Na tento vikend sme si pripravili poriadny vylet. Tentokrat ideme prec na dva dni, takze prvy krat vyskusame nas stan a spacaky, spat budeme v kempe. Plan je uz jasny. Rano vyrazit cim skor, mame pred sebou asi 230km do Lesueur Narodneho Parku, cestou sa zastavime len na nejakych vyhliadkach. V parku si spravime par kilometrove kolecko a vecer zakotvime v mestecku Jurien Bay, kde prenocujeme v kempe. V nedelu rano mame na plane ist na dve hodinky zaplavat si s tulenmi, naco sa uz strasne tesim no a potom cestou domov si pozriet Pinnacle Pust, co su take kuzely vystupujuce z piesku v pusti. Tak, tolko vseobecny plan, zaciname. 
Kedze ideme na dlhsi vylet, zodpoveda tomu aj priprava a balenie veci. Takmer plny kufor sme zapratali stanom, spacakmi, nafukovacou postelou miesto karimatiek a oblecenim. K tomu este prenosna chladnicka s jedlom, dostatok vody a hor sa, vyrazame. Cesta vedie popri oceane, takze bude to celkom prijemne, aspon dufam. Vyrazili sme okolo pol deviatej, kedze nemame pred sebou az taku streku ako posledne, mali by sme to bez problemov stihnut.Cestovalo sa velmi prijemne, cesta bola dost siroka a nemala vela zakrut, tak sme sli dost rychlo. Vsade naookolo kvitli male zlte kvietky, tak to vyzeralo akoby sme isli cez velke zlte kvetovane polia. Z casu na cas vykukol aj ocean, nie su tu dokopy ziadne kopce takze ziadny extra vyhlad nie je. Pred prichodom do Jurian Bay sa nam vsak podarilo najst jednu vyhliadkovu plosinu, odkial sme mali nadherny vyhlad na cele okolie. 
Co je tu zaujimave su pieskove duny popri ceste. Ako som vravel, vsade je zelen, kvitnu kvety, no a potom z nicoho nic sa vynori obrovska masa bieleho jemnuckeho piesku, vytvori obrovsku kopu. Su tu dokonca aj znacky, v pripade silneho vetra je viditelnost na ceste znacne obmedzena. A ako som uz inde pisal, doplatia na to jednak auta no kazdopadne tiez kengury. Celou cestou sme stretavali zabite kengury leziace popri ceste. Predpokladam, ze ich zcasu na cas odpracu, no nehod bude asi dost a mrtve zvierata popri ceste stale pribudaju. Niektore su aspon pekne vcelku, no na ine nie je az taky pekny pohlad. Jednu sme videli v tragikomickej pozicii – najprv cistym rezom odtrhnuta hlava a za nou par metrov lezalo telo. Veru, takto cestovat nie je pre slabe natury. Niekedy je lepsie obedovat na parkovisku a nie pocas jazdy, clovek moze byt lahko prekvapeny.
Nieco pre obedom sme dorazili do Jurian Bay a tak sme sa hned vybrali do kempu rezervovat si miesto na spanie. Teta recepcna bola celkom mila, vybavenie netrvalo dlho, dostali sme maly planik kempu s vyznacenym miestom nasho stanu a bolo. Jedna vec za nami, nemusime vecer po ture stresovat, takto je to lepsie. Preto sme sa rozhodli zarezervovat si tiez zajtrajsi vylet lodou k malemu ostrovceku kde ziju dive tulene, s ktorymi tam budeme plavat. V cestovke boli velmi mili, vsetko nam ochotne vysvetlili, no za tie peniaze co tato sranda stoji by nas tam mali snad na rukach doniest. Ale vraj je to jedinecny a nezabudnutelny zazitok, plavat s tulenmi len tak v mori, no uz sa neviem dockat. 
Vsetko vybavene a mozeme konecne do parku, ktory je vzdialeny asi pol hodinku autom za mestom. Asfaltka sa na odbocke zmenila na prasnu cestu, no po par kilometroch sa tato opat zmenila na asfaltku a cely okruh okolo parku je taky, co je fajn, aspon si moc neznicime auto. Je to tu velmi pekne, vsetko kvitne, luky hraju farbami, hlavne ale zltou. No ma to aj svoje negativa. S prichodom jari sa prebudzaju australske muchy, ktore su fakt velmi doterne a odporne, vobec nie ako slovenske. Slovenska mucha je ako stary dedusko sediaci na priedomi, pobafkajuci fajku a sem sam si odpluje a zakasle. No australske muchy su ako hasterive zeny na blsom trhu, jedna prekrikuje druhu, krici odosu a neprestane, kym nedosiahne svoje. Tak presne take su tieto muchy. Je ich strasne vela a su take otravne, ze mi na chvilku pokazili idylicky vyhlad na krajinu. No boli sme o tomto aspekte informovani a mame aj adekvatne protiopatrenia so sebou. Takzvana sietka proti hmyzu na hlavu. Dnesny den ju sice nepouzijem, no cas ukaze ze zajtra podlahnem, nevydrzim s nervami a nasadim si ju, aby som mal od tych potvor pokoj. 
Cely park sa dal prejst scenickou cestou dookola a v strede tejto cesty bola naplanovana pesia tura na par hodin na taky maly kopcek. Zdialky to vyzeralo horsie, ako to nakoniec bolo. Slniecko svietilo, islo sa ale velmi dobre a netrvalo dlho a boli sme na vrchole kopca. Nastastie pofukoval celkom silny vietor, ktory aspon ciastocne rozhanal tie odporne muchy, navyse ked clovek kracal, bolo to omnoho lepsie ako ked sme len tak posedavali alebo pozerali naokolo. Cas pomaly ubiehal, no kedze tura nebola velmi dlha, bez problemov a v klude sme si to cele presli a k veceru sme sa vratili naspat do kempu. 
Ako prve sme sa rozhodli postavit si stan, zkontrolovat co sa kde v kempe nachadza a co ako vyzera a potom rychlo vyrazit na plaz chytit posledne luce slnka a vychutnat si jeho zapad. Kemp je celkom pekny. Je tu vlastne kopec takych malych domcekov, potom karavany pripevnene pevne k zemi, nasleduju ludia cestujuci s karavanmi, potom stany s elektrickou pripojkou a nakoniec najlacnejsie miesta len pre stany bez elektriky. A tu sme my. Zachody a sprchy su velmi ciste, pretoze tieto vlastne vyuzivaju len ludia stanujuci, vsetci ostatni maju vsetko bud v karavanoch alebo v domcekoch. Je tu tiez kuchynka s grilmi ako na plazi, v kuchynke dve chladnicky, mikrovlnka, kanvica a dokonca aj televizor. Sme teda milo prekvapeni a spokojni. Navecer sme skocili este na plaz pozriet si zapad slnka a potom sme si uz len ugrilovali kuracie prsia na veceru. Chladnicka co mame so sebou sa veru osvedcila, zda sa, ze chladiace naplne ju dokazu udrzat v prijatelnom stave az dva dni, co je celkom fajn. Ani sme nevedeli ako a bolo takmer desat vecer, cast ist si pomaly lahnut, kedze rano skoro vstavame aby sme vyrazili na more za tulenmi. Tak dobru noc;)Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment