Praca, hladanie bytu a auta

Prve dni v praci su celkovo velmi v pohode. Citam si vseliake dokumenty a manualy, prirucku kvality a interne smernice. No nuda. Co sa mi tu ale velmi paci, ze mame kazdy den ovocie. Na stole je vzdy velka misa s roznymi druhmi ovocia – banany, pomarance, jablka, slivky, broskyne,...mnam. Toto sme veru doma v robote nemali. Postupne sa zoznamujem s novymi kolegami, lebo vsetci mali doteraz dovolenku.

park v meste s kengurami;)

Druhy den v praci je zaujimavy akurat tym, ze za mnou dosiel moj manager a vravi mi: „Cakas este na nejaku batozinu co si si nechal poslat z domu, nejake krabice a tak?“ Kukam na neho ako puk a vravim: „Nie, vsetko uz mame so sebou, preco?“ Tak mi jemne naznacil, ze rifle a tricko, co mam na sebe nie su celkom v sulade s nasim dress kodom a ze by som mal pekne nosit nohavice a koselu. Je pravda, ze aj v pracovnej zmluve mam napisane, ze rifle a tricko nepovazuju za vhodne oblecenie, no nejako som na to nebral ohlad myliac si, ze je to len pro-forma. Ocividne nie je;) Takze prva vec co ma caka teraz je ist si niekam nakupit kosele a nejake nohavice, aby som zapadol do kolektivu.

Bjorn ma upozornil, ze najlepsie bude, ak si ako prve kupime nejake auto aby sme sa mohli rychlo pohybovat po okoli a hladat si byvanie, lebo MHD tu nie je zrovna najlepsie organizovana. Funguje to tu na tzv. principe hviezdy;) (to som prave vymyslel). V strede je centrum a okolo su rozne stvrte. Z kadzej stvrte sa dostanes rychlo do centra a spat, ale medzi stvrtmi nic nechodi, takze treba ist vacsinou do centra a odtial zase niekam inam, co trva fakt hodne dlho. Mame 4 tyzdne na to, aby sme si nasli vlastne byvanie a uz teraz mam pocit, ze to nebude take lahke ako to vyzera.
Dalsie dni som sa venoval hlavne hladaniu auta. Nasiel som na internete jeden Opel Corsa z r.2005, trojdverak, celkom vyzeral ok, tak som si povedal, ze ho pojdem omrknut. Bjorn sa ponukol, ze ma tam zobere autom, za co som mu fakt vdacny, inac by mi to trvalo mozno hodinu sa tam dostat. Prisli sme do bazaru, auto na prvy pohlad vyzeralo velmi dobre, az na sportovy vyfuk (je to 1.4 benzin...) a jedno zadne koleso malo inu gumu, iny dezen ako ostatne. Dali sme si teda skusobnu jazdu a tam to cele zacalo. Auto malo fakt velmi sportovy zvuk, hucalo to tam ako vo formuli. Navyse sa zacalo extremne dymit bielym dymom, tak sme sa pekne vratili, chlap na to pozrel, ze asi zabudli dat nejake tesnenie. Tak sme sa pekne podakovali a bolo po nadsenej kupe auta.

Dalsie dni travim v podobnom duchu, v praci sa venujem hlavne hladaniu auta a pozeram tiez nejake byty, kde by sme teoreticky mohli byvat. Opat som nasiel dalsiu celkom peknu Corsu a siel som sa tam pozriet. Tentokrat to mal dokonca Bjorn viac menej po ceste domov, tak ma zase odviezol a pozreli sme Corsu spolu. No hned na uvod som zbadal, ze ma prasknute celne sklo a bolo po obchode. Akurat ma nastval predavac, ze to nedal rovno na inzerat, ani by som tam nesiel. Mal som ideu kupit auto rocnik min 2005 do 6000dolarov, ale zda sa, ze budem musiet nieco prihodit. Pobedali sme toho celkom dost ale za tu cenu su tu len stare auta. Nakoniec sme skoncili v bazare, kde mali Kiu Cerrato, 2.0i sedan za 8000. Isiel som sa teda previest, vyzeralo to celkom fajn. Ked sme sa vratili zacal som zjednavat cenu s chlapom, ale zrovna to bol jeden z mala dealerov, ktory nezjednavaju. Lebo inac tu sa zjednava vsetko, pomaly aj v obchode mozes zjednavat cenu s predavacom. Tak som to nechal tak, lebo auta v takej cenovej hladine som ani nepozeral, tak som nevedel co je dobra cena.

Na druhy den som ale nasiel na nete viacero Kii, prva uz bola zialbohu predana no druha, hatchback v zlatej farbe z r.2007 vyzerala velmi slubne. Dealer prisiel za mnou az z Rockinghamu, co je 50km juzne od Perthu, pozreli sme auto, vsetko vyzeralo fajn. Cena bola 7900 a podarilo sa mi to zjednat na 7600 a bolo dohodnute. Kedze je uz piatok, na buduci tyzden mi ju este poriadne v servise zkontroluju, dohodol som si nove gumy v cene + komplet prehliadku a vymenu rozvodov. Takze auto dostanem ako nove buduci strvrtok. Uz sa neviem dockat.