Eyre Peninsula

Deň 92 - Pondelok, 26.12.2016

Najbližšie dva dni nás čaká poriadny kopec kilometrov, ideme totiž prejst Nullarbor Plain, čo je v podstate nekonečná rovina bez stromov. Dnes by som chcel zvládnuť okolo osemsto kilometrov až do mestečka Eucla, ktoré leží na hranici s Južnou Austráliou.

Z kempu nakoniec odchádzame až o desiatej, takže to dnes bude dlhý deň. Prvá zastávka je Norseman, kde dotankujem doplna a môžme ísť na to. Je pekne slnečno, cesta nám ubieha vcelku dobre. Na obed zastavujeme v Balladonia Roadhouse a kúsok za ním prechádzame cez najdlhší rovný úsek cesty v Austrálii. Má deväťdesiat míľ, alebo stoštyridsaťšest celá šesť kilometra. Takže si skoro na dve hodiny oddýchnem od točenia volantom. Celkovo aj mimo tohto úseku tu veľa zákrut neporobili, tak je cesta dosť monotónna.

Čo nás prekvapilo je množstvo odpočívadiel popri ceste. Asi najviac, čo sme zatiaľ videli. Zastaviť, či už na krátku prestávku alebo na noc, sa dá takmer všade. Ako tak postupujeme bližšie k hranici, počasie sa začína meniť, pribúda oblakov a tesne pred Euclou klesli tak nízko, že ideme vlastne v hmle. Až neskôr sme zistili, že nás vlastne tesne lízol obrovský frontálny systém, ktorý sa ťahal naprieč celou Austráliou a v tomto čase spôsoboval záplavy na Uluru a okolí, no a o deň neskôr v Adelaide a Melbourne. My sme obišli len so slabým mrholením. Spíme nakoniec až za Euclou, pár kilometrov ďalej a vlastne už v Južnej Austrálii na malom parkovisku.

Deň 93 - Utorok, 27.12.2016

Ráno sme sa ešte vrátili na hranicu, ktorú sme si včera nestihli odfotiť, dali sme si tu raňajky a potom zase sadám za volant a pokračujeme v ceste. Tá ide tesne popri pobreží s útesmi, no aj teraz je hmla, vidno len na sto metrov, takže takmer všetky vyhliadky preskakujeme, aj tak by sme nič nevideli.

Kúsok za Nularrbor Roadhouse sme dostali opäť defekt, v poradí tretí za tento výlet, tak mením koleso. Hmla už ustúpila, no je veľmi vlkho a aj teplo, tridsaťsedem stupňov, takže kým som prehodil rezervu, leje zo mňa ako po sprche. Na večer prichádzame do mestečka Ceduna, prvý náznak civilizácie po stovkách kilometrov. Pred mestom nám na karanténnej stanici zobrali všetko ovocie, aby sa nešírili škodcovia no a potom už len parkujeme v kempe na dobrú noc.

Deň 94 - Streda, 28.12.2016

Sú sviatky a moj pokus opraviť defekt, respektíve kúpiť nové pneumatiky končí pri zavretých dverách jediného pneuservisu v meste. Tak aspoň nakúpime potraviny a vyrážame na cesty. Máme ešte jednu rezervu, tak snáď ďalší defekt nedostaneme.

Na obed zastavujeme v malej dedinke Streaky Bay, počasie sa tiež trošku umúdrilo, tak ideme pozrieť k moru na zopár vyhliadok, ktoré máme po ceste. Moc nás ale nezaujali, sú síce fajn, no pre nás ničím výnimočné. Preto pokračujeme v ceste do Point Labatt, kde žije najväčšia kolónia Austrálskych tuleňov na pevnine. Máme aj ďalekohľad, tak ich vidíme ako na dlani.

Ďalšou a poslednou atrakciou na dnes je Murphy's Haystack, sú to vlastne skaly na poli. Vyzerajú celkom zaujímavo, podobne ako tie, ktoré asi uvidíme na Kangaroo Island. Po krátkej prechádzke odchádzame pár minút na ranč, kde sa dá prenocovať v kempe. Novinkou sú kýblové sprchy, teplú vodu si treba naliať do kýbla a ten si lanom cez kladky vytiahnuť nad hlavu. Zo spodnej strany kýbla je ružica a sprcha je hotová. Ešte som zabudol dodať, že sme sa posunuli v čase o dve a pol hodiny od Západnej Austrálie, následkom čoho slnko zapadá až o pol deviatej večer, čo je celkom fajn, aspoň máme viac času na prehliadky všetkého možného. No nevýhoda je, že potom ideme neskoro spať a zase ráno neskôr vstávame.

Deň 95 - Štvrtok, 29.12.2016

Kým sme sa naraňajkovali a osprchovali, bolo už takmer poludie a tak pomaly vyrážame. Pred sebou máme pár vyhliadok pri mori, iba kúsok za rančom. Zase veľmi fúka, asi ako každý rok v toto ročné odobie tu na juhu, len doteraz sme si to tak neuvedomovali. Sú veľké vlny a hlasno sa rozbíjajú o svetlé vápencové útesy, ktoré pripomínajú pobrežie Victórie a Dvanásť Apoštolov.

Neskôr nasleduje ešte jedna zaujímavá vyhliadková cesta popri útesoch, tentokrát v okolí mestečka Elliston, kde sme sa nejak tak rozhodli, že potiahneme až do Port Lincon-u a možno ešte ďalej, aby sme na Silvestra došli do Adelaide. Ďalšou a poslednou zastávkou dňa je vyhliadka Lea Cumminsa, rybára, ktorý neprežil stroskotanie lode a na jeho počesť mu tu postavili pamätník. Ako sme sa tu tak prechádzali po útese, v mori sme zbadali jedného osamoteného apoštola, inými slovami vysokú osamotenú skalu v oceáne. V Port Lincoln sme si spravili len krátku prestávku, chcel som tu kúpiť nové pneumatiky, no nič za rozumnú cenu nemali, tak budeme hľadať ďalej. Prespať sme sa nakoniec rozhodli až dve hodiny severne pri mestečku Port Gibon, iba pár metrov od pláže. K večeru aj vietor prihnal mraky a zdá sa, že bude veru zase pršať.

Deň 96 - Piatok, 30.12.2016

A tak aj bolo, dnes sa budíme do upršaného rána. Kým sme sa najedli, mrholenie ustálo a my sa vydávame zase na cesty. Asi sedemdesiat kilometrov severne je druhé najväčšie mesto v štáte, Whyalla. Turisticky ale nie je moc zaujímavé, okrem dvoch vecí. Prvou je teplá sprcha na pláži v miestnom surfovom klube, ktorú samozrejme radi využívame. No a tou druhou, omnoho zaujímvejšou atrakciu sú delfíny. Priamo v prístave na móle, stačí prísť a počkať na nejakú loď, ktorá práve priplávava k mólu. Delfíny prídu s každou jednou loďou, malou či veľkou, vždy dôjdu s vidinou nejakej dobroty od rybárou. Oficiálne je ale kŕmenie delfínou zakázané, no aj tak im občas niečo hodili, najmä ak mali na palube malé deti, tým pádom delfíny ostali pri lodi dlhšie a všetci sme z toho samozrejme mali väčší zážiok.

Aj tu som márne zháňal lacnejšie pneumatiky, lebo keďže budeme naše auto za šesť týždňov predávať, nechce sa mi už doň toľko investovať. No ani tu som nepochodil. Tak sme sa aspoň naobedovali v miestnom parku a pokračujeme do Port Augusty, kde sa na nás konečne usmialo šťastie a odchádzame odtiaľ s novými prednými pneumatikami. Tie by snáď mali vydržať Tasmániu a cestu späť do Sydney.

