Steak z kengury

Dnes sme sa pri nakupovani potravin rozhodli vyskusat steak z kengury. Kengurie maso sa tu normalne predava ako u nas hovadzie, vyzera tiez tak podobne. Po kratkom studovani som zistil, ze je tiez mimoriadne zdrave, obsahuje velmi malo tuku a obsahuje vela antioxidantov a antirakovinovych latok. Nuz, hor sa do varenia. Precital som si zopar receptov a vsade pisali, ze treba dat pozor a maso piect maximalne 5 minut z kazdej strany, inac strati vsetku vodu a strasne zhuzevnatie. Tak som sa drzal receptu. Po 10tich minutach boli steaky ale iba lahko medium, co Slavka odmieta konzumovat, tak som ich este trosku priskvaril, cim sice stratili trosku na jemnosti a vlacnosti, ale aspon som to vsetko nemusel jest sam. Chutovo – velmi dobre, mozem kazdemu odporucit a kazdej navsteve co sem pride jeden veru aj urobim;)

The Australian Day

Sice mame za sebou polovicu Australian Open a Hantuchova uz davno vypadla, vsetci sa dnes tesime, lebo je den volna a mame tu Australian Day. Cely den su rozne programy a vystupenia a vecer bude obrovsky ohnostroj. Mame sa poobede stretnut s Bjornom a jeho par znamymi na opacnej strane rieky ako sme my. 

Vyrazame z apartmanu niekedy okolo stvrtej aby sme vsetko v pohode stihli. Ohnostroj je naplanovany na 8:00 vecer, co je uz tuna davno tma. Dovtedy len tak posedavame a piknikujeme na trave v parku spolu so stovkami dalsich ludi. Vecer po zotmeni sa zacina polhodinovy ohnostroj, jeden z najvacsich ake tu kedy mali. Je to fakt nadhera.

Pocas ohnostroja bola mierna burka a podarilo sa mi nafilmovat blesk - tu je z toho fotka;)

Salsa latino v Parku

Dalsia vec, co je tu uplne super. Kazda stvrt si organizuje cely rok mnozstvo podujati, cast z nich je tiez uplne zadarmo. A tak sa nam pritrafilo ist sa pozriet na koncert latinsko-americkej hudby v blizkom parku. Stretli sme sa tu s Bjornom a Kathi a ich dalsimi kamaratmi. Cele to bolo take jednoduche a pritom skvele. Muzikanti hrali a okolo v parku na trave sedela kopa ludi, kazdy si priniesol deku a piknikove veci a pekne sme jedli, rozpravali sa a popri tom pocuvali salsu. No co si viac clovek moze zelat v nedelu vecer. Taketo koncerty sa tu teraz konaju kazdy tyzden az do konca februara, tak dufam, ze si este najdeme cas a pojdeme sa takto kulturne vyzit;)

Hladanie bytu pokracuje

pristav pri Esplanade

Kym som sa ja nahanal za autami, Slavka travila cas obhliadkami domov a bytov. Celkovo, prve dva tyzdne boli dost vycerpavajuce. Najprv som mal jetlag a spaval som tak 3-4hodiny denne, kym som sa dostal z posunu casovych pasiem. V robote som musel pracovat, mal som trening na novy projekt, ktory som uz dostal. Ide o pekny, maly projekt pre zakaznika na Novy Zeland, takze sa celkom tesim, rad by som sa tam isiel pozriet. No kazdy den vecer po robote som opat zapol pocitac a do noci sme pozerali byty a auta.

ako spojit stare s novym

Maximalnu cenu sme si stanovili na $400/tyzden dufajuc, ze sa nam nieco v tejto hladine podari najst. Neviem ale, ci zrovna novy rok je vhodny cas na hladanie podnajmu, lebo po vianocnej prestavke bol podla mna velmi velky dopyt, asi vacsi ako byva niekedy v juli. No napriek vsetkemu sme zacali hladat.

park v centre

Obhliadky robila hlavne Slavka, lebo ja som nemohol z prace odbiehat. Funguje to tu ale cele uplne inac ako doma. Obhliadka je vacsinou bud rano okolo desiatej, naobed alebo okolo stvrtej. Celkovo to trva maximalne 15minut. Najprv sme si mysleli, ze je to strasne malo casu no ukazalo sa, ze aj 5 minut je dost. Bud to tam totiz vyzera ok, alebo to vyzera strasne. Takze rozhodovanie je vzdy celkom rychle.

kostol a mrakodrap:)

Slavka bola na par obhliadkach bytov celkom blizko centra, no je pravda, ze byty su tu strasne malicke. Dvojizbovy byt ma taku malu spalnu, ze sa tam ledvou vlezie postel a to je vsetko. Rozhodli sme sa hladat teda bud byt, ktory bude aspon ako tak vyzerat k svetu, alebo nejaky maly dom. Maju tu vzdy take komplexy, kde je bud viacero bytov alebo domov pokope.

No velmi sme boli prekvapeni kolko ludi pride na taku obhliadku. Kludne aj 30 naraz. Kazdy si to rychlo obzrie a ked je to ok, zacina dalsi proces. Od realitaka si treba zobrat celkom obsiahly formular, ktory treba vyplnit a doniest do realitky. Tu treba navyse zaplatit tyzdnove najomne dopredu. V pripade, ze si nas najomca vyberie, tato zaloha sa pouzije na uhradu prveho tyzdna. No v pripade, ze po uspesnom vybrati sa rozhodneme dany byt nezobrat, zaloha prepada v jeho prospech. Takto sa brania aby si ludia nepodavali vela ziadosti naraz a potom si proste vybrali, co im najviac vyhovuje. Je to tu cele naopak, viac je tu chraneny najomca ako najomnik.

muzi v praci;)

Nasli sme jeden celkom pekny byt v super stvrti a tak sme aj poslali ziadost a zaplatili poplatok. Ziadost je tiez zaujimava. Treba tam vypisat uplne vsetko, este aj cisla topanok. Bez srandy. Ma to asi 10 stran, kde sa uvadzaju predchadzajuce zamestnania, adresy byvania, minimalne 2 referencie na ludi, kontakty do zamestnania, na znamych, rodinu. Potom je treba prilozit co najviac identifikacnych dokladov ako je pas, vodicak, kreditne karty, kartu poistenca a samozrejme dokladovat bonitu, takze prilozit vyplatne pasky, vypisy z uctov a podobne. Cim viac udajov tym vacsia sanca, ze si ta najomca vyberie.

dalsi kostol - je ich tu vela

hm...kostol??? :)

Po dvoch dnoch nam teta odpisala, ze si nas zial nevybrali. To sme uz mali pobehanych peknych par bytov aj domov. Zistili sme, ze kedze sme novi v Australii, je velmi tazke ziskat lokalne referencie a tak najst najom. Tak, na sklonku tyzdn sme zakrocili. Slavka bola na obhliadke jedneho domu, kde boli nahodou len traja, tak sme sa rozhodli konat. Sanca ze si nas vyberu spomedzi troch bola dost vysoka, kedze je mozne, ze nik okrem nas si na tento dom nepodal ziadost. A tak aj bolo. Doniesli sme ziadost, zaplatili a uz o 15 minut mi volali z realitky, ze nam daju sancu a mozme ist byvat do domu. Huraaa, podarilo sa.

nie, toto nie je kostol, ale restauracia

Nas domcek sa nachadza asi 10km od centra, ja to mam do prace asi 20minut autom, co je celkom fajn. Je to obrovsky bulgalow, mame dvojgaraz, obyvacku spojenu s kuchynou, spalnu s vlastnou kupelnou a este dve dalsie izby, k tomu este jednu kupelnu a samostatny zachod. Vonku malu terasku a to je vsetko, co nateraz potrebujeme. Mozno az moc.

