Perth - prve kroky

Pocasie je celkom fajn, nieco okolo 30 stupnov, mierne pod mrakom. Uz len ziskat spat nasu batozinu a mozme ist. Dufam, ze sef nas uz caka v priletovej hale. Batozina nastasie prisla vsetka bez problemov, ziadne straty a nalezy sa nekonaju, huraa. Ostava uz len prechod cez imigracne. V lietadle sme vyplnili formular, kde bolo treba deklarovat, ci nevezieme potraviny, vodu, lieky a ine veci. Kedze to tu beru dost prisne (aspon sme si mysleli), tak poctivo pisem, ze nesieme nejake lieky a caj. Tym padom na vsetky otazky, kde som mal odpovedat ANO, pisem NIE, lebo mame co-to so sebou.

 No na imigracnom je to v pohode. Tetuska pozera na listok, ze coze to veziem, co nemam mat. Tak vravim,ze nejaky caj a lieky od bolesti. Tak sa len usmiala a preciarkla NIE na ANO, ze sa nemam stresovat, ze to je ok. Tak fajn. Vonku nas este ocuchal pes, ci nenesieme nejake drogy a to je vsetko, sme v Australii.

Brian (sef) ale nikde nie je, tak mu volam, ze kde sa stratil a ci po nas teda pride. Chvilku meskal ale za 10 minut uz nasadame do jeho auta a hor sa do mesta do nasho apartmanu. Uplne dopleteny z casoveho posunu som zvedavy, kedy sa mi podari zaspat.

Brian vravi, ze v piatok nemusim chodit do prace, ale nechcem minat dalsi den nic nerobenim tak sme sa nakoniec dohodli, ze ked sa rano zobudim, mam mu zavolat a pride po mna. Vlastne po nas, lebo ponukol aj Slavke, ze ak chce, moze sa prist pozriet ako to vyzera u nas, v HIMA Australia.

A prve dojmy z Perthu? Cele mesto je sama zelen a milion domov-bungalowov. Akurat centrum mesta je par mrakodrapov a to je cele. Takze zaciname pomaly chapat co znamena, ze je to take sleepy – ospale mesto. Ano, je to tu ako jedna obrovska dedina. Sice je tu temer 2mil ludi, ale je to roztahane na obrovsku plochu, lebo kazdy chce byvat v rodinnom dome.

A sme na byte. Jednoizbovy apartman vo velkom komplexe s bazenom, posilovnou, biliardom. Krasna izba vybavena vsetkym, co potrebujeme. Pracka, susicka, kupelna, kuchyna s riadnom, postel, obyvacka s obrovkou plazmovou telkou, balkon. No, velmi lahko sa nam bude zvykat na takuto zmenu prostredia;)

Je vecer, prichadza hlad;) tak ideme dole do najblizsieho supermarketu zazit prvy sok z Australie. Vsetko je tu brutalne drahe na nase pomery. Kupili sme si nejake jedlo-polotovar do mikrovlnky, nieco na pitie a chlieb a v krasnom obchodiku sme nechali taker 30 Eur. Tak toto bude este zaujimave, kedze mame plan nieco usetrit a nie vsetko minut na potraviny a byvanie. No, uvidime co a ako...