Margaret River

Busselton Jetty

Opat tu mame predlzeny vikend, jar zacina, tak vyrazame na dalsi vylet. Tentokrat sme sa rozhodli ist sa pozriet smerom na juh do oblasti okolo Margaret River, ktora je turisticky preslavena hlavne koli nekonecnemu mnozstvu vinic. Kazda vinica ponuka ochutnavku a tiez predaj svojich vin, ochutnavka je samozrejme zadarmo, takze sa mame na co tesit:)

Vyrazame v piatok skoro rano z domu, mame pred sebou viac nez dvesto kilometrov do prvej zakladne - mestecka Busselton. Toto je preslavene najdlhsim drevenym molom na juznej pologuli tahajucim sa takmer dva kilometre smerom do oceanu. Cesta ubehla celkom rychlo a pol desiatej sme dorazili k molu. Akurat pocasie nam moc nepraje, jar iba zacina, leto je este daleko a tak o jasnej modrej oblohe bez oblakov mozme nateraz iba snivat.

Mame zamracene, ale na druhej strane aspon nie je tak strasne teplo a mozme sa v klude poprechadzat. Povedal som si, ze sa sem este cestou spat zastavime, snad bude pocasie lepsie. Cez cele molo premava maly motorovy vlacik, asi ako atrakcia pre tych lenivejsich ludi, ktorym sa tazi spravit si pol hodinovu prechadzku po mole. Sofer je ale velmi mily chlapik, dal sa s nami na chvilku do reci a aj nas odfotil pri jeho lokomotive.

restauracia pred molom

Z Busseltonu sa presuvame na zapadne pobrezie k Mysu Naturaliste, pozriet si majak. Postavili ho v roku 1904 no az v roku 1987 bol elektrifikovany a plne automatizovany. Dovtedy ho museli manualne obsluhovat celu noc. V podstate to funguje ako velke kukuckove hodiny, v strejde majaku je velky "komin", v ktorom je zavazie. Toto bolo treba podobne ako pri hodinach natiahnut do hornej polohy. Kym zavazie kleslo opat dole, preslo 45 minut a proceduru bolo treba opakoavat. Medzitym, kazdu pol hodinu musel chlapik vyniest hore bandasku s petroloejom, ktory sluzil ako palivo pre lampu. Az v roku 1987 vymenili ohen za ziarovku a zavazie za elektromotor, ktory otaca obrovsku sklenenu sosovku. Tato obrovska a tazka sosovka sedi na ortuti, ktora funguje ako velike lozisko.

Z vrchu majaku sme mali uplne uzasny vyhlad na cele okolie. Konecne sa aj vycasilo, sice fukal vietor, no na slnku bolo velmi prijemne. Na oceane sme obcas zbadali migrujuce veleryby, ktore sa tadialto kazdy rok presuvaju. Niekolko cestoviek ponuka vylety na more sledovat veleryby z blizka, no k tomu sme sa zatial este nedostali. Mozno niekedy neskor, ak bude cas. V podstate cele toto pobrezie smerom na juh lemuju majaky, pretoze more je tu velmi plytke a v minulosti tu mnoho lodi stroskotalo. Chvilku sme sa potom este pomotali okolo majaku, nieco sme zjedli a nasa dalsia zastavka je jaskyna Ngilgi. Predtym sme este museli vyriesit nase ubytovanie. Mal som zoznam niekolkych kempov, kde sme planovali prenocovat. Kazdy nas strasil, ze vsetko bude plne, kedze je predlzeny vikend, no nebolo to vobec take kriticke. 

Hned v prvom kempe, kde sme chceli prenocovat sme nasli volny flek. Zavolal som im a urobil som rezervaciu po telefone. Tentokrat budeme mat miesto na stan ale aj s elektrickou pripojkou. Noci su totiz este chladne a zobral som si z prace maly elektricky ohrievac, tak aby nam bolo trosku teplejsie.