Z pneuservisu odchádzame až pred piatou večer, no to nevadí, slnko zapadá až tesne pred deviatou, tak máme ešte čas skočiť do miestnej botanickej púštnej záhrady, ktorá ma ale veľmi nenadchla. Samé kríky a trávy, žiadne kvety. No presne ako na púšti. Dnes ideme spať v karavan parku, je celkom lacný, ale tomu zodpovedá aj stav. Našťasie záchody a sprchy sú čisté a to je všetko, čo nám treba.

Deň 97 - Sobota, 31.12.2016

A je tu Silvester, koniec roka, no my sme dobrých štyristo kilometrov od Adelaide. Cestou nás čaká malá zachádzka do mestečka Burra, ktoré je známe svojimi historickými budovami. Prehliadku si ale robíme len tak vlastnoručne, lebo až toľko času nazvyš nemáme. Niektoré domy pôsobia celkom zachovalo, no z iných sú už len ruiny.

Do Adelaide ostáva ešte dvesto kilometrov, sú dve poobede a my štartujeme. Z menším zdržaním v zápchach sme do kempu dorazili o pol piatej, no na naše nemilé prekvapenie zisťujeme, že nemajú nič voľné. Veď je Silvester, sviatky, všetky kempy sú vraj obsadené. Nedalo mi, a skúsil som zatelefonovať do vedľajšieho kempu, iba pár minút cesty autom a opäť sa na nás usmialo šťastie. Normálne miesta sú síce už všetky obsadené, no pichli sme sa pred bungalov, v ktorom nikto nespí a tak sme prišli k miestu v kempe ako slepé kura k zrnu. Ďalším pozitívom tohto karavan parku je, že dnes o piatej budú grilovať párky a klobásky a všetci sú pozvaní, platiť nemusíme nič. Tak sme sa aj dobre najedli, lebo vlastné potraviny nám pomali dochádzajú a veru dnes už ani tu nič moc nezoženieme.

Do centra mesta ideme vlakom, bývame kúsok od konečnej stanice vlaku, v Belair. Dnes večer sú vlaky aj autobusy zadarmo, aby sa ľudia ľahšie dostali do centra na koncert a ohňostroj. A tak sme privítali Nový Rok v Adelaide, v centre mesta za treskotu rakiet, pekne v parku pri živej hudbe. Do kempu sme sa dostali až o druhej ráno, no a zajtra zase pokračujeme v ceste na Kangaroo Island.

Vsetky fotografie najdete na:

https://get.google.com/albumarchive/101430570008874668546/album/AF1QipOlpqFEWR-1bXnW619Zs67NDaQxTOW3wka7B1JY

Esperance a Vianoce

Deň 88 - Štvrtok, 22.12.2016

Ráno vstávame skoro, dnes nás čaká dlhý deň. Naša destinácia je Esperance, viac než päťsto kilometrov východne od Albany. Ráno v Albany si ešte zase doprajeme teplú sprchu, doplníme zásoby vody a ideme na nákup potravín. Keďže je dva dni pred Vianocami, obchody sú totálne narvané, všetci nakupujú, naveľa naveľa sme našli parkovacie miesto a ideme na vec. Nakúpili sme celkom rýchlo, darčeky nám netreba, iba potraviny. Ostáva už len natankovať a môžme vyraziť. Kým sme však toto všetko absolvovali, bol už obed, takže je mi dopredu jasné, že do Esperance dorazíme akurát na západ slnka.

A tak aj bolo. Cesta ubiehala celkom rýchlo, no dorazili sme ani nie hodinu pred západom. Rozhodnutie nocovať na dnešnú noc padlo na pláž pred národným parkom Cape LeGrande. Túto pláž dobre poznáme z predchádzajúcej dovolenky, tak som sfučal gumy a ide sa. Je zrovna príliv, no len 0.3 metra, rozdiel oproti odlivu len dvadsať centimetrov, tak si hovorím - to bude ok. No chyba. Vertikálnych dvadsať centimetrov odseklo veľký kus pláže a my sa namiesto pohodovej jazdy po ubitom piesku brodíme v hlbokom sypkom. Dvakrát som musel sfukovať gumy a dvakrát to vyzeralo, že sa ďalej nedostaneme. Auto bolo len kúsok od vĺn a ja dobre viem, že ak by mi podmilo kolesá, už by nás veru nezachránilo nič. Našťastie sme sa zakaždým pohli a vyhrabali sa aj z hlbokého zle vyzerajúceho piesku a zvládli sme to cez dunu do bezpečia. Už sme ďaleko od mora a ostaneme nocovať, no a ráno pri odlive vyrazíme do národného parku do Lucky Bay.

