Navrat na Bali

Nedeľa 13.1

Zobúdzame sa v hoteli v mestečku Pemuteran niekedy okolo deviatej. Na raňajky ako už zvyčajne dostávame vajíčka, toasty a čaj. V kľude, pomaly sa najeme, chvíľku poleňošíme pri bazéne a vyrážame sa pozrieť na Monkey Temple.
Je to len kúsok od hotela, asi päť minút autom. Je to ale veľmi maličký chrám, oproti tomu, čo sme predtým videli. No zato ako už názov prezrádza je tu kopa opíc. A že sú teda poriadne drzé. Domáci na ne používajú palice, tak ich odháňajú a bránia sa, aby im nič neuchmatli. Ja som sa jednu snažil odfoťiť, no zrazu vycerila zuby a rozbehla sa oproti mne, nezaberal ani protiútok, tak som rýchlo ustúpil, aby ma náhodou nezožrala. Nejakú besnotu sa mi tu veru chytiť nechce.


Chvíľku sme sa tu pomotali, no bolo nám všetkým veľmi teplo, totiž všade tu musíme nosiť ten sarung, a mať na sebe gate a ešte aj sukňu nie je v tomto teple a vlhku dvakrát príjemné. Preto to tu balíme a posúvame sa pozrieť malú korytnačiu škôlku, kde chovajú a snažia sa zvýšiť populáciu korutnačiek. Nie je to ale nič extra, dva malé bazény v ktorých plávu maličké korytnačky a potom jeden veľký, kde je jedna dospelá. Tak si rovno sadáme do reǎtaurácie a objednávame prvé kolo piva. Nič moc sa nám nechce robiť, máme takú oddychovú náladu. Tak len sedíme a rozprávame, spomíname na staré študentské časy, ako nám bolo dobre.

Po chvíli prichádza asi tak päťnásť dievčatok, idú trénovať tradičné balinézske tance. Asi tu majú tanečnú. Jedna dievka a chalan im predcvičujú. Tancujú dosť dlho, jeden tanec trvá takmer päťnásť minút. Sú tu vyše hodiny, možno hodinu a pol. A my stále len popíjame pivko a rozjímame. Takto sme si tu oddýchli až do večera.

pri hotelovom bazene

Pondelok 14.1

Dnes sme pôvodne chceli ísť na malý ostrov blízko od hotela, vraj sú tam pekné koralové útesy. No vymotali sme sa z hotela až naobed, tak sme to zavrhli a presúvame sa 50 kilometrov na pláž Lovina, ktorá je považovaná za známe letovisko na Bali. Nás ale veľmi sklamala. Hoteli boli síce ako tak na úrovni, no pláže tu mali otrasné. Vôbec sa o to nestarali, nikto ich nezametal, všade plno bordelu a špiny z mora. Ešte aj more bolo rozbúrené a voda miesto azúrovej mútna hnedá.

balinezske tanecnice

Po troch hodinách márneho snaženia nájsť niečo, čo by nás aspoň trošku oslovilo to vzdávame a opäť meníme plán. Prespíme v horách, zajtra vrátime v Denpasare auto a ideme na Ostrov Lembongan.

A tak sme vyrazili. Cesta sa rýchlo začína kľukatiť a my stúpame od mora do výšky okolo 1800 metrov. Cestou sa zastavujeme pozrieť na GliGli vodopády. Najprv sa všetkým nechcelo, no nakoniec sa ukázalo, že to bol veľmi dobrý nápad. Bolo to len kúsok od hlavnej cesty, asi desať minút šlapania. Lokálna rieka tu vytvorila niekoľko vodopádov, od malých až po velikánske. Celému tomuto divadlu dodávalo počasie úžasnú atmosféru. Bolo zamračené, mraky len tesne nad nami, vlhko z vodopádov vytváralo jedinečnú hmlu, ktorá spolu s nedotknutým pralesom pôsobila akoby sme boli na inej planéte. Ostali sme tu takmer do zotmenia, na hotel to už máme len pár minút autom. Izby sme zohnali bez problémov, je mimo sezóny, takže s tým ťažkosti nemáme.

dezinfekcia pri hoteli?!? alebo nieco ine? nikto nevie...

