 |
| hned za Gracetown |
Rano vstavame trosku skor ako po ine dni, mame pred sebou viac nez 800km dlhu cestu. Naranajkovani a nachystani vyrazame. Este posledny krat sme sa rozhodli, ze do Esperance to hodime cez 20km plaz, co sa ukazalo ako nie najlepsi napad. Rano je totiz priliv, plaz je omnoho mensia a miesto super tvrdeho piesku sa borime hlbsim. Gumy su nafukane na asfalt, nemal som chut travit dalsiu polhodinu s kompresorom a to veru na stabilite nepridava. Takze z relaxacnej cesty je to skor taky ranny adrenalin.Cesta do Gracetown:
24/11/13 Esperance - Gracetown
 |
| zacina prituhovat:) |
Vsetko sme ale napokon zvladli a uz sme na ceste. Tato prebiehala bez ziadnych zaujimavosti a vecer o piatej sme dorazili do kempu v Gracetown. Samotny kemp je asi 4km od pobrezia a samotnej dedinky, tak nas velmi potesilo ked nam majitel navrhol, ze nas rad zajtra autom odvezie, aby sme nemuseli zacinat turu 4km asfaltkou. Ponuku sme samozrejme radi prijali. |
| Ellensbrook homestead |
Dalsi den, utorok rano, vyrazame na Cape to Cape, druhy pokus.Tentokrat sme ale uz pouceny. Cestujeme nalahko, ziadny stan, spacaky a podobone veci, iba trosku jedla a vody na jeden den. Planujeme prejst 20km a prenocovat v chatke v kepme v Prevelly. Rano sme si ale dali nacas, tak vlastne vyrazame az o pol desiatej, no mali by sme to bez problemov zmaknut.
Par kilometrov po ceste prichadzame do Ellensbrooku, je tu stare osidlenie a mlynske koleso, zastavujeme na obednu pauzu. Trasa sa nam ide o poznanie lahsie ako prvy den, menej kil na chrbte ocividne pomohlo. Postupne ukrajujeme kilometer pobrezia za kilometrom a uz sme skoro v Prevelly. Cestou sme samozrejme museli zdolat niekolko pieskovych plazi, ktore otestovali nasu psychiku, ale zvladli sme to.
 |
| plaaaaze plaaaaze plaaaaze |
Tesne pred Prevelly musime este prebrodit rieku Margret river, ludia, co sme cestou stretli povedali, ze je to v pohode, voda tak po kolena. Ako si tak vykracujeme posledne kilometre k rieke, zrazu kde sa vzal, tu sa vzal, meter predo mnou na chodniku sa krizom plazi had. Hlavu som mu uz nevidel, akurat cele telo sa plazilo z jednej strany na druhu. Zastavujem, kricim na Slavku nech tiez za mnou zastane a pozorujem dalej plaziacu obludu. V tom strese som zabudol vytiahnut fotak, tak mi ostali len spomienky. 
Bol to cierny had so zltym pruhovanim, neskor sme zistili ze je to Tiger snake, po slovensky Pakobra paskovana, jeden s najjedovatejsich hadov na svete. Aby ste sa ale tolko nebali, nie je to s hadmi zase az take strasidelne, ako si vela ludi mysli. Dokonca aj po ustipnuti tymito strasidlami nie kazdemu podaju v nemocnici podaju serum. V Australii je rocne asi 3000 ustipnuti hadmi, z toho len 200-500 vyzaduje podanie sera a v priemere jeden clovek zomrie. Statisticky to teda vobec nie je zle, to uz by som sa viac obaval Great white shark - Zraloka Modreho.
 |
| este vladzem! |
Ale podme dalej, had si liezol po svojom a my sme si teda tiez sli po svojom smerom k Margret river. Prideme k jej ustiu a veru ziadna ozruta to nie je. Ako prve sa rozhodujem presjt ustim rieky, kde sa vlieva do mora, voda je tu ledvou po clenky, akurat ustie je siroke niekolko metrov. No po par krokoch sa musim vratit, piesok je tu strasne jemny a zabaram sa po kolena Preto volime najuzsie miesto, kde je voda, ako nam bolo povedane asi po kolena. Akurat zabudli povedat, ze treba pripocitat faktor zabarajuceho sa piesku, takze nakoniec sme zamoceny do polky stehna, Slavka este kusok viac. 
Vsetko ale dobre dopadlo, rieku sme prebrodili a ideme sa ubytovat do kempu. Miesto mali volne, je este pred sezonou, takze super. Po hygienickej ociste sme si este vychutnali zapad slnka v miestnej kaviarni a potom sa uz veru zberame na odpocinok, aby sme zajtra boli plni energie na dalsiu cestu.
Cesta z Gracetown do Prevelly:
26/11/13 Gracetown - Prevelly
Rano vstavame okolo siedmej, standardne dve hodky a vyrazame. Opat je na plane 20 kilometrov a potom naspat do Gracetownu do kempu. Dnesok prebieha bez problemov, ziadne nebezpecne zvery sme cestou nestretli a tak si len vykracujeme cely den. Chodnik ide chvilku lesom, chvilku po skalnatych utesoch, chvilku po pobrezi. 
Par kilometrov pred nasim cielom - Conto campground sa nam ale podarilo na chvilku zabludit. Znacenie tu totiz nie je az take dokonale. Chodnik chvilku pokracoval a potom sa zrazu stratil a my sme sa predierali hustinou krikov. Po chvili to prestala byt sranda, riziko stupnutia na hada takto mimo chodnika je omnoho vyssie, kedze nevidno presne, kam clovek stupa. Nastastie sa mi podarilo vyjst na malu vyvysenu plosinku odkial som zbadal chodnik. Bol asi 50m ponize nas, dole strmym kopcom. Uspesne sme sa teda napojili, stalo nas to ale dost sil, Slavka opat spomina biblicke postavy a castuje tvorcov chodnika kolko sa len da za to, ze znacky nie su tam, kde maju byt.
Unaveni ale v jednom kuse prichadzame do Conto campground, nastastie stretame kusok po ceste dvoch surferov, ktori nas zobrali autom pol cesty spat do Prevelly, odtial berieme taxik a este po svetle sme v Gracetown kempe. Pocasie sa ale ma trosku zhorsit, tak na dalsie dva dni menime opat plany - pojdeme na vinnu cestu a popozerat miestne jaskyne. Sem sa vratime opat na vikend.
Cesta z Prevelly do Conto Campground:
No comments:
Post a Comment