Deň 89 - Piatok, 23.12.2016

Ráno sme vstali skoro pri východe slnka, je zamračené ale hlavne, že je odliv. Raňajky odkladáme na neskôr do Lucky Bayu, balíme auto a vyrážame. Spali sme vlastne tesne na hranici národného parku a v podstate sme aj prešli najhoršiu časť pláže. Tu ďalej sa táto rozširuje a nielen kôli odlivu ale aj normálne je širšia. Teraz samozrejme počas odlivu je pláž veľmi široká a tak sa nám ide parádne, pomaly ako po asfaltke.

Do kempu sme dorazili už pred deviatou, máme šťastie, je tu ešte zopár voľných miest, tak jedno je naše. Dobre je, že sa tu nedá miesto rezervovať online a tak kto prv príde, ten prv melie a má prv miesto v kempe. Sranda je, že je tu ten istý správca, ktorého sme tu stretli pred tromi rokmi. Nato, že je to tu na báze dobrovoľníctva tu vydržal pomerne dlho.

Keď sme sa naraňajkovali, ideme sa pozrieť na pláž autom. Aj tu sme už raz boli, tak vieme, čo nás čaká. No a opäť omyl. Neverím vlastným očiam, zase sme zapadli. Kým pred rokmi sme prešli bez problémov celú pláž až na druhú stranu, teraz sme nedošli ani do polovice. Ale zase treba povedať, že sme boli jediný, čo sa vybrali až takto ďaleko. Prechod jednou dunou na pláži nás ale stál veľké nervy. Auto miesto toho, aby šlo rovno sa začalo nekontrolovateľne otáčať a zadok takmer skončil vo vode. No našťastie sa nám aj tu podarilo otočiť a ideme pekne krásne naspäť do bezpečia.

K večeru sme už radšej ostali iba v kempe, navarili sme si večeru a môžeme ísť spať. Je zamračené a poriadne sa ochladilo, tak je dobre, že máme so sebou deky, dnes sa nám isto zídu.

Deň 90 - Sobota, 24.12.2016

Tak a je tu Štedrý Večer a my sme na pláži v Austrálii. Ráno vykuklo slnko, tak sa tešíme a hneď po raňajkách ideme na vyhliadku ponad záliv, odkiaľ je krásne vidno na celú pláž. Už sme úplne zdivočeli a sú z nás riadni Ozíci, stále a všade chodíme v šľapkách, aj keď normálne by sme si dávali turistické topánky. A tak je to aj tu. Treba sa vyškriabať po skale na vyhliadku, najprv sa nám moc nechcelo, no keď zvrchu zliezal ďalší Ozík v šľapkách, tak sme si povedali, že to zvládneme tiež. Najhorší úsek som radšej šiel bosý, lebo sa mi topánky rozpadávajú a nerád by som si tu nabil čumák.

Po krátkej prechádzke sme sa vybrali na pláž do Thistle Cove, nafotiť fotky na vianočný pozdrav domov. Prihnali sa mraky, slnko vykukuje spomedzi nich a tak máme aspoň trochu svetla. Mobilný signál tu nie je, a tak sme sa rozhodli fotky poslať z najvyššej hory v parku, Frenchman Peak. Poriadne sa už ochladilo, mraky sú nízko a fúka silný vietor, no aj tak sa nám podarilo vyliezť hore. Tentokrát už v teniskách, ale Slávka pekne v šatočkách s kabelkou na pleci. Na druhý deň sme zistili, že stačilo prejsť pár sto metrov autom a tiež by sme mali signál, no takto sme si aspoň trošku zašportovali.

Na večer sa dnes bude podávať netradičná večera - karfiólová polievka a ako hlavný chod varený karfiól s varenými zemiakmi. Už sa naozaj tešíme na budúcoročné sviatky a tradičné Slovenské dobrotky.

Deň 91 - Nedeľa, 25.12.2016

Ráno sme vstali trošku neskôr, tak z kempu odchádzame až okolo pol jedenástej, našťastie je to v poriadku. Ako tak vychádzame z parkoviska, zrazu tam zbadáme presne to isté auto, čo mali požičané chalani, keď tu boli za nami. Sranda, ako náhoda chcela, aby sme to auto ešte stretli.

Do Esperance sa napriek predchádzajúcim strašidelným zážitkom vraciame po pláži. Je práve odliv, tak sa ide celkom fajn a bez problémov prechádzame dvadsaťdva kilometrovou plážou. V meste ako prvé ideme do autoumyvárky zmyť všetok piesok a soľ z auta, potom natankovať a vyrážame na okružnú jazdu po prímestských plážach. Okolo Esperance sú krásne pláže, jedna krajšia ako druhá. Zastavujeme na každej vyhliadke, no dlhšiu prestávku na obed si robíme na asi najkrajšej pláži - Twilight Beach. Je tu tiež malý kopec, ktorý vytvára zátišie a v malom zálive je kľudná voda a žiadny vietor. Pomotkali sme sa po plážach až do večera, potom ešte pokračujeme autom asi sto kilometrov smerom na sever a spíme v malej dedinke Solomon Gum. V kempe je okrem správcu len jedno auto a my, tak bude veľmi kľudná noc.

Vsetky fotografie najdete na:

https://get.google.com/albumarchive/101430570008874668546/album/AF1QipN1baV5hwtXclfQCzWuWQ1Nj8n6XDg78d6sSyG8

Z Busseltonu do Albany

Deň 69 - Sobota, 3.12.2016 až Deň 80 - Streda, 14.12.2016

Týchto dvanásť dní sme strávili pobytom v Perthe a viac-menej nič nerobením. Navštívili sme známych, čo tu máme, trošku sme pobehali po meste a aj som si jedno poobedie vyskúšal windsurfing, čo bola celkom zábava. Po takmer dvoch týždňoch sme sa rozhodli vymeniť pohodlie postele zase za naše auto a pokračujeme v ceste, pomaly sa blížiac naspäť do Sydney.

Deň 81 - Štvrtok, 15.12.2016

Poslednú noc v Perthe sme spali u Vojta, ráno sme sa ešte stihli rozlúčiť, oni išli do práce a my pomaly smerom na juh. Musíme ešte dokúpiť nejaké tie drobnosti a tak vyrážame až okolo obeda. Na dnes ale nič mimoriadne neplánujeme, presunieme sa len do Busseltonu, čo je asi dve a pol hodinky šoférovania.

Tu spíme v celkom zaujímavom kempe. Kúsok za mestom, hneď pri pláži je niekoľko cirkevných kempov, tak sme v jednom zakotvili. Nie je to tu moc drahé a majú všetko, čo nám treba. Ani na vieru nás nikto neobracia, takže sme nadmieru spokojní. Boli sme sa aj prejsť po pláži, no je dosť zima a veterno, tak kúpanie odkladáme na teplejšie dni.

Deň 82 - Piatok, 16.12.2016

Dva týždne v Perthe nás celkom pokazili, televízia a internet nám otočili biorytmus, a tak miesto vstávania o siedmej sa ledvou budíme o deviatej. Tým pádom kým odídeme z kempu je takmer jedenásť hodín a pol dňa preč. Dúfam, že sa o pár dní zase vrátime do normálu. Nateraz s tým musíme nejako vydržať.