Utorok 15.1

Hneď po raňajkách sa pokúšame vybaviť dve veci. Zavolať od leteckej spoločnosti a zmeniť si odlet z Jakarty do Denpasaru. No nemáme šťastie, telefónne číslo nefunguje, nedá sa im dovolať. Druhou je zavolať do požičovne áut a oznámiť im, že auto nakoniec vrátime v Denpasáre a nie Jakarte, a to už dnes poobede. Dovolať sme sa dovolali, problém nastal pri adrese. Z pôvodnej, ktorá je na webe sa presťahovali na výpadovku, no moja navigácia na výpadovke nepozná čísla domov, tak to bude zaujímavé. Po pol hodine dohadovania sa kde by to asi mohlo byť ukončujem toto trápenie a vyrážame.

Keď budeme v Denpasare, opýtame sa tam. Štvrť totiž vieme, máme aj nejaké záchytné body, tak nám snáď niekto poradí. Cesta ubieha celkom svižne a pred pol druhou sme v Sanure. Odtiaľto nám ide aj loď na Lembongan. Vyložíme batohy a všetkých a s Manazom ideme ďalej hľadať, kde je tá požičovňa. Prvý bod máme Paradise Hotel.
Tu nevedia celkom presne, ktorým smerom máme ísť, ale keď im pridáme ďalšie dva body - kaviareň a nejaký obchod, zdá sa, že v tom zrazu majú jasno. Dali nám inštrukcie a ideme. A naozaj, zastali sme pred kaviarňou, Manaz vbehol dnu, ja som čakal v aute. Keď ho ale dobrú pol hodinu nebolo, začal som byť trošku neistý. No vtom sa otvorili dvere obchodu a z nich vyšiel Manaz spolu s chlapíkom z požičovne. Sídlia nad obchodom na poschodí, všetko už vybavil. Akurát reklamu vonku nemajú žiadnu. Chlapík nás ochotne ešte zaviezol na pláž Sanur k ostatným. Oni medzičasom zistili, že loď chodí každú chvíľku.

O tretej nasadáme do väčšieho motorového člna, zahučia motory a už sme na mori. Ideme celkom rýchlo, GPS ukazuje 45km/h, vlny sa dvíhajú a my skáčeme ako na húsenkovej dráhe. Maťka chúďa nemá rada lode, býva jej zle, tak len počíta minúty, kedy už budeme na druhej strane. Celá cesta trvala asi dvadsať minút a sme radi, že sme sa vcelku dostali na súš.

A tu začína opäť naše obľúbené hľadanie hotela. Hneď na pláži je kopec hotelov rôznych cenových skupín, pozeráme viacero, no žiadny nás úplne neoslovil. Zastavil sa pri nás miestny domorodec a dal sa hneď do reči, že on nám pomôže niečo nájsť. Asi má z toho bakšiš, ale je veľmi milý. Zobral ma dokonca na motorku, aby sme si obzreli aj iné zátoky, čo kde je a kde sa nám bude najviac páčiť. Ostrov je to maličký, na dĺžku niečo cez tri kilometre, cesta preto netrvá dlho.

A veru sme aj našli to, čo sme hľadali. Chatky priamo na pláži, volajú to tu pláž snov alebo dream beach a je tu fakt rozprávkovo. Útesmi obohnaná zátoka schováva v sebe piesočnatú pláž a hneď nad ňou sú zasadené chatky. Vôbec neváhame a i keď je cena trošku vyššia, ostaneme tu do piatku.

Chlapík z pláže nám ešte prenajal skútre, aby sme si mohli pobehať po ostrove a prejsť si ho vlastným tempom. Rýchlo sme zhodili batohy a už sa aj kúpeme v mori vo vlnách. Keď už toho máme dosť, relax ponúka dvojúrovňový bazén. Proste nádhera. Chatky sú síce jednoduchšie a klíma vo vnútri by v tomto vlhku nezaškodila, ale však niečo už len vydržíme. Ostáva nám už len zopár dní, tak ich teda strávime relaxom na pláži.

Streda 16.1 a Štvrtok 17.1

Tieto dva dni sme toho moc nerobili, ved ani nebolo kde. Prvý deň sme sa vybrali motorkami na severnú časť ostrova, je to vzdušnou čiarou len tri kilometre, tak sme tam boli za pol hodinu. To už bol ale obed, lebo klasicky po raňajkách sme chvíľu ostali pri bazéne a v mori. Veď si treba aj oddýchnuť a veru tieto dva dni nám veľmi dobre padli. Ostrov lembongan je spojený s druhým menším ostrovom úzkym visiacim mostom pre peších, ale chodí sa tam veselo na motorkách, tak sme šli aj my.
Ale už len ja, Janči a Veno, lebo Manaz s Matkou asi oddávali nakupovaniu suvenírov. Hneď ako sme prešli lávku sme zbadali reklamu na reštauráciu kde sa dá skákať z útesu do mora a viac nám nebolo treba. Došli sme tam a nikde nik, tak sme sa vybrali na vlastnú obhliadku. Najvyšší bod zoskoku je 13 metrov nad hladinou, samozrejme, že sme neskákli, zase až takí blázni nie sme. Čas bežal ako voda, začalo sa zvečerievať a my sme sa preto vybrali na hotel. Večera už volá. Každú noc, aj túto sa pustil strašný lejak, tak dúfame, že chalúpka to ešte pár dní vydrží, kým sme tu.

