Singapore

Sobota 19.1

nas farebny hotel

Vstávame klasicky okolo pol desiatej, aby sme stihli raňajky. Konečne je to zmena, taký klasický hotelový štýl. Na výber sú cereálie, vajíčka, polievka, párky, toasty aj ovocie. No úplná bomba. Tak neváham a púšťam sa do ochutnávania.

Raňajky sme zvládli, no počasie nám vôbec nepraje. Síce včera keď sme prilietali to vyzeralo celkom sľubne, dnes od rána vytrvalo prší. Do obeda preto čakáme na izbách, či sa to nezlepší. No počasie sa nie a nie umúdriť, tak musíme vymyslieť plán pri ktorom nezmokneme. Ostali len dve možnosti, nakupovanie alebo múzeá. A kedže sme tu štyria chlapi, voľba je jasná, ide sa do múzea.

Cesta je fajn, majú metro, akurát pár metrov do múzea musíme po vonku. Sme bez dáždnikov, tak mokneme. V múzeu je klasicky pustená klíma, tak dúfam, že z toho neochorieme. Múzeum ma ale nijako extra neočarilo. Mali rôzne expozície, ale žiadna vo mne nezanehala trvalé následky. Snáď história vzniku Singapúru stojí za zmienku, dostali sme aj audio sprievodcu a spolu s obrazom je to celkom zaujímavé a poučné.

Odchádzame z múzea, no stále prší. Večer by sme chceli vidieť farebnú fontánu, tak sa presúvame k mrakodrapom a vystupujeme v nákupnom centre. Hneď prvá vec nám udrela do oči, a to sú gondoliéri a rieka cez nákupné centrum. Čo už tí ľudia nevymyslia, niekedy sa nestačím čudovať. Motáme sa po uličkách, tieto veci ale nie sú moc pre nás. Hneď vedľa centra je veľký park s obrovskými  železnými palmami, celkom je to pekné. Vedľa nich zase hotel s troma vežami spojený na vrchu dokopy plošinou, ktorá pripomína loď. Je tam aj vyhliadka, no už sa stmieva a chceme vidieť tú svetelnú šou, tak niekedy nabudúce.

Fontána je vlastne hra obrazu a zvuku o tom, aká je voda potrebná a dôležitá. Je to skôr film premietaný na vodnej hmle vytvorenej tryskmi, takže taká netradičná fontána, ale je to pekné. Celé to netrvá viac ako pol hodinku. Po skončení sa tu kúsok opodiaľ rozbalila jazzová kapela, mali hrať už skôr no koli dažďu to presunuli až na večer. Áno, už našťastie neprší.

Zvečerilo sa a začíname byť hladní. V nákupnom centre je plno ľudí, nejako si nevieme vybrať tak hľadám na nete nejakú Taliansku reštauráciu, máme chuť na pizzu. Vyberáme jednu v čínskej štvrti, má celkom dobré hodnotenia, tak uvidíme. Metrom sme sa odviezli len kúsok od cieľa, a dokonca sme vystihli oslavy čínskeho nového roku. Sme už ale dost unavení a hladní, tak sa nám tu nechce čakať a ideme sa radšej najesť

Reštika je maličká ale celkom útulná, horšie je to ale z výberom jedál. Robia tu len cestoviny, žiadnu pizzu a to je pre nás sklamaním. Dávame si nejaké cestoviny a aj tie Maťke dobre neurobili. Takže sem veru ísť nikomu neodporučím. Unavení a uchodení sa po polnoci vraciame na hotel a okamžite zaspávame.

Nedeľa 20.1

 

Nastal čas lúčenia a odchodu domov. Po raňajkách sme sa odubytovali, ja mám poobedný let takže idem na letisko ako prvý. Rozlúčili sme sa, zvyšok majú čas až do polnoci, tak snáď ešte stihnú niečo popozerať. Ja už len nasadnem do metra a po päť hodinovom lete budem opäť v slnečnom Perthe. Tak a to je všetko, tu sa náš výlet končí.