V rámci Busseltonu nemôžeme vynechať mestské mólo, dlhé niekoľko kilometrov. Je pekný deň, slnko svieti, jedine zase tie muchy. Zdá sa, že tentokrát sa ich na našej ceste len tak rýchlo nezbavíme. Čas beží rýchlo, pomaly je obed, navarené nemáme tak ideme popozerať ponuku miestnych reštaurácií. Nakoniec sme sa celkom dobre najedli a vyrážame ďalej na Cape Naturaliste, pozrieť si maják. Už sme tu pred pár rokmi boli, vtedy sme si zaplatili sprievodcu až hore do vnútra majáka, dnes ideme len tak omrknúť zvonka. Muchy nás veľmi dráždia a tak sme len rýchlo popozerali naokolo a ideme radšej hľadať kemp na noc. Moc tu toho nie je, najbližší je ešte asi hodinu autom, tak dúfam, že tam bude nejaký voľný flek.

Cestou sme sa ale samozrejme stihli zastaviť v čokoládovni. Zase nikdy nie je tak neskoro, aby nebol čas na ochutnávku dobrej čokolády. Tentokrát volíme malú firmičku, kde varia čokoládu z rôznych kútov sveta. Zaujímavé je, že čokoláda z obsahom cez osemdesiat percent kvalitných kakaových bôbov vôbec nie je veľmi horká, skôr mi príde jemná s chuťou ovocia a jemným náznakom rumu. Tak sme sa zase niečo nové dozvedeli a ideme nájsť nocľah.

Kempujeme nakoniec v Boranup Forest parku, iba pár miest v lese kúsok od cesty, no je tu veľmi príjemne. Miesta nie sú veľmi rovné, ale pôda je mäkká a s pomocou lopatky som si rýchlo vykopal jamy na kolesá, aby sme spali na rovnom.

Deň 83 - Sobota, 17.12.2016

Nocovali sme vlastne iba kúsok od Hamelin Bay, krásneho zálivu s tyrkysovou plážou. Škoda len, že stále dosť fúka vietor, tak sa nám ani nechce sa kúpať. No aby sme neobišli na prázdno, miestou atrakciou sú tu veľké raje, ktoré sa chodia vyhrievať do plytkej vody v zálive. A tu na nich čakáme my, turisti, aby sme ich mohli pohladkať. Najlepšie z boku a po vrchu tela, lebo keď sa taká raja zľakne, môže svojím špicatým a ostrým chvostom poriadne ublížiť.

Na obed sa dnes presúvame do Augusty, tu, pekne v parku pri pláži varíme niečo pod zub. Samozrejme ani tu nemôžeme vynechať maják na Cape Leeuwin, miesto, kde sa stretá Indický oceán s Južným. Južný oceán je ten, o ktorom nás na školách ešte neučili, no medzičasom sa veci pomenili a je už o jeden oceán viac.

Pred večerom sa poberáme zase na cesty, teraz do mestečka Pemberton, ktoré je vo vnútrozemí obklopené karri lesmi, čo sú vysokánske stromy, ktorým sa šúpe kôra. Tu zažívame prvý vianočný šok, kemp stojí bezmála päťdesiat dolárov. Keby nebolo tak neskoro, tak by sme si asi pozreli niečo iné, no nemáme žiadnu vodu, sprcha by dnes tiež nezaškodila, tak nakoniec ostávame. Kemp je síce starší, no s celkom dobre vybavenou kuchynkou, tak využívame aspoň to, čo sa dá.

Deň 84 - Nedeľa, 18.12.2016

Nedeľa, ani nie za týždeň sú vianoce, no my ešte stále nevieme, kde vlastne na sviatky skončíme. Ani sa ale kôli tomu moc netrápime, kde budeme, tam budeme. Je nám to viac menej jedno. Hmlisté ráno na chvíľu vystriedala slnečná obloha, no kým sme odišli z kempu, zase sa zatiahlo a je pod mrakom.

Dnes ideme klasickú autoturistiku, poľnou cestou cez karri les. Aj tu sme už všade boli, a dokonca aj vtedy bolo zamračené, tak aspoňže to počasie je stabilné. Poľná cesta sa kľukatí pomedzi vysoké stromy, na jednom z nich je urobená vyhliadka, kde za dávnych čias hliadkovali požiarnici a zisťovali, kde horí. Dnes je to už len turistická vychytávka, no liezť hore na strom bez istenia len po zabitých klincoch, tak na to ma veru nikto nenahovorí. Tentokrát si s adrenalínovým zážitkom dala pokoj aj Slávka a tak sa uskromňujeme s výhľadmi zo zeme.

Okolo mestečka je tiež veľa fariem s ovocím a zeleninou, a tak tu popri ceste niektorí majú urobené stánky, kde sa dá čo to kúpiť. Nikto tu ale nepredáva, stačí sa obslúžiť a nechať príslušné množstvo peňazí v pokladničke. Takýto typ predaja by sa asi u nás doma dlho neudržal, no tu funguje celkom bežne.

Poobede, najedení a po kompletnej obhliadke karri lesa vyrážame ďalej na juh, spať budeme niekede v národnom parku D'Entrecasteaux. Kto to bol neviem, ale očividne Francúz. Najprv sme zaparkovali hneď pri vjazde v kempe pod stromami. Nebolo tu ani živej duše, času máme dosť, tak sme sa rozhodli potiahnuť ešte pár kilometrov na pláž. Z komentárov z aplikácie, čo používame sa zdá, že piesočnatá cesta je dosť ubitá a vraj ani netreba zfučať gumy, no uvidíme. Do kempu je to len pár kilometrov, piesok je ok, ale aj tak nás posledná duna pocvičila.
V hlbšom piesku a v malej rýchlosti sme veru zapadli a musel som poriadne vyfučať gumy, aby sme sa pohli ďalej. Potom do kempu sme už nemali žiadne problémy, len až keď sme zaparkovali som zistil, že jedno zadné koleso vyzerá veľmi mäkko, a veru aj bolo. Tak sa zdá, že máme defekt. Nateraz ho ešte dofúkam a uvidím zajtra ráno, ak sfučí, budem mať zajtra rozcvičku.

Ďalšou zaujímavosťou tohto kempu je, že tu postavili prístrešok so štyrmi izbami s drevenými posteľami, veľmi pekný nápad pre tých, čo nechcú spať v aute alebo nemajú karavan. A pláž je tu krásna. Malá, no pekná s veľkými balvanmi, tak to na pohľad vyzerá úplne super. Aj počasie nám celkom navečer vyšlo, vykuklo slnko tak sa trošku vyhrievame na skalách.

Deň 85 - Pondelok, 19.12.2016

Hneď ráno sme sa po raňajkách zase vybrali na pláž, no cez noc nafúkalo oblaky, tak je trošku zima. Ešte predtým som ale nakoniec musel vymeniť zadnú pneumatiku, do rána zase trochu vyfučala. Tak keď prídeme do Albany, budem to musieť dať opraviť. No tak ako je tu krásne, tak je to tu katastrofálne značené. Je to síce len pár kilometrov k ceste, no je tu veľa piesočných cestičiek a značky nikde. Pár krát sme aj zle odbočili, našťastie mám GPS mapy, tak vždy vieme, či ideme správne alebo nie.

Niečo po obede sme dorazili do mestečka Walpole, aj tu je karri les, kde si robíme okružnú jazdu. Popri tom sme sa zašli pozrieť aj na malé okrúhle jazierko - Circular Pool, no a k večeru pokračujeme zase smerom na východ. Spíme v kempe na Parry Beach, kemp udržujú dobrovoľníci a preto sa platí menej ako v komerčných kempoch. Sú tu záchody aj teplá sprcha, tak sme spokojní, viac nám netreba.

Deň 86 - Utorok, 20.12.2016

Dnes konečne vyšlo slnko, Slávka si ráno dopriala horúcu sprchu, lebo sú tu len solárne sprchy a keď nie je slnko, nie je teplá voda. Na dnešok sa presunieme popri mori až takmer k Albany. Ako prvé ideme pozrieť Green Pool, čo je vlastne kvázi jazierko v mori, kde veľké skaly vytvárajú bariéru medzi šírym oceánom a vlnami. Keďže včera bolo zamračené a pršalo, dnes je tu už plné parkovisko áut a kopec ľudí na pláži aj vo vode.

My sa nakoniec nekúpeme, len sme si sadli na skalu a snažíme sa relaxovať. Moc to ale nejde, lebo je tu stále veľa múch a tie sú poriadne dotieravé. Fúka stále silný vietor, na to si už, zdá sa, budeme musieť zvyknúť. Chvíľu sme posedeli a napokon odchádzame prejsť sa kúsok ďalej na Elephant Rock, skala, čo pripomína slona. Tu je omnoho menej ľudí, vo vode takmer nikto.

Z pláže sa poberáme okolo obeda a cestou do Denmarku sa zastavujeme na ochutnávke medu, ktorý tu priamo vyrábajú. Aj sme si kúpili fľašku na ochutnanie na neskôr, aby bolo do zásoby. Obedujeme v Denmarku v taverne, dali sme si klobásu s cibuľkou a zemiakovou kašou, mne chutilo, no Slávke veru nie, výber jej moc nezapasoval, tak sme to potom aspoň zachránili nanukom.

Naša posledná zastávka na dnes je West Cape Howe, národný park kúsok od Albany. Je tu aj kemp priamo pri pláži, no je absolútne nechránený pred vetrom, a tak po prechádzke po pláži ochádzame, spať budeme niekde inde. Sú tu ešte dva miesta, kde sa dá spať zadarmo, jedno je už ale komplet plné, no našťastie v druhom je celkom veľa miesta, tak ostávame na noc.

Deň 87 - Streda, 21.12.2016

V noci som toho moc nenaspal, lebo nám furt niečo lozilo po aute. Čo to bolo neviem, znelo to ako myš alebo nejaký rýchly veľký chrobák. Vždy, keď som vyšiel von pozrieť sa na strechu, pohyb ustal, no akonáhle som zaliezol do auta, už aj to začalo loziť po streche. Slávka je na moje veľké prekvapenie úplne v kľude a nič ju netrápi. Tak neviem, či ja moc stresujem, alebo je ona len unavená a nič okrem spania nerieši.

Ráno sme sa vybrali do Albany, v centre mesta urobili sprchy zadarmo, tak ich samozrejme ideme využiť. Sprchy sú pekné a čisté, úplne super. Keďže sme pred pár dňami dostali defekt, idem teraz do pneuservisu zistiť, či mi to opravia. Nakoniec sme sa dohodli až na poobedie, tak ideme zatiaľ na mestskú pláž spraviť si piknik. Navarené máme od včera, stačí si to zhoriať a je. Aj dnes poriadne fučí, no roh pláže je krytý horou a tu sú aj všetci domáci vo vode alebo na brehu na piesku.

Poobede mi opravili defekt, opäť vadná duša, už mi tieto kolesá začínajú liezť poriadne na nervy. Keby som to bol býval vedel, už dávno by som tie disky vymenil za normálne bezdušové. No ale teraz je už neskoro, musíme to nejako dobojovať. Ostáva ešte pár hodín svetla, tak ideme Torndirrup Národného Parku, pozrieť Natural Bridge a The Gap, čiže most zo skál a dieru alebo medzeru, keď takýto most spadol. Skočili sme ešte aj na pár ďalších vyhliadok no a navečer sa zase vraciame do toho istého kempu, kde sme spali aj včera. Dúfam, že dnes žiadne zvery po aute behať nebudú.

Vsetky fotografie najdete na:

https://get.google.com/albumarchive/101430570008874668546/album/AF1QipMkyIf2jFVeD146OdaPjlBThy53vCzcdyJEAPf6