Druhý deň ráno sa všetko takmer navlas opakovalo. Po raňajkách sme ostali pri bazéne asi do jednej, ja som sa už začínal nudiť ale všetkým sa tam strašne páčilo a ani za nič so mnou nechceli nikam ísť. Nakoniec sme sa vymotali a všetci sme šli pozrieť ten útes, čo sme videli včera. Dnes bolo krajšie počasie a hneď to tam ožilo.
Na vstupe nás skasírovali na vstupnom, ale nie veľa tak sme nemali silu sa s nimi hádať. Ani dnes ale nikto dole neskočil i keď Manaz od toho už nemal ďaleko. No včas zasiahla Maťka a bolo.  Cestou odtiaľto Veno ako prvý musel tankovať aj keď sa domáci dušoval, že nám benzín vydrží. A tesne pred mostom sa nanešťastie Maťke podarilo spadnúť z motorky, jej sa však nič nestalo, len pár plastov na motorke odpadlo alebo sa zlomilo, takže snáď to bude ok. Obehli sme ešte s chalanmi malý ostrov, no žiadny pekný útes alebo výhľad sme už nenašli.

Tak sme sa rozhodli minúť zvyšné peniaze nákupom suvenírov. Nič moc tu ale nemajú, všetko je buď dvakrát také drahé ako na Bali, alebo veľmi nekvalitné. Ale kúpil som si aspoň jedno tričko, nech mám pamiatku.

Večer po jedle sa nám tiež podarilo kúpiť letenky, takže ráno balíme kufre a odchádzame do Singapuru. Do hotela sa dnes vraciame až neskoro večer, tak sme si vyskúšali aj cestu po tme.

Piatok 18.1

Dnes vstávame trošku skôr, o pol desiatej nám ide loďka späť na Bali. Zaplatili sme za hotel a jedlo, náš najväčší účet, niečo cez 6.8 milióna rupií (asi 500 EUR) a vyrážame. Teda moment, chceli by sme, no Vendelin nejako nemôže nájsť svoju motorku. Veľmi ho to rozčúlilo, no nič to nebolo platné, skúter do rána z parkoviska jednoducho zmizol.
Loď ale nepočká, motorka je isto na ostrove tak beriem Vena so sebou ja. Manaz chcel vyraziť, no zistil, že má defekt na zadnom kolese, tak idú tiež dvaja spolu s Maťkou. Takže nakoniec sme vrátili tri motorky, jedna ostala pri hoteli, druhá je nevedno kde a tretia je jemne poškodená. Rýchlo sme nastúpili do loďky, nech už sme odtiaľto preč. Najvyšší čas, veci sa začínajú nejako rúcať.

Zobrali sme taxík na letisko, zacheckovali sa, odovzdali batožinu, všetko vyzeralo v pohode. Až kým od nás tesne pred pasovou kontrolou nepýtali zaplatiť výstupnú taxu, 15 EUR. Veru pekné zvyky tu majú. A aby to nestačilo, Maťka ešte stratila výstupnú kartu, tak musí ísť na imigračné, no už nech sme preč kým sa toho pokazí ešte viac. Nastupujeme do lietadla a za dve a pol hodiny sme v Singapure.

Let bol síce trošku skákavý no zvládli sme to. Víza tu nepotrebujeme takže prechod pasovým bol úplne v pohode. Ideme metrom, hotel je len kúsok od stanice. Metro je plné lokálnych ľudí, každý ale pozerá do telefónu, úplne iná krajina ako odkiaľ sme prišli.
Hotel je celkom fajn, akurát na dnes nemajú voľnú trojku, takže sa musíme traja potlačiť sa dvojke. Na večeri zažívame další kultúrny šok. Nemali dosť papierových menu, tak som dostal tablet. No fakt, úplne iná krajina, plná techniky očividne všade. Po večeri sme si ešte požičali DVD Rambo, a potom už len dobrú noc, Singapur.