Jaskyna Ngilgi je od majaku vzdialena asi pol hodinku jazdy. Inac, vsetky tieto krkolomne nazvy nevymysleli pristahovalci, ale pochadzaju od povodnych obyvatelov - aborigencov. Tito maju svoju vlastnu rec, preto to neznie vobec anglicky a nikto nevie ako to vlastne mame ciatat.

jaskyna Ngilgi

"listove" kvaple

Mne osobne sa jaskyna velmi pacila. Do jaskyne sme vosli spolu so sprievodkynou, ktora nam porozpravala nieco o historii jaskyne a o tom, co vsetko tu mozme vidiet. Potom nam v kratkosti vysvetlila kam vsade mozme ist a odisla. Kazdy si tu moze jaskynu prehliadnut vlastnym tempom, cas nie je vobec obmedzeny. Takze nas nikto nenahana a nesuri, pekne sa mozme pomaly prechadzat a popozerat si vsetko tak ako chceme my. Tato jaskyna je zaujimava hlavne specialnymi kvaplami vo forme listov. Neviem presne ako sa to odborne vola, koho to zaujima nech si to pohlada. No vraj taketo typy kvaplov nie su vobec bezne a to robi tuto jaskynu vzacnou.

Pomaly sa zacalo zvecerievat, tam sme este rychlo skocili k oceanu a odtial sme zamierili rovno do kempu. Cakaju tu na nas do siestej vecer, ale stihame to tak akurat. Kemp vyzera celkom fajn, recepcna je velmi mila mlada slecna. Su tu dost ochotni, hned nam pozicali predlzovaci kabel, lebo ja som zobral len kratky a ukazalo sa, ze zastrcka je velmi daleko. S elektrikou je to celkom fajn, mozme si v klude nabit telefony aj fotak a na vecer si pustime v stane ohrievac tak dufam, ze Slavke bude tentokrat v stane teplo a nejako tie dve noci prezijeme. Stanujeme pri mestecku Gracetown a kym zapadne slnko, rozhodli sme sa ist chytro na plaz, pozriet si zapad slnka. Gracetown je skor usadlost ako mestecko, len niekolko desiatok domov prilepenych ku kopcu hned pri malej plazi.

Gracetown

Pozreli sme si zapad slnka a po kratkej prechadzke sme sa vratili do stanu. Na vecer sa celkom schladilo, takze ohrievac prisiel velmi vhod. Tak, prvy den vyletu mame za sebou, dva dalsie pred nami.

Rano sme vstali celkom skoro, pocasie vyzera omnoho lepsie ako vcera, tak sa tesim. Dnes sa chceme ist pozriet na juh k mestecku Augusta, na miesto, kde sa spaja Indicky a Juzny Ocean. Momentik, teraz vam to isto vrta v hlave, o com to tu pisem. Ze aky Juzny Ocean, co je toto uz len za vymysel, vsak o takom sme sa v skole neucili. Nuz, iny kraj, iny mrav, a nie len to, dokonca aj ina geografia. Proste tu v Australii, na konci sveta, si vymysleli dalsi ocean, asi aby mohli urobit viac turistickych atrakcii. Nie cely svet tieto ich napady uznava, ale nakoniec od roku 2000 svetove autority uznali, ze aj Australia potrebuje svoj vlastny ocean, tak ho mame:) A komu sa nepaci, nech si ho kludne dalej vola Indicky alebo Tichy, zalezi na ktorej ste strane.

vlavo Indicky, vpravo Juzny ocean

Kazdopadne sem smeruju dnes nase kroky, pozriet si majak, prirodu a omocit nohu v Juznom Oceane. Tiez je to tu najjuznejsie miesto juhozapadnej Australie. Dalsia z bizarnosti, ale je to tak. Kedze Zapadna Australia ma aj juznejsi bod, vymysleli si pojem juhozapadna, aby sa to hodilo. No ale podme uz od tychto hier so slovickami radsej k samotnej ceste.

