Noc v stane sme ako tak prezili, jediny problem bol, ze Slavke bola celu noc poriadna zima. Je to aj moja chyba, lebo som nezobral z domu navyse ziadnu deku. Predpokladal som,ze az taka zima byt nemoze a navyse, mne bolo celu noc prijemne tak fakt neviem. V Perthe cez zimu jej bolo niekedy teplejsie ako mne, no teraz to nevyslo a trosku sa drkotala celu noc. Ale prezili sme to, zobudili sme sa do krasneho slnecneho rana. 
Rychlo sme zbalili stan a vsetky veci, spravili sme si ranajky a uz som sa nevedel dockat vyletu. Nieco pred deviatou rano sme prisli do cestovky, vybrat si neopren, okuliare a snorchel. Slavka vsak od vecera chytala paniku, ze jej tam bude vo vode strasna zima a uz som na nej videl, ze sa jej tam moc nechce. No vylet bol uz zaplateny, zrusit sa to nedalo, tak som ju musel trosku presviedcat, aby to predsa len skusila a nebala sa tak velmi vsetkeho. Uz hned v cestovke som zaujal pri obliekani si neoprenu, dal som si ho zipsom dopredu, co je naopak…tak si ma hned od zaciatku pekne zapamatali a vsetci ma poznali cely zajazd. Toto sa ale nakoniec ukazalo ako velmi vhodne, nakolko som na vacsine fotiek, ktore tam potom oni robili. A to je predsa dobre, nie? 
Pomaly sa blizil cas plavby, vybrali sme sa preto do pristavu nalodit sa na nasu super lod. Bolo nas asi 23 pasazierov, vratane troch z cestovky a kapitana. Celkom pekne osadenstvo. Bolo s nami aj kopec malych deti, nastastie boli celkom dobre celu cestu. Asi po pol hodinke sme dorazili na miesto urcenia. Kapitan nam este pred naskakanim do vody vysvetlil zakladne pravidla, ako sa mame k tulenom spravat, kedze su tu v chranenej oblasti a su to vlastne dive zvierata. Pravidla boli jednoduche, nechytat sa ich, nechat nech oni skumaju a snazia sa nas chytit, tiez zakaz ist na ich ostrov a samozrejme brat musle, kedze je to chranena oblast. 
Potom sa kapitan sam vybral k ostrovu nalakat zvedave a hrave tulene do vody. Jednoducho plieskal plutvami o vodu aby ich upozornil, ze sme tu, nech si idu zaplavat a trosku sa s nami zahrat. A veru netrvalo dlho a niekolko tulenov okamzite naskakalo za nim do vody. Vyzeralo to ako ked mama pride volat deti na obed. Vsetky poslusne plavali spolu s kapitanom k nam. Rychlo sme sa preto obliekli do neoprenu a supli sa do vody, lebo ak by tulene nikoho v mori nenasli, vratili by sa spat na ostrov, lebo by sa nemali s kym hrat. 
Ako to len opisat, boli proste uzasne. Bol som vo vode po cely cas, az kym nenastal cas odchodu, nieco vyse hodinu. Bolo treba neustale plavat, potapat sa, krutit sa, trepat plutvami, aby sa to tulene snazili napodobnovat a takto s nami plavat. Su to velmi krasne stvorenia, cely cas som sa snazil sa k nim priblizit na dosah, az sa mi to s jednym podarilo. Plavali sme oproti sebe a tulen mi normalne dal pusu na nos. Vraj to bezne robia, zo zvedavosti. Akurat Slavka to cele pozorovala iba z paluby lode, do vody sa mi ju nepodarilo dostat. Ani nie koli teplote, v neoprene bolo fakt velmi prijemne, dokonca teplo. To si aj ona vyskusala. No bala sa vln a tiez dychat ustami, kedze sme mali na hlavach masky. Skoda veru, zazitok to bol neopakovatelny a uplne uzasny. Mozno sa mi ju podari naucit na snorchlovanie a odburat stres a strach, aby sme si nabuduce mohli takto zaplavat spolocne. 
Na zaver plavby nam este vystavili maly diplom za absolvovanie celej tury. V meste sme skocili rychlo nenapadne do kempu sa osprchovat zo slanej vody a potom este do cestovky po fotky z vody. Pekne nam to cele napalili na dvd, aby sme mali super spomienku. Aj sme potom pokecali so vsetkymi, vysvitlo, ze polovica pracovnikov zije v Perthe a dochadzaju sem len na vikendy. Aj nam poradili dalsie miesta v okoli, kde sa nam v buducnosti oplati ist pozriet, tak super, aspon mame namety na dalsie cestovanie.
Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment