halls Creek. Dnešná cesta ubieha celkom fajn, stretli sme zopár road trainov, niektoré sme úspešne predbehli, iba jeden nám veru mohol spôsobiť nemalé problémy. Niekedy, záleží na podloží sa totiž zpod kolies moc nepráši, no inokedy je kúdoľ prachu taký veľký, že nevidno absolútne nič. A ako som tak v prachu dobiehal ten náklaďák, vravím si, už musí byť veľmi blízko. A veru aj bol, zrazu z ničoho nič sa mi objavil pár metrov pred nosom, my v osemdesiatke a on takmer stál odbočujúc doľava na cestu do bane. Ledvou som stihol zabrzdiť a obísť ho zprava, tak sme sa vyhli, ale veru si nadávam, že som zbytočne riskoval. Problém je, že človek nikdy nevie, či odbočí za desať minút, alebo má namierené niekam inam a budeme sa za ním vliecť celý deň. Našťastie to teda dobre dopadlo a my pokračujeme bez problémov až ku kráteru Wolfe Creek.

Dorazili sme na miesto, vystrčili sa von z auta a zaliala nás extrémna horúčava, hlásia na dnes štyridsaťdva stupňov. Teplomer nemáme, ale tipujem, že je možno aj viac. Ideme sa uvariť zaživa. Dnes sa na kráter veru štverať nejdeme, zvládli sme akurát zastať v kempe a len sedíme a pijeme veľa vody, ktorá sa z nás vzápätí vyparuje. Sme tu samy, akurát k západu slnka došli dvaja ďalší zúfalci, tak sa nakoniec necítime až tak zle, že len my sa tu trápime v takomto počasí. Pozitívnou správou je, že máme dostatok vody a tak si večer doprajeme ako tak osviežujúcu sprchu. Pôžitok trval len chvíľu ale aj to stálo za to.

Deň 33 - Piatok, 28.10.2016

Vstávam ešte pred východom slnka a kým sa Slávka zobudila, vyšiel som rýchlo na kráter, pokiaľ je slnko ešte nízko a nepraží tak extrémne silno. Po raňajkách som si to nakoniec ešte raz zopakoval aj so Slávkou, no to bola na dnes dúfam posledná aktivita, čo sme vykonali. Pred sebou máme len dve hodiny jazdy a dorazíme do Halls Creeku, malého mestečka, kde okrem množstva aborigéncov nie je absolútne nič. Naše prvé kroky vedú na pumpu no a odtiaľ rovno do informačného centra, zistiť čo a ako. Predpoveď počasia ostáva nezmenená, štyridsiatky celý týždeň, no dostávame smutnú správu, celá Gibb River Road je zatvorená, všetky pekné vodopády a jazierka, čo sme si chceli ešte pozrieť už veru neuvidíme. Týmto pádom získavame viac než týždeň náskok pred stretkom s Maňazom, tak rozmýšľame, ako to celé pomeniť a kde sa teda vlastne stretneme.

Nateraz ale ideme aspoň pozrieť Národný Park Purnululu a Bungle Bungle, aj tu sme už boli, no je to miesto, kde sa veru radi zase vrátime. Sezóna už končí aj tu, cestou sme síce stretli zopár áut, no v kempe sme úplne samy. Moc sa tu toho nezmenilo, akurát cesta je asi v ešte horšom stave ako si ju pamätáme. Päťdesiat kilometrov ideme takmer dve hodiny, len dúfam, že v tomto teple nedostanem žiadny defekt, výmena kolesa by ma mohla stáť život.

Navečer sme dorazili na vyhliadku, vybral som drona a idem aspoň urobiť zopár leteckých záberov, lebo na prechádzku už dnes nemám síl. V kempe je voda, tak si doprajeme zase sprchu. Keby bola trošku studenšia, nenahneval by som sa, no musíme sa tešiť z toho, čo je.

Deň 34 - Sobota, 29.10.2016

V noci sa trošku zamračilo, takže naakumulované teplo nemá kam ujsť a veru noc bola asi najhoršia doteraz. Moc sme toho nenaspali a ráno sme hore z východom slnka. Rýchlo raňajkujeme a hneď vyrážame, aby sme do desiatej stihli prejsť všetko, čo sa dá. Tentokrát používame ďalší zlepšovák, berieme so sebou dáždniky ako ochranu pred slnkom. Na parkovisku sme len my, až keď sme sa vrátili z prechádzky, prišli sem dve ďalšie autá. Bungle bungle ale nesklamali, obrovské úliky zo skál sú aj teraz krásne a jedinečné.

Na druhej strane parku sme ešte absolvovali prechádzku cez úžinu, volá sa Echidna Chasm, je to len pár metrov široká brázda v obrovskej vysokej skale. Tu je celkom príjemne, lebo slnko sem svieti cez deň len minimálne. Týmto sme ukončili turistiku a nasleduje zase dvojhodinové trápenie a tŕpnutie po ceste späť. Všetko sme ale úspešne prežili, defekt ani žiadna iná porucha na aute sa nekonala a my sme zase na asfaltke v smere do Halls Creek. Tu sa ale dlho nezdržujeme, doprajeme si len sprchu na benzínke a pokračujeme ešte asi sto kilometrov smerom na západ. Spať budeme dnes na odpočívadle, dorazili sme tesne po západe slnka, akurát sme si stihli urobiť večeru a už je tma.

Vsetky fotografie najdete na:

https://get.google.com/albumarchive/101430570008874668546/album/AF1QipObX4_Dwo7wHJZ-iThuEPBmvQogZYCrsB_-AUPU

a
https://get.google.com/albumarchive/101430570008874668546/album/AF1QipNvGJEgE44hLwcnnHkFVDjzz50CgFDz__gZ3iM5

a
https://get.google.com/albumarchive/101430570008874668546/album/AF1QipOlKcOYDBAT1cF2v0bEgeU5QIx1apHJwDEkqpLw