Ja som spokojny, Slavka si musi akurat trosku zvyknut, ze je to trosku dalej do centra ako doteraz. Inac je to ok. Jedina chyba je, ze je tu velmi slaby signal a tak nam nejde dobre internet, ktory mame zatial len cez mobil. Planujem, ale zaviest ADSL2+ linku tak dufam, ze potom sa to uz zlepsi.

Praca, hladanie bytu a auta

Prve dni v praci su celkovo velmi v pohode. Citam si vseliake dokumenty a manualy, prirucku kvality a interne smernice. No nuda. Co sa mi tu ale velmi paci, ze mame kazdy den ovocie. Na stole je vzdy velka misa s roznymi druhmi ovocia – banany, pomarance, jablka, slivky, broskyne,...mnam. Toto sme veru doma v robote nemali. Postupne sa zoznamujem s novymi kolegami, lebo vsetci mali doteraz dovolenku.

park v meste s kengurami;)

Druhy den v praci je zaujimavy akurat tym, ze za mnou dosiel moj manager a vravi mi: „Cakas este na nejaku batozinu co si si nechal poslat z domu, nejake krabice a tak?“ Kukam na neho ako puk a vravim: „Nie, vsetko uz mame so sebou, preco?“ Tak mi jemne naznacil, ze rifle a tricko, co mam na sebe nie su celkom v sulade s nasim dress kodom a ze by som mal pekne nosit nohavice a koselu. Je pravda, ze aj v pracovnej zmluve mam napisane, ze rifle a tricko nepovazuju za vhodne oblecenie, no nejako som na to nebral ohlad myliac si, ze je to len pro-forma. Ocividne nie je;) Takze prva vec co ma caka teraz je ist si niekam nakupit kosele a nejake nohavice, aby som zapadol do kolektivu.

Bjorn ma upozornil, ze najlepsie bude, ak si ako prve kupime nejake auto aby sme sa mohli rychlo pohybovat po okoli a hladat si byvanie, lebo MHD tu nie je zrovna najlepsie organizovana. Funguje to tu na tzv. principe hviezdy;) (to som prave vymyslel). V strede je centrum a okolo su rozne stvrte. Z kadzej stvrte sa dostanes rychlo do centra a spat, ale medzi stvrtmi nic nechodi, takze treba ist vacsinou do centra a odtial zase niekam inam, co trva fakt hodne dlho. Mame 4 tyzdne na to, aby sme si nasli vlastne byvanie a uz teraz mam pocit, ze to nebude take lahke ako to vyzera.
Dalsie dni som sa venoval hlavne hladaniu auta. Nasiel som na internete jeden Opel Corsa z r.2005, trojdverak, celkom vyzeral ok, tak som si povedal, ze ho pojdem omrknut. Bjorn sa ponukol, ze ma tam zobere autom, za co som mu fakt vdacny, inac by mi to trvalo mozno hodinu sa tam dostat. Prisli sme do bazaru, auto na prvy pohlad vyzeralo velmi dobre, az na sportovy vyfuk (je to 1.4 benzin...) a jedno zadne koleso malo inu gumu, iny dezen ako ostatne. Dali sme si teda skusobnu jazdu a tam to cele zacalo. Auto malo fakt velmi sportovy zvuk, hucalo to tam ako vo formuli. Navyse sa zacalo extremne dymit bielym dymom, tak sme sa pekne vratili, chlap na to pozrel, ze asi zabudli dat nejake tesnenie. Tak sme sa pekne podakovali a bolo po nadsenej kupe auta.

