Deň 88 - Štvrtok, 22.12.2016
Ráno vstávame skoro, dnes nás čaká dlhý deň. Naša destinácia je Esperance, viac než päťsto kilometrov východne od Albany. Ráno v Albany si ešte zase doprajeme teplú sprchu, doplníme zásoby vody a ideme na nákup potravín. Keďže je dva dni pred Vianocami, obchody sú totálne narvané, všetci nakupujú, naveľa naveľa sme našli parkovacie miesto a ideme na vec. Nakúpili sme celkom rýchlo, darčeky nám netreba, iba potraviny. Ostáva už len natankovať a môžme vyraziť. Kým sme však toto všetko absolvovali, bol už obed, takže je mi dopredu jasné, že do Esperance dorazíme akurát na západ slnka.
A tak aj bolo. Cesta ubiehala celkom rýchlo, no dorazili sme ani nie hodinu pred západom. Rozhodnutie nocovať na dnešnú noc padlo na pláž pred národným parkom Cape LeGrande. Túto pláž dobre poznáme z predchádzajúcej dovolenky, tak som sfučal gumy a ide sa. Je zrovna príliv, no len 0.3 metra, rozdiel oproti odlivu len dvadsať centimetrov, tak si hovorím - to bude ok. No chyba. Vertikálnych dvadsať centimetrov odseklo veľký kus pláže a my sa namiesto pohodovej jazdy po ubitom piesku brodíme v hlbokom sypkom. Dvakrát som musel sfukovať gumy a dvakrát to vyzeralo, že sa ďalej nedostaneme. Auto bolo len kúsok od vĺn a ja dobre viem, že ak by mi podmilo kolesá, už by nás veru nezachránilo nič. Našťastie sme sa zakaždým pohli a vyhrabali sa aj z hlbokého zle vyzerajúceho piesku a zvládli sme to cez dunu do bezpečia. Už sme ďaleko od mora a ostaneme nocovať, no a ráno pri odlive vyrazíme do národného parku do Lucky Bay.
Deň 89 - Piatok, 23.12.2016
Ráno sme vstali skoro pri východe slnka, je zamračené ale hlavne, že je odliv. Raňajky odkladáme na neskôr do Lucky Bayu, balíme auto a vyrážame. Spali sme vlastne tesne na hranici národného parku a v podstate sme aj prešli najhoršiu časť pláže. Tu ďalej sa táto rozširuje a nielen kôli odlivu ale aj normálne je širšia. Teraz samozrejme počas odlivu je pláž veľmi široká a tak sa nám ide parádne, pomaly ako po asfaltke.
Do kempu sme dorazili už pred deviatou, máme šťastie, je tu ešte zopár voľných miest, tak jedno je naše. Dobre je, že sa tu nedá miesto rezervovať online a tak kto prv príde, ten prv melie a má prv miesto v kempe. Sranda je, že je tu ten istý správca, ktorého sme tu stretli pred tromi rokmi. Nato, že je to tu na báze dobrovoľníctva tu vydržal pomerne dlho.
Keď sme sa naraňajkovali, ideme sa pozrieť na pláž autom. Aj tu sme už raz boli, tak vieme, čo nás čaká. No a opäť omyl. Neverím vlastným očiam, zase sme zapadli. Kým pred rokmi sme prešli bez problémov celú pláž až na druhú stranu, teraz sme nedošli ani do polovice. Ale zase treba povedať, že sme boli jediný, čo sa vybrali až takto ďaleko. Prechod jednou dunou na pláži nás ale stál veľké nervy. Auto miesto toho, aby šlo rovno sa začalo nekontrolovateľne otáčať a zadok takmer skončil vo vode. No našťastie sa nám aj tu podarilo otočiť a ideme pekne krásne naspäť do bezpečia.
K večeru sme už radšej ostali iba v kempe, navarili sme si večeru a môžeme ísť spať. Je zamračené a poriadne sa ochladilo, tak je dobre, že máme so sebou deky, dnes sa nám isto zídu.
Deň 90 - Sobota, 24.12.2016
Tak a je tu Štedrý Večer a my sme na pláži v Austrálii. Ráno vykuklo slnko, tak sa tešíme a hneď po raňajkách ideme na vyhliadku ponad záliv, odkiaľ je krásne vidno na celú pláž. Už sme úplne zdivočeli a sú z nás riadni Ozíci, stále a všade chodíme v šľapkách, aj keď normálne by sme si dávali turistické topánky. A tak je to aj tu. Treba sa vyškriabať po skale na vyhliadku, najprv sa nám moc nechcelo, no keď zvrchu zliezal ďalší Ozík v šľapkách, tak sme si povedali, že to zvládneme tiež. Najhorší úsek som radšej šiel bosý, lebo sa mi topánky rozpadávajú a nerád by som si tu nabil čumák.
Po krátkej prechádzke sme sa vybrali na pláž do Thistle Cove, nafotiť fotky na vianočný pozdrav domov. Prihnali sa mraky, slnko vykukuje spomedzi nich a tak máme aspoň trochu svetla. Mobilný signál tu nie je, a tak sme sa rozhodli fotky poslať z najvyššej hory v parku, Frenchman Peak. Poriadne sa už ochladilo, mraky sú nízko a fúka silný vietor, no aj tak sa nám podarilo vyliezť hore. Tentokrát už v teniskách, ale Slávka pekne v šatočkách s kabelkou na pleci. Na druhý deň sme zistili, že stačilo prejsť pár sto metrov autom a tiež by sme mali signál, no takto sme si aspoň trošku zašportovali.
Na večer sa dnes bude podávať netradičná večera - karfiólová polievka a ako hlavný chod varený karfiól s varenými zemiakmi. Už sa naozaj tešíme na budúcoročné sviatky a tradičné Slovenské dobrotky.
Deň 91 - Nedeľa, 25.12.2016
Ráno sme vstali trošku neskôr, tak z kempu odchádzame až okolo pol jedenástej, našťastie je to v poriadku. Ako tak vychádzame z parkoviska, zrazu tam zbadáme presne to isté auto, čo mali požičané chalani, keď tu boli za nami. Sranda, ako náhoda chcela, aby sme to auto ešte stretli.
Do Esperance sa napriek predchádzajúcim strašidelným zážitkom vraciame po pláži. Je práve odliv, tak sa ide celkom fajn a bez problémov prechádzame dvadsaťdva kilometrovou plážou. V meste ako prvé ideme do autoumyvárky zmyť všetok piesok a soľ z auta, potom natankovať a vyrážame na okružnú jazdu po prímestských plážach. Okolo Esperance sú krásne pláže, jedna krajšia ako druhá. Zastavujeme na každej vyhliadke, no dlhšiu prestávku na obed si robíme na asi najkrajšej pláži - Twilight Beach. Je tu tiež malý kopec, ktorý vytvára zátišie a v malom zálive je kľudná voda a žiadny vietor. Pomotkali sme sa po plážach až do večera, potom ešte pokračujeme autom asi sto kilometrov smerom na sever a spíme v malej dedinke Solomon Gum. V kempe je okrem správcu len jedno auto a my, tak bude veľmi kľudná noc.
Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment