 |
| plaz v Esperance |
 |
| idemeeeee |
Dnes opustame Cozy Corner a vydavame sa na 500km cestu za snehobielymi plazami do Esperance. Kedze nam cesta zaberie velku cast dna, je to nas jediny plan na dnesok. Prechadzame cez Albany a stale dalej a dalej na vychod, pocasie sa pomaly zacina menit, mraky ubudaju a obcas vykukne aj slnko, no predpoved zatial velmi optimisticka nie je, tiez je tu dost chladno tak dufam, ze sa to skoro zmeni.
Do Esperance sme dosli podvecer, akurat nam ostal cast prejst sa autom okolo oceanu a zbezne si pozriet mestske plaze. Zubate slnko z casu na cas vybehlo spoza mrakov, no je veterno a tak prechadzky po plazach nie su prijemne - a ani ziadnu neplanujeme. Ideme sa radsej rovno ubytovat do jedneho z kempov, zajtra uvidime, co vymyslime.
Cesta prebiehala nejako takto:
19/11/2013 Cozy Corner - Esperance
Ukazalo sa, ze moc na vyber veru nemame. Cela pozornost je tu venovana hlavne plazam, no ked je zima, vela sa tu toho robit neda. Vybrali sme sa teda po stopach turistickeho sprievodcu, pozreli sme si arboretum - ale nebolo to nic moc (asi preto to bolo zadarmo), potom sukromnu galeriu miestnej umelkyne, tu sme si aspon dali kavu no a vsetko sme zavrsili obedom pri mori.
Cesta po plazi:
20/11/13 Cape Le Grand
Po obede sa ideme pozriet do najblizsieho narodneho parku - Cape Le Grand. Da sa sem prist po ceste, no pre nas odvaznejsich je aj moznost prist sem cez cely zaliv po plazi. Samozrejme, ze volim tuto moznost, aj ked Slavka zatial nadsena nie je. No to sa vsetko cochvila meni. Piesok na plazi je sice velmi jemny, no je aj dost pevny, vobec sa nezabarame a takmer necitit rozdiel medzi asfaltkou a jazdou po plazi. Iba obcas nas z omylu vyvedie nanos piesku, ale viac menej sa soferuje velmi lahko.
Pocasie sa umudrilo, slnko zacina svietit a my sme zvladli 20km po plazi do prveho kempu v Le Grand. Velmi sa nam tu paci, chceme si zarezervovat miesto na zajtra, no neda sa, funguje to tu kto prv pride, ten prv melie. Den sa chyli k veceru, a tak nasadame do auta a opat si to pekne po plazi valime spat do Esperance.
 |
| Woody island |
Na dalsi den sme sa spontanne rano rozhodli, ze pojdeme na vylet lodou na jeden zo 103 ostrovov - na Woody Island. Nastastie nebolo tak vela ludi, tak nas zobrali aj bez rezervacie. Zaplatili sme a uz sa plavime. Cestou nam sprievodkyna rozprava historiu mesta, dozvedame sa, ze pred par rokmi odbagrovali pieskove duny aby mali krasny vyhlad na more a plaze a teraz bojuju o zachranu domov, plaz je uplne malicka a more zacina ukrajovat cim dalej tym viac z pevniny.
 |
| Lucky Bay |
 |
| Hellfire Bay |
Jedna dalsia vec je zaujimava - sme sa zajazde spolu s celym domovom dochodcov. Mladych je tu asi 5 kusov, zvysok pohroma. Nieze by som proti nim nieco mal, ale je to usmevne, niektori su tak unaveni, ze celu plavbu lodou prespali, takze z toho absolutne nic nemali. No ale ako zajazd ocividne vsetci musia chodit spolu, tak niektorym sa paci, inym moc nie.
 |
| opat Hellfire Bay |
 |
| Thistle Cove |
Plavba konci poobede, rovno bocime do restauracie na dalsi seafood. Potom do obchodu nakupit potraviny a uz sme zase na ceste po plazi do Cape Le Grand. Ukazalo sa, ze kemp, kde sme tak velmi chceli prespat, je plny a my musime dalej do druheho v Lucky Bay. Nakoniec to ale bolo aj dobre, Lucky Bay sa nam totiz paci omnoho viac. Nadherna plaz, zase krochkame a ochkame, dokonca su na nej aj kengury, uplna idylka.
Druhy den mame na plane prehliadku miestnych plazi a tiez sa vystverat na miestny kopec - Frenchman Peak. Opisovat plaze nema velky zmysel, vsetky su uplne nadherne a uzasne, ale fotky asi povedia viac. Zaciname na Hellfire Bay, dalej Thistle Cove, spominany Lucky Bay a este na zaver Rossiter Bay.
 |
| Frenchman Peak |
Po obede sme sa vystverali na Frenchman Peak - co je tu najvyssi miestny kopec v narodnom parku. Z vrchu bol pekny vyhlad vsade naokolo, ale fukal tiez dost silny vietor, tak sme tam dlho nepobudli a vratili sme sa opat do nizin k plazam. Zajtra sa chceme presunut opat viac na vychod, tak este na vecer absolvujeme jazdu po plazi do Esperance a spat, doplnit zasoby a dotankovat.
Vystup na Frenchman Peak:
22/11/13 Frenchman Peak
 |
| Lucky Bay |
Rano sme sa pomaly pobalili, este raz sme zasli na plaz a na obed vyrazame asi hodinku autom do mestecka Wharton, co vlastne ani nie je mestecko ale len jeden kemp s obchodom a pumpou. Uz standardne sa ideme pozriet k moru na pobrezie a potom sa ubytovat. Spravca nam odporuca kratky vylet po plazi do Victoria Harbour na zapad slnka tak nelenime a ideme. Slavke sa moc nechce ale moc na vyber nema. Preventivne som vypustil tlak z pneumatik, aj ked spravca tvrdil, ze piesok je tvrdy a nebude treba. A dobre som veru urobil. Museli sme totiz zachranovat veterana - stareho deduska rybara so zenou, ktory uviazli na jedinej dune tesne pred plazou. Vytiahol som z auta plastove pasy na piesok a deduska sme uspesne vylovili z pasce. Tak sme si aspon odskusali, ze to naozaj funguje, pozreli sme zapad slnka a vratili sa do kempu.
Ako som povedal, Slavke sa tam moc nechcelo a aj po navrate furt flflala, ze uz je tma. Na trave boli miestami exkrementy od lokalnych kengur, na co Slavka zavrcala, ze do toho teraz urcite stupi, kedze potme "hovno vidi". Neviem, co na to povedat. Vravi, ze ho vidi a boji sa ze don stupi...niekedy je zenam naozaj tazko rozumiet;)
 |
| Hammer Head |
Cez noc sa prehnala burka, ktora nas aj zobudila. Celkom mohutne sa blyskalo a hrmelo, no v zdravi sme prezili az do rana. Zbalili sme si saky paky a pokracujeme na nasej honbe za plazami. Posledny park kam sa vyberame je Cape Arid, asi 100km daleko. Prvotny plan je tu prenocovat a rano vyrazit na celodennu streku naspat na zapadne pobrezie a pokracovat v nasej zacatej ture.
 |
| Sandy Bight v Cape Arid NP |
V zdravi sme sem dosli, zapol som pohon 4x4, uspesne sme prebrodili rieku a uz si to frcime po dalsej dlhociznej plazi. Nikde nik, len my. Zastavujeme na konci zalivu, uplna idylka. Rozkladame sa tu preto na obednajsiu pauzu. Tiez som si skocil okupat sa, ale len aby sa nepovedalo. Voda moc tepla este nie je.
Nakoniec sme sa ale rozhodli, ze nie je tu o nic krajsie ani mrzkejsie ako v Lucky Bay, tak vyberame kotvu a vraciame sa spat do Cape Le Grand parku. Vyhoda bude aj, ze zajtra si skratime cestu o dve hodinky. Podvecerom teda prichadzame do Lucky Bay, prehodime zopar viet s tamojsim milym spravcom, poprechadzame sa este raz po plazi, pohladime kengury a ide sa spat. Zajtra nas caka cestovatelsky den.
Tymto ukoncujeme nasu put po snehobielych plazach a vraciame sa na zapadne pobrezie, opat skusit zdolat zvysok 127kilometrovej tury - Cape to Cape track.
Cape Arid - Lucky Bay:
24/11/13 Cape Arid NP
Vsetky fotografie najdete na:
Ostava nam posledny vikend nasej dvojtyzdnovej dovolenky a my vyrazame dobit dalsiu cast Cape to Cape trecku. Tentokrat zacneme v Yallingupe, vytrenovani a oddychnuti berieme stan a prespime pod hviezdami v Moses Rock a potom uz len 12km a sme opat v Gracetowne. Ak to vyjde ako planujeme, podari sa nam zdolat cca 80km zo 127, takze nevyslo to cele, no snad to dokoncime nejaky dalsi predlzeny vikend.
Prespali sme uz v Yallingupe, auto ostava na nas cakat v kempe a my vyrazame. Pocasie je na turu celkom prijemne. Pofukuje sice silnejsi vietor, no je tak polooblacno, kraca sa celkom dobre. Ako by to uz ale bolo, hned na uvod nam cestu krizuje plaz, Slavka je ako vzdy velmi nadsena zabarajucim sa pieskom. Postupne vsak napredujeme dalej a dalej, tato cast pobrezia je naozaj krasna, vela utesov a skal, obcas nejaka pekna plaz.
Dnes musime prejst 22 kilometrov aby sme mohli prespat v kempe Moses Rock, co ale nie je ziadny sukromny kemp, len miesto pod stromami, dve lavicky a suchy zachod. Ako som povedal, stan mame so sebou, potravin aj vody tak akurat na jeden a pol dna, takze o moc tazsi naklad nenesiem. Oblecenie aj obuv sme zredukovali tiez na minimum.
Oblaky vsak zacali poobede postupne pribudat a zda sa, ze sa burke alebo dazdu pravdepodobne nevyhneme. Krasne mozme sledovat posun dazdovych oblakov ponad more a tiez pas dazda ako sa blizi k pevnine. Mame so sebou prsiplaste, takze o vsetko je postarane.
Nakoniec prebehla len taka mensia prehanka, trosku poprsalo, no celkom sa ochladilo. Vacsim problem je, ze je teraz vsetko mokre a tak nase tenisky nasavaju kvapky dazda ako chodime po trave. Uz to ale nemame daleko do kempu, tak tam sa hadam trosku zohrejeme.
Do rana sa pocasie moc nezlepsilo, v noci bolo niekolko prehanok, rano tiez cakame kym dazdovy mrak prehrmi cez more a nasu cestu. Nakoniec o osmej rano vyrazame, tentokrat uz len na poldennu turu. Vsetko je samozrejme od travy okamzite mokre, no nejako to uz len vydrzime.
Cesta ubieha celkom fajn, nastastie cez den nam uz neprsi a ideme pekne medzi oblakmi. Slnka moc nemame, ale nevadi, aspon nie je tak moc teplo. Tesne pred obedom prichadzame do Gracetown, kde podla ocakavani nemam mobilny signal, tak nam neostava nic ine len zozbierat posledne sily a vydat sa 3 kilometre do vnutrozemia do kempu, kde sme boli pred par dnami.
Majitelia su velmi mili, ochotne nam zavolali taxik, este nam aj poradili nech ideme priamo do Yallingupu, ze je to lacnejsie ako autobusom, takze super. Taxikar o chvilku dorazil, a o pol hodinky sme uz pri nasom aute. Rychlo sa ideme teda osprchovat a uclovecit. Potom uz len v klude zjest nieco na obed a mozme vyrazit na cestu domov. Je to uz len nieco cez 200km, takze do troch hodin sme pekne krasne doma.
Prisli sme este za svetla, akurat sme stihli vylozit vseky veci z auta a dielo je dokonane. Dva tyzdne ubehli ako voda, prekonali sme opat neuveritelnych 3300 kilometrov, ale myslim, ze to stalo za to. Kopec krasnych plazi, trosku turistiky a ziadne zranenia, takze ja to hodnotim pozitivne. Snad sa sem este niekedy opat raz dostaneme.
