Na druhy den rano to s nami podla ocakavania moc dobre nevyzeralo. Svalovicu som viac menej nemal, ale lave chodidlo sa celodennej ture v sandaloch netesilo a odmietlo dalej spolupracovat. Napriek tomu my trvalo az do poobedia, kym som pochopil, ze si musim obut nieco ine. Po prezuti sa do tenisiek bolest akoby zazracne takmer zmizla...no co vam poviem, blba hlava, trpi cele telo (alebo aspon jeho cast)
Hned rano sme sa teda rozhodli zmenit plan a pokracovat na juhovychod do okolia Walpole, pozriet si opat karri les s obrovskymi stromami a postupne sa presuvat cim viac na vychod az do nasho cielu - bielych plazi v Esperance. Do Walepole je to necelych 300km, takze nieco cez tri hodinky a sme tam. No akonahle opustame pobrezie, zacina sa menit aj pocasie. Pribuda cim dalej tym viac oblakov a ked prichadzame do Walpole obloha je uplne zamracena. Takze opat mame smolu a karri les pri slnecnom pocasi nam asi nie je sudeny. V miestnom informacnom centre si berieme lokalnu mapku, dostavame instrukcie na vyhliadkovu trasu a ideme na to.
 |
| tree top walk |
Nie je tu toho extra moc co pozerat. Maju tu par specialnych stromov no najvacsim tahunom je tzv. Tree Top Walk - vysoko medzi stromami postaveny visuty mostik. V najvyssom bode dosahuje vyska 40metrov. Pytam sa sam seba preco za toto mam este aj platit vstupne?!? Ale ked sme uz tu, ideme. Spomienky na prechod viac nez 400metov dlhymi visutymi mostikmi mam len hmliste. Jedine stastie bolo, ze na celej trase sme boli uplne samy, takze nikto sa nesnazil dupotanim celu strukturu rozkmitat. Ja som kmital dost sam o sebe. No ale dost bolo vyskoveho adrenalinu, vraciame sa opat na zem, kde je tiez vytvoreny naucny chodnik pomedzi stromy. Veru pre mna omnoho lepsie ako prechadzka v korunach stromov.
Den sa pomaly chyli ku koncu a my si musime najst miesto na noclah. Vo Walpole sme si kupili novu mapu kempov, rychly pohlad a mierime do Peaceful Bay Caravan parku na plazi. Ako sa tam blizime, nieco sa mi nezda. Okrem sivych oblakov vidno na obzore ciernavu, ale nevyzera to ako oblak. A ani nie je. Je to dym z poziaru. Cim ideme blizsie tym je dym intenzivnejsi a citit ho aj v aute. Po prichode do kempu priamo vidime, ze oproti hori les. Dym je uplne vsade, tak sa ideme opytat na recepciu, co sa to deje. Uplne prekvapeni ostavame ked sa dozvedame, ze to vypaluju zamerne teraz, aby sa potom neskor v lete vyhli poziarom. Akurat vietor fuka presne smerom na kemp a je tu na nevydrzanie. Rozhodujeme sa preto pokracovat par kilometrov dalej na Parry beach, kde je tiez kemp. Je to cez kopec, takze by to malo byt bez dymu.  |
| trosku hori.. |
A urobili sme veru dobre, Parry beach kemp je uplne super male skryte miestecko na plazi pod stromami, udrziavane dobrovolnikmi a tak nas noclah stoji len 10 dolarov. A to su celkom dobre vybaveni. Normalny zachod, sprchy, barbecue. A nam veru viac k rodinnej pohode netreba;)
Dalsi den daleko nepojdeme. Popri pobrezi sa presunieme do Denmarku a potom dalej do West Cape Howe Narodneho Parku, kde sa nachadza najjuznejsi bod Zapadnej Australie. Tu vedia turistom predat fakt uplne vsetko. Minule sme boli na najjuznejsom bode JuhoZapadnej Australie, a hla kusok dalej mame dalsi. Cudujem sa, ze kazde mesto nema ako atrakciu najjuznejsi bod.
 |
| greens pool |
 |
| slon;) |
Prva zastavka je William Bay Narodny Park, Greens Pool. V podstate od teraz bude vacsina nasich zastavok na roznych plazach, kde budeme krochkat a ochkat nad tym, ake je to tu pekne, uzasne a nadherne. Tak podme na to. Greens Pool - nadhera absolutna, trosku viac slnka a hned som vo vode. Par kilometrov dalej a sme na Elephant Rock. Este vacsia nadhera. Skaly sa nesmierne podobaju na slony a my opat ochkame a sme nadseny, ze vykuklo aj slnko. No kupat sa nejdem, zima je;) |
| shelly beach |
Na obed sme zavitali do mestecka Denmark, ziadne plaze tu nie su tak sme v klude. V miestnom supermarkete doplname zasoby, v restauracii davame teplu stravu a pokracujeme smer West Cape Howe, kde pojdeme offroad na ten spominany najjuznejsi bod. Este predtym sa ideme pozriet na Shelly Beach, kde by sme mali prenocovat, no je velmi veterno a kemp je priamo nad plazou, nicim nechraneny, takze plan sa meni a prespime v kempe par kilometrov vedla, na Cozy Corner. Tu su stromy tak budeme chraneny.
 |
| opat najjuznejsi bod;) |
Ale podme na ten offroad. Je to uz nejaky cas co sme boli mimo ciest, takze v posadke vladne mierna nervozita. Vypustam tlak z pneumatik a ideme. Je to velmi uzka piesocnata cesta, no celkom dobre udrziavana. Na najhorsie useky su nabite gumene pasy aby sme sa nezaborili. Posledny kilometer ale nakoniec ideme peso, usek je uz dost narocny a kedze je tesne pred sezonou, sme tu uplne samy. Riskovat zapadnutie sa nam velmi nechce. Najjuznejsi bod Zapadnej Australie ale vobec nezaujal. Keby tam dali aspon nejaku tabulu s napisom, no nie je tu nic. Fuka vietor a je zima, tak to balime a vraciame sa spat.
Do Cozy Corner kempu prichadzame este za svetla, neplatime nic, ani neviem preco. Je to statny kemp, mal by sa platit poplatok, no nie je tu ziadny spravca, tak fajn, aspon co-to usetrime.
Druha cast:
18/11/2013 Cape Howe NP
No comments:
Post a Comment