tu kedysi byvali strazcovia majaku

Cestou do Augusty sme sa na chvilku zastavili aj v mestecku, po ktorom je cely region pomenovany - v Margaret River. Je to take male mestecko, par ulic, restauracie, hoteliky a nechybaju samozrejme ani obchody. Dlho sme sa ale nezdrzali a pokracovali sme dalej. Po prichode k majaku tu uz ale bolo celkom dost ludi, ani sme sa nedostali hned na prvu obhliadku, musime cakat dve hodiny, najskorsi termin je o jednej poobede. Tak si zatial obzerame okolie. Hned kusok za majakom je stare skamenene vodne koleso, okolo more, no krasa nesmierna. 

pohlad na majak z Indickej strany

Na majaku sme opat dostali vyklad ako to cele funguje, ale nebolo to az take zaujimave ako vcera. Sprievodkyna akurat sucho vysypala fakty, kolko je tu schodov a podobne, no moc ma tym nenadchla. O to krajsi bol ale vyhlad z majaku. Ostali sme tu asi pol hodinky a potom sme sa pobrali dole.
Cas nas neuprosne tlaci, vecer sa stretavame s Bjoernom a Kathi, tak si musime trosku svihnut. Samozrejme, nechyba ani samotne omocenie sa v Juznom Oceane. Mozem povedat, ze voda je rovnako mokra a slana ako v Indickom, ziadnu vyraznu zmenu som nezbadal.

V mestecku Augusta sme dlho zial nepobudli, totiz tu sa vsetko zatvara o stvrtej poobede, takze ked sme tam dosli, ze si dame aspon kavu a posedime chvilku, vsetky restauracie aj kaviarne boli uz zatvorene. Zbehli sme teda aspon dole k rieke a potom sme zavolali Bjoernovi, kde su. Akurat sa blizili k Gracetown, my to mame odtialto tak hodinku autom, tak rovno vyrazame aby sme ich vyzdvihli z plaze. Oni boli turistikovat.
Vecer sme nieco zjedli a unaveni ideme vsetci spat. Na posledny den si nechavame prehliadku vinic a ochutnavku vin. Tymto je totiz region Margaret River najznamejsi. No este predtym ako ulahodime nasmu somelierskemu duchu, ideme sa potesit do miestnej cokoladovne. Je to vlastne taka mala kaviaren spojena s obchodom a vyrobnou cokolady. Tri druhy su tu na ochutnanie zdarma. Dame si kavu, natlacime sa cokoladou kolko sa da a pomaly ideme na vinnu cestu.
Vinic je tu strasne vela, mozno aj sto by sa dalo naratat. V informaciach nam dali mapku s vyznacenymi vinicami, ale nie je ju ani velmi treba. Staci sa vybrat autom a kazdu chvilu su na ceste tabulky a odbocky k miestnym viniciam. Vsade to funguje rovnako. Iba prideme a z vinnej karty si mozme vybrat, co chceme ochutnat. Je tu vzdy aj moznost si dane vino kupit, ceny su lepsie ako v obchodoch a vela ludi to aj takto robi.
My zial velky vinari zatial nie sme, takze sme ostali len pri ochutnavani. Ku kazdemu vinu nam porozpravali co vsetko tam mame citit, dubove drevo a vonu vciel, jarnu rosu a podobne. Trosku to s tym opisom chuti prehanaju, ale to je tak u vsetkych viniciach po celom svete.
Pobehali sme asi tri, styri a uz sa zacalo pomaly zvecerievat. Odviezli sme preto Bjoerna a Kathi k ich autu a aj my sme sa vydali na dvesto kilometrovu cestu domov. Vikend skoncil teda podla ocakavani, videli sme vsetko, co sme chceli a uz sa tesim na dalsi vylet, aj ked este neviem kam to bude.

Vsetky fotografie najdete na:

https://picasaweb.google.com/101430570008874668546/20121001_MargaretRiver