Dalsie dni travim v podobnom duchu, v praci sa venujem hlavne hladaniu auta a pozeram tiez nejake byty, kde by sme teoreticky mohli byvat. Opat som nasiel dalsiu celkom peknu Corsu a siel som sa tam pozriet. Tentokrat to mal dokonca Bjorn viac menej po ceste domov, tak ma zase odviezol a pozreli sme Corsu spolu. No hned na uvod som zbadal, ze ma prasknute celne sklo a bolo po obchode. Akurat ma nastval predavac, ze to nedal rovno na inzerat, ani by som tam nesiel. Mal som ideu kupit auto rocnik min 2005 do 6000dolarov, ale zda sa, ze budem musiet nieco prihodit. Pobedali sme toho celkom dost ale za tu cenu su tu len stare auta. Nakoniec sme skoncili v bazare, kde mali Kiu Cerrato, 2.0i sedan za 8000. Isiel som sa teda previest, vyzeralo to celkom fajn. Ked sme sa vratili zacal som zjednavat cenu s chlapom, ale zrovna to bol jeden z mala dealerov, ktory nezjednavaju. Lebo inac tu sa zjednava vsetko, pomaly aj v obchode mozes zjednavat cenu s predavacom. Tak som to nechal tak, lebo auta v takej cenovej hladine som ani nepozeral, tak som nevedel co je dobra cena.

Na druhy den som ale nasiel na nete viacero Kii, prva uz bola zialbohu predana no druha, hatchback v zlatej farbe z r.2007 vyzerala velmi slubne. Dealer prisiel za mnou az z Rockinghamu, co je 50km juzne od Perthu, pozreli sme auto, vsetko vyzeralo fajn. Cena bola 7900 a podarilo sa mi to zjednat na 7600 a bolo dohodnute. Kedze je uz piatok, na buduci tyzden mi ju este poriadne v servise zkontroluju, dohodol som si nove gumy v cene + komplet prehliadku a vymenu rozvodov. Takze auto dostanem ako nove buduci strvrtok. Uz sa neviem dockat.

Prvy vikend

Prvy vikend travime oddychovanim. Z casovych pasiem mam dobry hokej, v noci som hore a cez den spim, budim sa rano o piatej, no cele naopak. Cez vikend sme sa akurat vybrali do centra nakupit si nejake potraviny vo vacsom a teda aj lacnejsom supermarkete – Woolworths. Su tu tri taketo koncerny, dalsie dva su Coles a IGA.

Centrum mesta je ale dost malicke, par uliciek s niekolkymi obchodmi a to je vsetko. Ideme este rovno aj do nasej banky – NAB, identifikovat sa pasmi, ze sme uz tu, aby nam dali platobne karty a tiez aktivovali internet banking. Proces je jednoduchy, tetuska je velmi mila a vsetko pekne vysvetlila.

vyhlad na "city" z parku oproti

V nedelu sme boli na malej prechadzke v centre, kedze byvame hned na kraji Swan river (ze labutia rieka). Musim povedat, ze jedna vec co sa mi tu velmi paci, je to mnozstvo zelene, co tu vsade maju. Vsade su krasne travniky, stromy, palmy, zelen, no nadhera. Prechadzame sa po promenade k Esplanade – co to je, zatial neviem, ale celkom to pekne vyzeralo na fotku;). 

Esplanade

Prvy den v praci

Namiesto vstavania rano sa zobudzame okolo pol jedenastej, rychle ranajky a volam Brianovi, ze sme ready ist do firmy. Prisiel po nas a za chvilku sme v kancelarii. No..musim otvorene povedat, ze som cakal nieco vacsie, je to taka mini firma. V Perthe nas sedi – sef, uctovnicka, obchodnik, dvaja inzinieri (aj so mnou), jeden servisak, sef servisu a sef inzinierov (nie, nie je to jeden na jedneho, ludia su aj v inych mestach v australii, to len tu je nas pomenej), dve administrativne osoby, a dvaja konzultanti. Dokopy 12 ludi. No, sak casom sa isto rozrastieme.

V praci konecne stretavam svojho byvaleho kolegu z Invensysu, ktory ma sem vlastne dotiahol, tak sa tesim, ze aspon niekoho poznam a je tu niekto, kto nam pomoze s uvodnymi vecami. Hned v prvy den som dostal novucicky telefon-Iphone 4S a aj notebook. No sveta zit!!! Z prace domov nas vezie Bjorn (to je ten kolega, medzi nami...) lebo Brian uz niekde zmizol medzicasom. Vecer ubieha rychlo, sme unaveni a za chvilku uz spime.

Perth - prve kroky

Pocasie je celkom fajn, nieco okolo 30 stupnov, mierne pod mrakom. Uz len ziskat spat nasu batozinu a mozme ist. Dufam, ze sef nas uz caka v priletovej hale. Batozina nastasie prisla vsetka bez problemov, ziadne straty a nalezy sa nekonaju, huraa. Ostava uz len prechod cez imigracne. V lietadle sme vyplnili formular, kde bolo treba deklarovat, ci nevezieme potraviny, vodu, lieky a ine veci. Kedze to tu beru dost prisne (aspon sme si mysleli), tak poctivo pisem, ze nesieme nejake lieky a caj. Tym padom na vsetky otazky, kde som mal odpovedat ANO, pisem NIE, lebo mame co-to so sebou.

 No na imigracnom je to v pohode. Tetuska pozera na listok, ze coze to veziem, co nemam mat. Tak vravim,ze nejaky caj a lieky od bolesti. Tak sa len usmiala a preciarkla NIE na ANO, ze sa nemam stresovat, ze to je ok. Tak fajn. Vonku nas este ocuchal pes, ci nenesieme nejake drogy a to je vsetko, sme v Australii.

Brian (sef) ale nikde nie je, tak mu volam, ze kde sa stratil a ci po nas teda pride. Chvilku meskal ale za 10 minut uz nasadame do jeho auta a hor sa do mesta do nasho apartmanu. Uplne dopleteny z casoveho posunu som zvedavy, kedy sa mi podari zaspat.

Brian vravi, ze v piatok nemusim chodit do prace, ale nechcem minat dalsi den nic nerobenim tak sme sa nakoniec dohodli, ze ked sa rano zobudim, mam mu zavolat a pride po mna. Vlastne po nas, lebo ponukol aj Slavke, ze ak chce, moze sa prist pozriet ako to vyzera u nas, v HIMA Australia.

A prve dojmy z Perthu? Cele mesto je sama zelen a milion domov-bungalowov. Akurat centrum mesta je par mrakodrapov a to je cele. Takze zaciname pomaly chapat co znamena, ze je to take sleepy – ospale mesto. Ano, je to tu ako jedna obrovska dedina. Sice je tu temer 2mil ludi, ale je to roztahane na obrovsku plochu, lebo kazdy chce byvat v rodinnom dome.

A sme na byte. Jednoizbovy apartman vo velkom komplexe s bazenom, posilovnou, biliardom. Krasna izba vybavena vsetkym, co potrebujeme. Pracka, susicka, kupelna, kuchyna s riadnom, postel, obyvacka s obrovkou plazmovou telkou, balkon. No, velmi lahko sa nam bude zvykat na takuto zmenu prostredia;)

Je vecer, prichadza hlad;) tak ideme dole do najblizsieho supermarketu zazit prvy sok z Australie. Vsetko je tu brutalne drahe na nase pomery. Kupili sme si nejake jedlo-polotovar do mikrovlnky, nieco na pitie a chlieb a v krasnom obchodiku sme nechali taker 30 Eur. Tak toto bude este zaujimave, kedze mame plan nieco usetrit a nie vsetko minut na potraviny a byvanie. No, uvidime co a ako...

Letisko Dubai

Letisko v Dubaji je megalomanske vo vsetkych smeroch. Ostatne ako vsetko co tu maju. Prechadzame pomedzi mnozstvo obchodov a parkujeme hned v dalsej VIP lounge pre business class. No s Viednou sa to neda porovnavat v ziadnom ohlade. Pokial vo Viedni bola jedna miestnost vo velkosti strednej restauracie, tu je to nieco obrovske. Zony na spanie, obrovske priestory na jedenie, niekolko restauracnych stolov, sprchy, dokonca Welness zona s masazmi a saunami (tie ale nie su v cene, zialbohu). Zvysok je ale zadarmo a je to skvele. Nespocetne mnozstvo skvelych salatov, jednohubiek a kolacikov, k tomu kava a dzus. Myslim, ze v lietadle toho uz moc nezjeme.

Su 2:30 rano. Pravidelna linka Dubaj Perth (odlet 2:55) je pripravena na odchod. Nastupujeme uz do znameho, lietadlo je vybavene rovnako ako to predchadzajuce. Takze nas caka to iste ako doteraz, akurat ze let bude trvat trosku dlhsie, cca 10 a pol hodiny.

Prejedeny z letiska uz ani nie je velmi miesto na dalsie fajnoty co tu serviruju, takze len nieco male zobkame a chystame sa spat. S letom oproti casovym pasmam preskocime dalsich 5 hodin a miesto teoretickych 12:30 prilietame o pol siestej do Perthu.

Tak a zaciname:)

Streda, 4.1.2012, 8:00 rano. Uz sme konecne po nekonecnom baleni kufrov viac menej nachystani na odchod. Nastal den D, den odchodu na opacnu stranu sveta. Zatial sa tesim na nove zazitky a skusenosti, dufam, ze mi to vydrzi aj po prichode;)

Este pred ochodom musim ist do mesta vyzdvihnut nejake online darceky, ktore si Slavka objednala, ale kedze jej to balenie a chystanie vzdy trva o nieco dlhsie, tak tato mila povinnost vysla na mna. Na druhej strane aj tak nemam dokopy co robit, aspon mi rychlejsie ubehne cas.

Odlet mame z Viedne 14:35 a Manazko sa podujal (tymto mu velmi pekne dakujem) nas odviest na letisko. Nabaleni sme celkom slusne, 105kg dokopy. Kedze letime business class, mame celkom fajn moznosti zobrat si dost kil, inac neviem neviem. Tiez som si myslel, ze pobalit sa do 50kg bude hracka, nakoniec sa vsak ukazalo, ze nic okrem oblecenia sa mi nezmestilo. Takze vsetky ostatne veci ostali pekne doma.

Tak, je 10:00, Manaz vola ze uz je tu dole...pozeram, no nevidim veru nikoho...tak sa pytam, kde dole? A s usmevom zistujem, ze Manazko namiesto k Slavkinej mamine prisiel k nam na byt. No, sak ono je celkom uspech ze aspon daku adresu trafil, kedze sme v priebehu pol roka vymenili 3 miesta. Tak mu zadavam nove koordinaty k Slavkinej mamine a zahajujem poslednu fazu – obut a odist.

A sme na letisku, uz sa nam to fakt blizi;) Zobrali sme batozinu, Manaz isiel este s nami na check-in, ak by sme nahodou mali viac kil ako mozme aby to zobral domov. No ani nam to poriadne nevazili, takze super. Posledne slova, posledne objatia a uz sme na to sami.

Vo Viedni mame k dispozicii VIP lounge, kedze letime business, je to celkom fajn. Mame este 2 hodiny do odletu tak aspon mozme zadarmo nieco vypit a zjest. Je to ako taka mala kaviaren s malym bufetovym stolikom, kde je par veci na zahryznutie a nejake alko/nealko.

Konecne odlet. Nastupujeme medzi prvymi do nasej business class, vedel som co ma caka, lebo raz som uz s Emirates business letel. No je to tu super. Obrovske sedacky, pohodlnne, sklapacie na postel, velka telka pre kazdeho a mnozstvo napojov a jedal na vyber. Proste uzasne, 6 hodinovy let do Dubaja isto ubehne rychlo. Na uvod si davame sampanske a juuu, mozme startovat.

Let celkovo prebieha v pohode, nic zvlastne sa nestalo. Uzivame si super servis letusiek, ktore sa o nas velmi pekne staraju. Obed mame servirovany na normalnych tanieroch s priborom, ziadne plastove srandy. Potom som si uz len pozrel nejaky film a za chvilu uz pristavame v Dubaji.